Minizamyslenie Posledný vyhráva

V drvivej väčšine súťaží vyhráva ten, kto pretne cieľ ako prvý, zaznamená najviac bodov, ten, kto je najrýchlejší, najsilnejší a najvšestrannejší. Iba v recesistických súťažiach, ako napríklad v pomalej jazde na bicykli, vyhráva ten, kto príde posledný.

Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. (...) Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí.“ (Mt 12, 14 – 21)

Keď si vyberáme členov tímu, akosi zákonite si vyberieme najlepších vo svojom odbore či na danej pozícii. Keď volíme nejakú marketingovú stratégiu, zväčša zvíťazí tá, ktorú najviac vidieť a počuť. Niet času pracovať s tými, ktorí nestíhajú. Treba ich rýchlo prepustiť.

Ježišov Boh má úplne inú stratégiu. „Poslední budú prvými.“ (Mt 19, 30) Ježišovými učeníkmi sú rybári, colníci či prostitútky. Ježiš väčšinou neobeduje v spoločnosti milionárov (ani tých morálnych), ale obkolesený hriešnikmi.

Jeho Boh si namiesto megalomanských akcií vyberá ticho, namiesto závratnej rýchlosti tvorivú pomalosť, namiesto hádok priestor na vyjadrenie názoru, namiesto poriadne hrubej sekvoje nalomenú trstinu a namiesto oslepujúceho halogénového svetla knôtik, ktorý dohasína.

Robí to aj preto, lebo je to jediný „manažér“, ktorý z takýchto ľudí a priestoru dokáže vytvoriť niečo pevné a fungujúce. Ak teda máme pocit zlomenosti, pomalého vyhorenia, neschopnosti či komplexov menejcennosti, treba si uvedomiť, kto nás má v rukách. (Jozef Husovský)