Sv. Cyril a Metod Cyrilo-metodská tradícia – marketing alebo skutočnosť?

Misia svätých Cyrila a Metoda tvorí nespochybniteľne veľmi dôležitú, ak nie najdôležitejšiu časť slovanskej histórie. Cyrilo-metodskou tradíciou sa radi zaštiťujú politické strany, ale aj organizácie a spolky. Tá je však viac ako len dobrý marketingový ťah na hlasy voličov alebo štátne dotácie.

Cyrilo-metodská tradícia neznamená len opulentné oslavy s opekaným býkom v dobovom oblečení a len pre VIP hostí. Keby sme si ju vzali ako program, ktorý chceme naozaj splniť, zistili by sme, že ide o dosť náročnú cestu.

Ale späť o takmer dvanásť storočí. Ako žila slovanská spoločnosť na Veľkej Morave. Slovanoskeptici hovorili a hovoria o tom, že to bola divočina. Slovanooptimisti zase kontrujú, že Veľká Morava sa svojou vyspelosťou mohla rovnať najvyspelejším štátom vtedajšieho obdobia.

Slovanorealisti konštatujú, že Slovania na Veľkej Morave neboli primitívni, ale ani nepatrili medzi najvyspelejšie štáty Európy. Na pomery strednej Európy v 9. storočí však vytvorili celkom dobre organizovanú spoločnosť.

Slovania mali vlastný štát s organizovanou správou a vojskom, stavali rozsiahle hradiská, niektoré z nich mali kamenné kostoly, dielne a boli významnými obchodnými centrami.

Slovania boli zručnými kováčmi, šperkármi, hrnčiarmi a spracovateľmi dreva, o čom svedčia zachované veľmi kvalitné šperky, meče a ostrohy. Zároveň celkom čulo obchodovali s Franskou aj Byzantskou ríšou a s ďalšími oblasťami Európy.

Na druhej strane bola na Veľkej Morave veľmi obmedzená gramotnosť. Pred príchodom Cyrila a Metoda nemali Slovania vlastné písmo na zapisovanie svojho jazyka. Písomnosti sa uchovávali hlavne v latinčine, a to skoro výhradne medzi duchovenstvom.

Nemali kamenné mestá ako na juhu Európy. Väčšina stavieb bola drevená a hlinito-drevená. Kamenné kostoly existovali, ale boli skôr výnimkou než pravidlom.

Vzdelanosť bola sústredená tiež hlavne medzi duchovenstvom. Až misia Cyrila a Metoda priniesla systematické vzdelávanie domácich žiakov v slovanskom jazyku.

Preto bolo jedným z dôvodov, prečo Rastislav túžil po misii medzi domácimi obyvateľmi, práve to, že Veľká Morava už dosiahla úroveň, keď potrebovala urobiť ďalší krok v podobe vzdelania vlastných kňazov, administratívy a cirkevnej organizácie. Tento štát bol už teda dostatočne vyspelý na prijatie takejto misie, ale zároveň ešte len budoval vlastnú kultúrnu a vzdelanostnú tradíciu.

Preto sa moravské knieža Rastislav okolo roku 861 obrátil najprv na pápeža Mikuláša I., aby mu poslal učených ľudí, ktorí dokážu iniciovať nový krok smerom k vzdelanosti, kultúre a organizácii štátu. Pápež mu však nevyhovel. Nebolo to pre nejakú vieroučnú skutočnosť. Pápež nechcel eskalovať napätie medzi Veľkou Moravou a východofranskými biskupmi, do ktorých kompetencií a administratívy Veľká Morava patrila.

To, čo sa nepodarilo u pápeža, prinieslo úrodu u cisára Michala III. Ten touto náročnou úlohou poveril bratov Cyrila a Metoda. A nebolo to náhodou.

Rodní bratia Cyril a Metod sa narodili v Solúne (dnešné Thessaloniké) v rodine Leva a Márie. Otec bol vysokým úradníkom provincie. Cyril sa pôvodne volal Konštantín a Metodovo pôvodné meno bolo Michal. Nové mená prijali po svojom vstupe do kláštora.

