Minizamyslenie Prečo Ježiš odmieta byť Dávidovým synom?

Keď dvaja slepci počuli, že okolo nich prechádza Ježiš, vykríkli: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ (Mt 20, 30 – 31) Exegéta je šťastný, že po tom, čo zástup vníma Ježiša len ako celebritu, s ktorou je dobré si urobiť selfie, musia prísť dvaja slepci, aby v ňom konečne „videli“ Dávidovho syna.

Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?“ (Mk 12, 35 – 37)

Alberto Maggi asi ako jeden z mála exegétov však nie je až taký nadšený: „V židovskej kultúre je ‚synom‘ ten, kto sa podobá otcovi svojím správaním.“ Ak teda slepci vnímajú Ježiša ako Dávidovho syna, zrejme spolu s mnohými ďalšími očakávajú, že sa bude správať ako veľký kráľ Izraela. Zjednotí všetky kmene, zväčší kráľovstvo a bude krvilačný ako Dávid, ktorý preto nemohol postaviť Boží chrám (1 Krn 22, 8).

Nič z toho však Ježiš nemá v úmysle. On je „synom živého Boha“ (Mt 16, 16). Jeho kráľovstvo nie je pokračovaním Dávidovho, pretože je Božie. Nebude prelievať krv, ale svoj život položí za to, aby sa už neprelievala.

Počas Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema dav takisto volal: „Hosanna synovi Dávidovmu!“ (Mt 21, 9) Všetko vyzeralo slávnostne, no Ježiš v tom už začul tóny smrti. Opäť ho v otázke Dávidovho kráľovského dedičstva v súvislosti s Mesiášom takmer nikto nepochopil. (Jozef Husovský)