Predstavme si, že by mal Peter francúzsku výchovu. Ježišov „prieskum verejnej mienky“ by tak možno vyzeral trochu inak.
„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 13 – 19)
Čo keby mu Peter zo zdvorilosti položil tú istú otázku: „A ty? Ako ma vidíš ty? Za koho ma pokladáš?“ Jedným dychom by sme mohli namietnuť, že Ježiš mu to predsa povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“
Lenže Peter má pred sebou ešte veľmi veľa času, počas ktorého sa jeho vzťah k Ježišovi bude profilovať. Urobí veľmi veľa prešľapov. Začne už o chvíľu tým, že Ježiša bude ťahať preč z cesty kríža (Mt 16, 21 – 23). Zároveň uzná svoju malosť a hriešnosť (Lk 5, 8). A táto sínusoida sa bude blížiť k vrcholu zapretím Mesiáša, Syna živého Boha (Mt 26, 69 – 75).
Ale vrcholný bod, a to aj bod Ježišovej odpovede na Petrovu otázku, nastane až po zmŕtvychvstaní, keď sa ho Ježiš trikrát opýta, či ho Peter miluje (Jn 21, 15 – 19). „Budeš vedieť spovedať, budeš vedieť odpúšťať hriechy druhých, keď som ťa práve naučil, ako sa to robí,“ dešifroval Petrovo poslanie Louis Evely. A tým aj Ježišovu odpoveď na pomyselnú Petrovu otázku. (Jozef Husovský)