Konštantín sa narodil okolo roku 827 ako posledné zo siedmich detí. Ako mimoriadne nadaný odišiel študovať do Konštantínopola. Naučil sa po grécky, latinsky, hebrejsky, slovansky, staroturecky, arabsky a gótsky. Okrem toho si osvojil teológiu a rétoriku. Neskôr sa stal profesorom kresťanskej filozofie a pre jeho múdrosť sa mu hovorilo Filozof.

Konštantínovi sa črtala skvelá kariéra, ale on si zvolil duchovný stav. Ako diakon bol bibliotekárom a tajomníkom patriarchu Ignáca. Asi v roku 847 bol vysvätený za kňaza.

Starší Konštantínov brat Michal si mal podľa otca zvoliť vojenskú dráhu, to však nebolo nič pre neho. Istý čas tak pôsobil v štátnej správe, ale ani to ho príliš nebavilo. Priťahoval ho rehoľný život, preto asi roku 840 odišiel do kláštora na Olympe, stal sa mníchom a prijal meno Metod.

Konštantín sa už ako dvadsaťštyriročný zúčastnil na vyslaní do Arábie, aby u Saracénov obhajoval kresťanské učenie o Najsvätejšej Trojici. Neskôr však odišiel do kláštora za svojím bratom Metodom. V roku 860 boli obaja povolaní na misijnú výpravu ku Chazarom na Krym. Zrejme preto, že v oblasti, v ktorej žili, žilo aj mnoho Slovanov.

Bratia vedeli, že blízko Chersonu by malo byť pochované telo pápeža Klementa I., ktorý bol na toto miesto vyhnaný a neskôr s kotvou na krku utopený v mori. Bratom sa napokon podarilo nájsť jeho telo v troskách starej svätyne a časť jeho telesných pozostatkov vzali so sebou.

Ďalším dôležitým bodom pre misiu na Veľkej Morave boli aj nájazdy Východofranskej ríše. Dôvodom vraj bolo šírenie kresťanstva, v skutočnosti však išlo o pripojenie Veľkej Moravy k ríši a rozšírenie územia. Preto chcel Rastislav povolať misionárov z úplne iného územia.

Bratia Cyril a Metod sa na svoju veľkomoravskú misiu pripravovali veľmi svedomito. Cyril zostavil pre Slovanov abecedu z 38 písmen odvodených z gréckych, neskôr nazývanú hlaholské písmo. Do staroslovanskej reči preložil najdôležitejšie časti Biblie a bohoslužobných kníh. Všetko toto dokázal v mimoriadne krátkom čase. A práve to sa ukázalo ako základ úspechu celej misie.

Na synode v Konštantínopole si Metod veľmi skúsene vyžiadal povolenie povýšiť slovanskú reč na liturgickú. Bola to veľmi odvážna žiadosť, pretože za posvätné jazyky, ktoré bolo možné používať na liturgii, sa považovali iba tri: hebrejčina, gréčtina a latinčina.

Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s ďalšími spoločníkmi, ako boli Kliment, Sáva, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší, dorazili na Veľkú Moravu.

Veľmi správne pochopili, že ak sa chcú dostať medzi obyčajných ľudí, potrebujú hovoriť ich rečou a žiť ich kultúrou, čomu dnes hovoríme inkulturácia. Napríklad keď zistili, že na Veľkej Morave sa slávi liturgia v západnom (latinskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade.

Okrem písma a náboženstva viedli noví misionári obyvateľov Veľkej Moravy smerom od pohanských zvykov k rozumnej ceste k Bohu a k vzájomnej úcte.  

Veľmi dôležité bolo aj vychovať novú generáciu kňazov, ktorá by v tejto misii mohla pokračovať. Tých však ešte nebolo možné vysvätiť. Po troch rokoch intenzívnej činnosti museli bratia riešiť aj ďalšie cirkevnoprávne otázky, preto sa rozhodli ísť za pápežom do Ríma. Vzali so sebou aj päťdesiat najvhodnejších mladých mužov.

