Občas potrebujeme v živote dešifrovacie zariadenie či vysvetlenie tajnej abecedy. Keď ich získame, zrazu nám do seba logicky zaklapne celý rad situácií, dokonca aj celý život.
Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 16 – 20)
Takýmto zariadením či vysvetlením bolo pre učeníkov a učeníčky Ježišovo zmŕtvychvstanie. Preto ich Ježiš posielal do Galiley, kde sa všetko začalo. Vo svetle vzkriesenia pochopia aj Ježišovo pôsobenie, slová či znamenia. Vyjsť na nemenovaný vrch znamená spomenúť si na Ježišovu „vrcholovú“ reč (Mt 5 – 7). Teraz ju môžu počuť inak, v nových súvislostiach, ako niečo, čo sa ich bytostne dotýka.
Guy Gilbert pripomenul, že Ježiš nepovedal: „Hovorte k celému svetu!“, ale: „Choďte do celého sveta!“ Ježišovo „učte a naučte všetky národy“ teda primárne neznamená len učene hovoriť.
Svet pozná množstvo nezabudnuteľných rečníkov, ktorí si povedali svoje a znovu odišli so svojím kufríkom. A potom pozná niekoľkých „slabých v reči“ (2 Kor 11, 6), ale o to silnejších v láske, prijímaní, načúvaní a službe iným. Hovoriť o Ježišovom posolstve sa dá a má aj „bez slov“. Predovšetkým vlastným silným a presvedčivým životom.
Alberto Maggi upozorňuje, že „krstiť“ v tomto prípade neznamená liturgický obrad, ale „ponoriť, namočiť, impregnovať“. Ježiš teda chce, aby sme všetkých ponorili do tajomstva Trojice, čiže vzťahov a lásky. Teda toho, čo je v živote najpodstatnejšie.
V tejto misii, na ktorú Ježiš vyslal aj nás, hoci zostaneme na tej istej ulici, nie sme sami. Matúšovo evanjelium sa začínalo definíciou Ježiša ako „Emanuela – Boha s nami“ (Mt 1, 23) a končí sa ubezpečením: „Ja som s vami bez prestania.“ (Jozef Husovský)