Známe Ježišove inštrukcie o facke, plášti k šatám a míli navyše nám nevoňajú. Máme predsa radi spravodlivosť a svoje práva. Myslel to Ježiš doslova?
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.“ (Mt 5, 38 – 42)
Ježiš dostal facku jediný raz. Popri všetkých ranách, ktoré počas svojho procesu utŕžil, sa to zdalo nepodstatné. On však nenadstavil druhé líce, ohradil sa (Jn 18, 22 – 23). Alberto Maggi upozorňuje, že toto Ježišovo upozornenie nie je „pozvaním, aby sme sa stali hlúpymi“, ale ubezpečením, že „tvoja dobrota odzbrojuje“. Človek dáva jasne najavo, že nepristupuje na úbohú hru faciek.
V prípade súdu o šaty kladie Ježiš dôraz na ukázanie slobody. Aj tento súd je istým spôsobom hra, v ktorej nás chce protivník dostať na lopatky tak, že nám vezme obľúbené šaty. Tým, že mu k nim pribalíme aj plášť, dáme najavo, že sme nad vecou. A hra spolu s agresivitou pre neho začne byť nezaujímavá.
Posledná situácia vychádza z práva, ktoré mali okupační rímski vojaci. Mohli Žida prinútiť ísť s nimi aj jednu míľu, aby im ukázal cestu alebo niesol batožinu. V mene tohto práva prinútili aj Šimona z Cyrény, aby niesol Ježišov kríž (Mt 27, 32). Anselm Grün však vložil Ježišovi do úst slová: „Porozprávaš sa s nepriateľom a on si uvedomí, že vôbec nie si jeho nepriateľ. Cestou tak môžeš získať priateľa.“ (Jozef Husovský)