Bl. Floribert Bwana Chui Smrteľne nebezpečná korupcia

V priebehu dvoch tisícročí sa ustálil akýsi „rebríček hriechov“. Za tie najpálčivejšie sa považujú „bedrové hriechy“, teda hriechy proti šiestemu prikázaniu. Potom nasledujú neúčasti na nedeľnej svätej omši, jedenie mäsa v piatok a pod.

A až kdesi naspodku sa nachádzajú hriechy ako korupcia, rafinované krádeže atď. Ak do toho vstúpia mnohé kresťanské smery, ktoré poukazujú na to, že bohatstvo a prosperita sú znakom Božieho požehnania, a teda peniaze sa musia točiť, prípadne „nesmrdia“, potom sa niet čomu čudovať.

Avšak poslední pápeži vo svojich dokumentoch a príhovoroch veľmi často a dôrazne hovorili o korupcii ako o jednom z najväčších hriechov. „Korupcia je väčšie zlo ako hriech. Toto zlo nestačí odpustiť, musí sa liečiť,“ povedal pápež František v rozhovore s Marcom Pozzom.

Floribert Bwana Chui bin Kositi sa stal blahoslaveným aj preto, že mal „dobrý čuch“ na hriech korupcie.

Narodil sa 13. júna 1981 v Gome v Konžskej demokratickej republike ako syn Deogratiasa Kositiho Bazambalu a Gértrude Kamary Ntawihovej. Bol najstarším z troch bratov. Nebol pokrstený bezprostredne po narodení, ale ako deväťročný.

Mladý Floribert bol veľmi inteligentný a iniciatívny. Počas štúdií na Právnickej fakulte Univerzity v Gome bol zvolený za predsedu katolíckych študentov. V roku 2001 sa zoznámil s Komunitou Sant’Egidio a spojil s ňou celý svoj život.

Založil pobočku tejto komunity v Gome a spolu s ďalšími sa venoval spoločnej modlitbe a službe najchudobnejším, predovšetkým deťom ulice v Škole mieru. Zabezpečoval im jedlo, pomáhal im znovu sa zaradiť do školského systému a „strateným“ pomáhal opäť sa spojiť s ich rodinami.

Vďaka tejto komunite mohol živiť svoj sen o pokojnom svete, v ktorom by „všetky národy mohli sedieť za jedným stolom“. Pevne veril v silu slova a dialógu. Elitárstvo a nacionalizmus mu boli vzdialené. Skôr sa usiloval zmierňovať spory a podporovať stretnutia medzi ľuďmi rôzneho spoločenského a etnického pôvodu.

Po ukončení štúdia v decembri 2005 pokračoval vo svojom odbornom vzdelávaní v Kinshase a v roku 2007 získal zamestnanie na konžskom Úrade pre kontrolu kvality (Office Congolais de Contrôle). Ako mladý úradník nariadil zničenie viacerých zásielok skazených potravín, ktoré boli nebezpečné pre zdravie a život tisícov obyvateľov. Preto sa stal terčom pokusov o podplácanie a vyhrážok zo strany ľudí, ktorí ho chceli prinútiť k vydaniu povolenia na dovoz týchto potravín.

Krátko predtým sa zveril svojej priateľke, rehoľnej sestre a chirurgičke z nemocnice v Gome Jeanne-Cécile Nyamunguovej: „Peniaze rýchlo zmiznú. Ale čo sa stane s ľuďmi, ktorí tie potraviny zjedia? Ak prijmem ten úplatok, žijem ešte v Kristovi? Žijem pre Krista? Ako kresťan nemôžem dovoliť, aby sa obetovali ľudské životy. Radšej zomriem, než by som tie peniaze prijal.“

Dňa 7. júla 2007 zrazu zmizol. Ráno 9. júla bolo nájdené jeho telo so stopami mučenia a bitia. Bol zabitý počas noci z 8. na 9. júla. Bol prekážkou pre tých, ktorí chceli bohatnúť bez ohľadu na zdravie a životy svojich spoluobčanov.

Floribert mohol v tichosti prijať úplatok, podpísať dodávku a stúpať po spoločenskom rebríčku. Láska k ľuďom, úcta k ich zdraviu a životu a razantné odmietanie prijímania úplatkov ho však ako dvadsaťšesťročného stáli život. Zomrel pre svoju vieru, morálne zásady, nezlomnosť... a pre ľudí, ktorých chcel zachrániť.

Odolať úplatkom, malým službičkám a nenápadným prilepšeniam je ťažké. A životu nebezpečné. Ale Floribert Bwana Chui dokázal, že sa to dá. Zároveň nám pripomína, že existuje veľmi veľa ťažkých a veľkých hriechov, ktoré „nestačí odpustiť, ale treba ich liečiť“.