Minizamyslenie On o láske, oni o prikázaniach

Keď Ježiš urobil prvý zázrak, nebolo to niečo bombastické, čo by videli tisíce ľudí niekde na štadióne uprostred hydratačnej prestávky počas majstrovstiev sveta vo futbale. Nevzkriesil hneď Lazára a neuzdravil všetkých platiacich divákov.

Ježiš im povedal: „Prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. (...) Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov.“ (Mt 9, 14 – 17)

Prvé znamenie, ktoré Ježiš urobil, bolo, že premenil vodu na víno na svadbe (Jn 2, 1 – 11). Nebola to náhoda. Bolo to predstavenie jeho programu, ktorý je symbolizovaný práve vínom a svadbou. Teda láskou, stretnutím, pozvaním a vzťahom. Teraz sa k týmto motívom vracia v debate s Jánovými učeníkmi.

Tam, kde oni prichádzajú s pôstom, on hovorí o Ženíchovi. Tam, kde oni prinášajú starý stvrdnutý mech tradície, on hovorí o novom víne, ktoré je živé, kvasí, pracuje a rozpína sa. Preto potrebuje nový tvárny a flexibilný priestor. Otvorený prijať všetko, čo život prináša.

Oni hovoria o zachovávaní prikázaní, on hovorí o láske. Oni hovoria o nemennosti, on hovorí o otvorenosti. Ženích je dôležitejší ako pôst. Nové víno je dôležitejšie ako forma. Láska a otvorenosť voči Bohu a ľuďom sú dôležitejšie ako bezchybné zachovávanie zákonov. Toto je Ježišovo nové víno v nových mechoch. (Jozef Husovský)