Minizamyslenie Sebaevanjelizácia

Ježiš bol v jednom kole. Učil, hlásal a uzdravoval (Mt 9, 35). Preto najlepšie vedel, kde človeka tlačí topánka. Videl „ľudí natoľko utrýznených a zdieraných, že sú obití až po zem“, ako evanjeliovú diagnózu prekladá Alberto Maggi.

Ježiš prikázal dvanástim: „K pohanom nezabočujte a do samárijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!“ (Mt 9, 36 – 10, 8)

Ježiš bol zatiaľ jediným „zmluvným“ pracovníkom na Pánovej žatve. To bolo málo. Preto hneď prišiel s riešením. To je bod, v ktorom sa z dvanástich učeníkov stáva dvanásť apoštolov. Učeníci sa učia, apoštoli sú poslaní. Aby robili to, čo sa naučili, a hlavne to, čo robil Ježiš – učil, hlásal, uzdravoval.

Niežeby ľudia nemali pastierov. Tých bolo neúrekom. Končili však pri prvom bode. Učili či skôr poučovali. A tým to haslo. Hlásať totiž znamená žiť tak, aby bol Ježišov rukopis v našom živote viac ako zreteľný. Potom už nemusíme povedať ani slovo. A autentický život je často už sám osebe liečivý.

Prečo však Ježiš posiela pracovníkov „v skúšobnej lehote“ predovšetkým k svojim súkmeňovcom? Všetci totiž máme tendenciu ísť a učiť, presviedčať a polemizovať s „neznabohmi“ alebo inak veriacimi. A Ježiš dosť jasne naznačuje, že najprv všetci potrebujeme akúsi sebaevanjelizáciu.

Ak chceme svetu prinášať rýdze kresťanstvo, potom sa potrebujeme neustále sami evanjelizovať. A to sa môže diať už samotnou evanjelizáciou medzi „vlastnými“, dokonca aj tými druhými. Robotníci na žatve majú nielen učiť, ale aj sami sa nechávať učiť. Niekedy apoštoli evanjelizujú iných, inokedy iní evanjelizujú apoštolov. Všetci sa môžeme navzájom učiť, obohacovať, prijímať a uzdravovať.

Robotníkov nie je málo. Mnohí len možno netušia, že sú tiež súčasťou onej Božej žatvy. (Jozef Husovský)