Pri pohľade na to, ako beží život okolo, má veľmi veľa ľudí tendenciu „dať celý svet do laty“. Samozrejme, podľa vlastných predstáv, ako by to malo vyzerať. Ježišov hospodár však prekvapivo zabrzdil aktivitu proaktívnych sluhov:
Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Hospodár odpovedal: ‚Nechajte oboje rásť až do žatvy.‘“ (Mt 13, 24 – 43)
Biblista Alberto Maggi napísal, že toto podobenstvo hovorí o „pokušení byť spoločenstvom vyvolených, spoločenstvom ľudí vyššej kategórie, ktoré sa snaží eliminovať druhých“. Toto je podľa neho „pokušenie, ktorému sú vystavené predovšetkým cirkevné skupiny, z ktorých každá si myslí, že má jedinú odpoveď na to, ako žiť Ježišovo posolstvo, a tak s opovrhnutím podmieňujú život druhých. Ježiš s tým nesúhlasí“.
Ježišov hospodár prekvapivo hovorí: „Nechajte oboje rásť.“ Nechať rásť burinu? Ak si za premennú kúkoľ dosadíme ľudí, ktorí majú iný pohľad na Boha, svet, život a spôsob, ako ho žiť, Ježiš nás vyzýva, že ich máme nielen strpieť, ak ich už teda nemôžeme „vyhubiť“, ale máme ich nechať rásť! Nezmýlil sa? Nie. Máme im vytvárať podmienky na to, aby rástli, pretože rásť môžeme iba spolu. Oni nadhadzujú na smeč rastu nám a my im.
Ak si za premennú kúkoľ dosadíme zlo, ani tak ho podľa Ježiša nemáme primárne eliminovať. „Popierať alebo nenávidieť negatívne nikdy nespôsobí, aby odišlo. Nikdy nevyriešite problém tak, že ho odsúdite, či už ako osoba, alebo ako inštitúcia. To nie je premena, ale ovládnutie. Obyčajne si tieto pojmy mýlime. Nemôžete ovládnuť zlo tak, že sa od neho odvrátite, ale len tak, že ho odhalíte také, aké je, a potom uvidíte, že to dobré je lepšie. Spása spočíva skôr v tom, že hriech je odpustený, ako v tom, že sa mu vyhýbame,“ napísal Richard Rohr.
Preto podľa Ježiša nemáme robiť svet lepším tak, že eliminujeme druhých, ale tým, že doň sami vnesieme dobro, ktoré si z ponúkaných možností vyberieme ako najlepšiu možnosť. A na tejto ceste nám môže poslúžiť aj „zlo“. Aj kúkoľ nám môže priniesť rast. (Jozef Husovský)