Vierozvestovia dosiahli v Ríme tri dôležité veci: potvrdenie staroslovanskej reči v liturgii rímskeho obradu, vysvätenie nových diakonov a kňazov a zriadenie samostatnej hierarchie pre Veľkú Moravu, ktorá by podliehala priamo pápežovi.

V roku 867 slúžil Konštantín v bazilike (dnes) Santa Maria Maggiore Eucharistiu v staroslovanskej reči. Pápež vysvätil nových kňazov pre Veľkú Moravu a obnovil Sriemské arcibiskupstvo s pôsobením na území Panónie a Moravy.

Konštantín však, žiaľ, v tom čase vážne ochorel a cítil, že už sa na Veľkú Moravu nevráti. Poprosil Metoda, aby nepoľavil v misii na Morave, vstúpil do gréckeho kláštora, zložil rehoľné sľuby a prijal meno Cyril. Tam ako štyridsaťdvaročný zomrel 14. februára 869. Bol pochovaný v Bazilike sv. Klementa.

Metod v roku 868 prijal kňazské a biskupské svätenie, bol povýšený na arcibiskupa a pápežského legáta pre slovanské národy.

Cestou späť na Moravu však bol zajatý na pokyn východofranských biskupov a aj so svojím sprievodom odvlečený do Bavorska. Jeho obžaloba znela: votrelec pôsobiaci na území, na ktoré si robili exkluzívne právo východofranskí biskupi.

Metod sa hájil, že keby naozaj išlo o takéto právo, hneď by sa podriadil, ale rozhodovanie patrí Apoštolskému rímskemu stolcu a on prichádza s jeho súhlasom. Napriek tomu bol odsúdený a väznený v kláštore Ellwangen vo Švábsku. Prepustený bol až po troch rokoch na podnet pápeža Jána VIII. V roku 873 sa vrátil na Veľkú Moravu.

Medzitým sa novým panovníkom Veľkej Moravy stal Svätopluk. Ten s Metodom nemal najlepšie vzťahy, povolil návrat franských kňazov a jedného z nich Vichinga urobil svojím poradcom. Práve Viching obžaloval Metoda v Ríme, že hlása bludy a zakrýva to nezrozumiteľnou bohoslužobnou rečou.

Metod teda v roku 879 opäť odišiel do Ríma, obhájil seba aj staroslovanskú bohoslužobnú reč. Ján VIII. tak zriadil moravskú cirkevnú provinciu so slovanskou bohoslužbou a znovu potvrdil Metoda ako platného arcibiskupa. Na Svätoplukovu žiadosť však vysvätil aj Vichinga za biskupa v Nitre.

Po návrate na Veľkú Moravu Metod pokračoval v šírení kresťanstva, dokonca aj na českom a poľskom území. Nebolo to však bez ťažkostí. V ostatných rokoch života pokračoval v preklade Biblie a bohoslužobných kníh. Zomrel na Morave 6. apríla 885. Miesto jeho posledného odpočinku je dodnes neznáme.

Žiaci Cyrila a Metoda boli vyhnaní z Moravy, preto odišli pôsobiť do Bulharska a Chorvátska. Používanie slovanského jazyka pri bohoslužbe zakázal pápež Štefan VI. 11 rokov po Metodovej smrti. Obnovil ho až Druhý vatikánsky koncil v rokoch 1962 – 1965. Cyril a Metod predbehli tento vývoj o tisícsto rokov.

Sviatok sv. Cyrila sa oslavoval 14. februára a sv. Metoda 6. apríla. Chorvátsko, Česko, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. Tridsiateho prvého decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.

Keby sa cyrilo-metodské tradície neoslavovali len počas jedného dňa v roku a chceli by sme ich vziať naozaj vážne, potom by to znamenalo výzvu klásť dôraz na vzdelanosť a kultúru, otvorenosť, ktorú mali Cyril a Metod k cudzej kultúre, do ktorej vstúpili, službu spoločnosti, nielen vlastnej kariére, úctu k dôstojnosti človeka bez ohľadu na jeho pôvod, vieru alebo spoločenské postavenie.

Myslíte si, že tí, ktorí budú zanietene hovoriť o cyrilo-metodských tradíciách, ich naozaj aj uplatňujú v živote?