Minizamyslenie Na všetko treba mať potvrdenie

Tento fenomén nie je otázkou posledného storočia. Aj od Ježiša „úradníci“ neustále žiadali potvrdenia.

Niektorí zákonníci a farizeji povedali Ježišovi: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“ (Mt 12, 38 – 42)

Jeden súčasný príbeh, ktorý mohol napísať Anthony de Mello, nejaký budhistický mních alebo ho pokojne mohol priniesť sám život, hovorí:

Muž prosil Boha: „Pane, ak existuješ, daj mi znamenie.“ Na druhý deň „z asfaltu“ vyrástol nádherný kvet. Muž si ho však ani nevšimol. „Pane, daj mi jasné znamenie.“ V ten večer mužovi zavolal priateľ, s ktorým sa roky nerozprával. Muž bol však zaneprázdnený, a tak nezdvihol telefón. „Pane, prečo mlčíš?“ V noci sa obloha rozžiarila tisíckami hviezd. Muž však zatiahol závesy. Nakoniec povedal: „Bože, prečo mi nikdy nedáš znamenie?“

Ježiš odmietol poskytnúť znamenie nie preto, že by mal hviezdne maniere, ale jednoducho preto, lebo ho poskytoval denne a vo veľkom počte. Už v tom, že sa k nemu každý deň pridávali ľudia, ktorí ho vnímali ako poslaného od Boha, v každom uzdravení, sklonení sa k tým, ktorých kňazi a leviti prekračovali (Lk 10, 30 – 37)...

„Boh nie je skúpy na znamenia. Skúpi sme my na pozornosť,“ hovorí citát pripisovaný Georgeovi Bernanosovi. Možno nie sme skúpi, ale životný štýl výkonu, rýchlosti a efektivity nám vzal schopnosť vidieť znamenia v nepatrných veciach. Často práve v tých, ktoré sa nutnosti výkonu, rýchlosti a efektivity vyhýbajú. (Jozef Husovský)