Minizamyslenie Rebeli alebo vášnivé deti?

Mnohí ľudia „v prvej polovici života“ pôsobia ako rebeli či dokonca revolucionári. Istá miera vyhranenia voči spoločnosti, moci či mainstreamu má práve v tomto období svoj zmysel. Dôležité však je, aký je dôvod takéhoto vzoprenia sa.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5, 17 – 19)

Farizeji síce celý život vnímali Jána Krstiteľa či Ježiša ako rebelov, tí však nechceli obrátiť svet hore nohami. Skôr chceli vrátiť svet obrátený naruby do pôvodnej polohy. To už však nie je rebelantstvo, ale to, o čom písal Alessandro Pronzato: „Niektorí odbojníci sú najvášnivejšími deťmi domu.“

„Ježiš uzdravil ľudí úplne mimo chrámového systému, napriek tomu im hovoril, nech dodržiavajú zákony. Keď uzdravil malomocného, povedal mu: ,Choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ktorý Mojžiš prikázal – im na svedectvo‘ (Mt 8, 4),“ píše Richard Rohr. A pokračuje: „Ja by som bol možno v pokušení zlyhanie inej skupiny využiť, ale Ježiš nič také nerobí.“

Žiadne posolstvo postavené na zelenej lúke dlho nevydrží. Takmer všetky revolúcie, ktoré sa snažili zrušiť úplne všetko, čo dovtedy platilo, skončili v prepadlisku dejín. Ani Ježišovo posolstvo nie je postavené na rušení, škrtaní a pálení, ale na neustálom rozvíjaní toho, čo bolo doteraz vytvorené. A to nielen v okruhu nášho náboženstva. Aj to je dôvod, prečo sme ako kresťania ešte stále tu. (Jozef Husovský)