Na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna predsedal pápež František vo Vatikánskej bazilike koncelebrovanej omši s účasťou novomenovaných arcibiskupov metropolitov, ktorým odovzdal páliá ako znak ich hodnosti a symbol pastierskeho poslania.

V homílii osobitne zdôraznil synodálnu víziu cirkvi, ktorá žije spoluúčasťou všetkých jej členov a je poslaná ku všetkým, ku každému človeku bez rozdielu.

Takmer tri štvrtiny, 32 z celkového počtu 44 nových metropolitov (zoznam), pochádzajúcich aj z veľmi vzdialených kútov sveta, prišli na slávnosť osobne.

Medzi najčerstvejšie menovanými bol aj pražský arcibiskup metropolita Jan Graubner. Pri úvodnom obrade požehnania pálií noví metropoliti zložili prísahu a páliá si prevzali z rúk Svätého Otca na záver slávnosti.

Pápež František viedol liturgiu zo sedadla, liturgicky oblečený v červenom pluviáli a s mitrou na hlave. Úlohou predsedania pri oltári delegoval kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana kardinálskeho kolégia.

Okrem nových arcibiskupov metropolitov koncelebrovalo 30 kardinálov, 75 biskupov a cez 400 kňazov.

Na slávnosti bola prítomná trojčlenná pravoslávna delegácia z Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pod vedením arcibiskupa Joba z Telmessosu, ktorú pápež František osobitne pozdravil v homílii, a po skončení slávnosti si spoločne uctili miesto pochovania sv. Petra zotrvaním v tichu pred hlavným oltárom.

V zaplnenej bazilike sprevádzali liturgiu štyri spevácke zbory. Spolu s domácimi hudobnými telesami Cappella Sistina a sprievodným liturgickým zborom Baziliky sv. Petra to bol Patriarchátny zbor z gruzínskeho Tbilisi a chrámový zbor z Kolínskej arcidiecézy.

V homílii sa Svätý Otec sústredil na dva biblické odkazy zo života apoštolov Ríma: schopnosť apoštola Petra „rýchlo vstať“ a výzvu „bojovať dobrý boj“, o ktorom hovorí sv. Pavol.

Ako zdôraznil, „skutočne je to ‚boj‘, pretože ohlasovanie evanjelia nie je neutrálne, nenecháva veci tak, ako sú, neprijíma kompromis s logikou sveta, ale naopak, zapaľuje oheň Božieho kráľovstva tam, kde namiesto neho vládnu ľudské mechanizmy moci, zla, násilia, korupcie, nespravodlivosti a marginalizácie“.

S poukázaním na aktuálny synodálny proces v cirkvi a varovaním pred klerikalizmom a spiatočníctvom pozval pápež František prítomných položiť si dve otázky: „Čo môžem urobiť pre cirkev?“ „Čo môžeme ako cirkev spoločne urobiť, aby bol svet, v ktorom žijeme, ľudskejší, spravodlivejší, solidárnejší, otvorenejší Bohu a bratstvu medzi ľuďmi?“

„Synoda, ktorú slávime, nás pozýva stávať sa cirkvou, ktorá sa stavia na nohy, ktorá nie je zahľadená do seba, ktorá je schopná dosiahnuť pohľadom ďalej, vyjsť z vlastných väzení a ísť v ústrety svetu,“ pripomenul pápež.

Cirkev má byť podľa jeho slov „bez reťazí a múrov“, „slobodnou a pokornou“, ktorá „neotáľa, nemešká pri výzvach dneška, ani sa nespomaľuje v posvätných ohradách, ale sa necháva oživovať vášňou pre ohlasovanie evanjelia a túžbou dosiahnuť ku všetkým a prijať všetkých“.