Minizamyslenie Dotkni sa rán

Mnohí biblisti poukazujú na to, že Tomáš nevyužil jedinečnú možnosť vložiť prsty do rán Ježiša Krista, pretože mu stačilo vidieť ho vzkrieseného.  

Ježiš povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 24 – 29)

Tomáš má jasnú požiadavku. A Ježiš má niečo, čo mu jeho túžbu dokáže naplniť. Lenže aj Ježiš niečo chce a Tomáš mu môže jeho túžbu vyplniť. Obaja majú svoje rany. A zdá sa, že Ježiš je prvý, kto sa dotýka rán. Tých Tomášových.

Ježiš vidí v Tomášovi človeka, ktorého svrbia a bytostne bolia pochybnosti. Tomáš sa trápi otázkami: čo ak bol Ježiš podvodník a všetko mu predčasne skrachovalo? A čo ak nebol? Prečo tak rýchlo zomrel? A naozaj vstal z mŕtvych? Nie sú to len rečičky, ktoré majú rozohnať nakumulovaný smútok? Síce ostatní hovoria, že vložili prsty do rán (Lk 24,36 – 43), ale on to chce zažiť sám za seba. A čo ak sa sklame? Je ešte voľné miesto v Emauzách?

Skutočné pochybnosti nie sú lízaním medu ani intelektuálnymi hrami. Skutočné pochybnosti bolia. Toto sú Tomášove rany. Keď sa ich dotkne sám Ježiš, Tomáš jasne vie, že je to ten, ktorý zomrel a teraz tu stojí živý. Preto v sebe nájde najhlbší výkrik vzťahu človeka k Bohu: „Pán môj a Boh môj!“

Nikdy by ho nebol schopný bez vlastných pochybností. A bez toho, že sa Ježiš dotkol jeho rán. (Jozef Husovský)