Minizamyslenie Ježiš v kasíne

Suchá matematika hovorí jasne. Dve mince vdovy príliš nepomôžu chrámu „v konsolidácii“. Božia matematika však funguje podľa iných vzorcov.

Ježiš sa pozeral, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince. (Mk 12, 38 – 44)

Ježiš pracuje s premennými „všetko“ alebo „len niečo“ a do tejto nerovnice vloží aj otázku „z akého dôvodu“.

Miestni zbohatlíci sa pri chrámovej pokladnici správali ako v kasíne. Rozšafne do nej hádzali sumy, nad ktorými iní uznanlivo kývali hlavami. A toto zvýšenie spoločenského ratingu bola pre nich výhra, po ktorú si do chrámu prišli. Bola to dobrá investícia. Vhodenú sumu nevnímali ako niečo, čo by sa ich bytostne dotklo. Zvýšenie imidžu však áno. Robilo im to dobre. Len Ježišovi bolo z tejto hry nevoľno.

Vdova nedávala z prebytku, pretože žiaden nemala. Dala všetko, čo mala. Celý svoj život, bytie a živobytie. Nikto z „hráčov“ si ju nevšimol. Nezískala body v spoločenskom rebríčku. Bytostne pocítila túto stratu. Ale Boh si všimol práve ju. Urobilo mu to dobre.

Túži totiž presne po takých ľuďoch, ktorí vo vzťahu k nemu robia všetko naplno. Vrátane darovania. Dve mince, ktoré znamenajú všetko, majú pre Boha nekonečnú cenu. (Jozef Husovský)