Za každým menom zo zoznamu apoštolov by sme mohli nájsť nejaký problém. Peter mal na konte veľa omylov, Zebedejovci detto. Potom je tu mýtnik s pokútnou minulosťou, pochybovač, muž, ktorý neustále mudroval. A o Judášovi škoda reči.
Toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal. (Mt 10, 1 – 7)
Ježiš však ani na sekundu nezaváhal, koho poslať. Práve týchto omylných mužov. Dokonca aj Judáša. Ešte pred tým, ako ho zradil, ohlasoval Ježiša. Dostal moc, akú dostali všetci. A neskôr spolu s ostatnými zabudol, že to nie oni liečia a robia zvláštne veci, ale Boh, ktorý bol v tejto moci prítomný.
Všetkého toho si bol Ježiš vedomý, a predsa ani na sekundu nezaváhal. Medzi týmito menami je i naše meno. Aj naše omyly a zabúdania. A Ježiš by opäť nezaváhal. Poslal by nás aj s vedomím, že urobíme veľa chýb. Ale popritom apoštoli a aj my urobíme veľa dobrého. Vykročíme opačným smerom, ale aj niekoho uzdravíme. Budeme mať zlý deň, ale aj niekoho zodvihneme na nohy.
To najdôležitejšie je pre Ježiša ono: „Choďte a hlásajte.“ Akoby chcel pokračovať: „Hlavne nezostávajte vo svojich úkrytoch, z ktorých budete len slovne hodnotiť svet a tých, ktorí niečo robia. Choďte, robte aj chyby, ale učte sa z nich. Zajtra to bude o niečo lepšie. Choďte a urobte to, čoho sa veľmi veľa ľudí bojí. Choďte s kožou na trh.“ (Jozef Husovský)