Minizamyslenie Ježišov kapitál

Ľudia, ktorí nemajú meno, sú len číslom. Žijú, ale keďže s nimi nikto neudržiava žiadny kontakt, sú pre ostatných mŕtvi, preto to vyzerá, akoby už žili v hrobe. Nie, nie je to opis pocitu ľudí pracujúcich vo veľkej korporátnej spoločnosti.

Keď Ježiš prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. (Mt 8, 28 – 34)

Gadarský kraj bolo územie silne ovplyvnené gréckou a rímskou kultúrou. Hovorilo sa tam po grécky, boli tam chrámy, divadlá, filozofické školy, centrá vzdelanosti a kultúry. Nebola to chudobná dedina, ale významné helenistické mesto, ktoré myslelo  aj na biznis.

Nikto tu neriešil to, že bravčové mäso je nečisté. Bol to kapitál, ktorý bol pre obyvateľov dôležitejší ako dvaja zúfalci narúšajúci nočný pokoj. Tí už patrili ku koloritu. Pre ostatných boli potrební aj ako príklad toho, ako hlboko sa dá klesnúť, a uspokojenie, že my, počestní občania, sme na tom ešte dobre.

Takže na prvom mieste bol biznis, investície a bohatstvo. Potom dlho nič a až potom tu bol... človek.

Ježiš to neváhal obrátiť. Aj za cenu, že v momente zničil celý mestský priemysel a utopil celé bohatstvo. Mesto však malo o dvoch oslobodených ľudí viac. A to bol hlavný kapitál, do ktorého Ježiš investoval. Títo dvaja ľudia, ktorí povstali z hrobov, teraz môžu naučiť ostatných, ako vyjsť z hrobov a väzení svojich predstáv o šťastnom živote.

Zároveň ich môžu naučiť, ako „sa nebáť chodiť tou cestou“. Lásky, otvorenosti, prijatia a toho, že nepotrebujeme nikoho, s kým by sme pomeriavali svoj život a hovorili, že my ešte nie sme na tom až tak zle. (Jozef Husovský)