Minizamyslenie Nechajte spievať Mišíka

Nemota bola v Ježišovej ére vnímaná ako dielo démona.

Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. (Mt 9, 32 – 38)

Dnes už vieme, že príčiny ľudského zmĺknutia môžu byť rôzne. Vtedy, keď nás ktokoľvek prekričí, keď nás neustále presviedča, že nemáme pravdu, keď máme pocit, že nás aj tak nikto nepočúva, zostaneme ticho.

Keď zmĺkne človek, ktorý predtým hovoril, netreba mu hneď prišívať nevábnu príčinu v podobe démona, posadnutia či nebodaj Božieho trestu. Aj Ježiš, ktorého v synagóge nechceli, odišiel a už nikdy nikto v synagóge nepočul jeho hlas (Mk 6, 1 – 6).

Keď zmĺkne človek, ktorý predtým čulo hovoril, treba sa pýtať, kde sa stala chyba. Nie sme to my, kto ho umlčal? Dali sme mu dosť veľký priestor na vyjadrenie toho, čo ho trápi, a poskytli sme mu dosť veľké uši, ktoré by ho počúvali? Keď zmĺkne človek, je to predsa strata aj pre nás. Nielen vlastné, ale aj skúsenosti iných, ich (iné) pohľady nás posúvajú dopredu a otvárajú pred nami nové horizonty.

Za totality sa na pražských múroch objavovali nápisy: Nechajte spievať Mišíka. My by sme mali nechať hovoriť tých, ktorí chcú niečo povedať. (Jozef Husovský)