Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pápež a Vatikán Svet kresťanstva
04. august 2022

Vatikánsky protokol vtedy a dnes

Keď sa pápež musí šetriť

Je žiaduce, aby pontifex mal na sebe liturgický odev ako na tohtoročnej slávnosti kniežat apoštolov a nie iba bielu sutanu.

Keď sa pápež musí šetriť

Ilustračné foto: TASR/AP

Vystupovanie a pôsobenie hlavy Katolíckej cirkvi je dnes v centre neúprosnej pozornosti verejnosti, teda sociálnych médií. Neunikne jej takmer nič, čo sa odkláňa od normy, v ktorú verejnosť verí, ktorú očakáva a občas dokonca požaduje.  

Omša s pápežom – choreografia

Pápeži sú povolávaní do svojho úradu väčšinou v pokročilom veku. Duševný stav, telesné chyby a ochorenia, ktoré ich sužujú, sa vysvetľujú touto okolnosťou. S tým súvisiace fyzické nedostatky existovali už aj v uplynulých pontifikátoch, avšak predtým podstatne menej vstupovali do vizuálneho povedomia. Rozhodujúcou mierou k tomu prispievali obradové a liturgické zvyky, ktoré sa vtedy pestovali vo Vatikáne.

Až do druhej polovice 20. storočia si slávenie slávnostnej omše s pápežom vyžadovalo značnú prípravu, veľký počet účastníkov a do posledného detailu premyslenú „choreografiu“. Nebola to teda liturgia, ktorú by sa dalo sláviť ľubovoľne často. Pápež ju slávil „in persona“ len niekoľkokrát do roka; pri všetkých ostatných obradoch, na ktorých sa zúčastňovala cappella papale (pápežská kapela), stál pri oltári nejaký kardinál alebo hodnostár z kolégia duchovných pomocníkov pápežského trónu.

V Annuario Pontificio per l'anno 1863 (Pápežská ročenka pre rok 1863) nachádzame aj liturgický kalendár pre pápežský dvor. Na približne osemdesiatich uvedených obradoch boli pozvaní alebo povinní sa zúčastniť členovia pápežovej „kapely“ a „rodiny“. Dôkladné preštudovanie zoznamu odhalí, že Svätý Otec síce mal predsedať väčšine slávení, avšak slávenie omše zvyčajne prenechal kardinálovi alebo niektorému z biskupských pomocníkov pápežského trónu.

V tomto kalendári sa pre 6. január uvádza: „Pápežská kapela v Apoštolskom paláci; omšu spieva eminencia spomedzi kardinálov biskupov, kázeň má generálny prokurátor rádu servitov.“

A na sviatok Katedry sv. apoštola Petra: „Pápežská kapela vo vatikánskej bazilike; omšu spieva Jeho Eminencia, najdôstojnejší kardinál dekan, káže [kňaz] chovanec Diplomatickej akadémie.“

Len štyrikrát v roku 1863 musel samotný pápež stáť pri oltári a sláviť Eucharistiu in persona: na Veľkú noc, na Božie Telo, na Vianoce a na slávnosť apoštolov Petra a Pavla.

Liturgická a ceremoniálna prax

Plánované bolo aj to, že 2. februára pápež posvätí a rozdá sviece, na Popolcovú stredu urobí popolom krížik na čelo prítomným, na Laetare (Štvrtá pôstna nedeľa) požehná „Zlatú ružu“, na Kvetnú nedeľu posvätí a rozdá palmové ratolesti a na Zelený štvrtok prenesie Najsvätejšiu sviatosť z Cappella Sixtina do Cappella Paolina a vykoná mandatum (umývanie nôh), po vigílii slávnosti apoštolských kniežat požehná páliá, pri ranných chválach Vianoc posvätí pápežské čestné dary a pri určitých príležitostiach udelí apoštolské požehnanie Urbi et Orbi.

Liturgickú a obradnú prax predstavenú v Annuario Pontificio v roku 1863 si pápežský dvor uchoval takmer nezmenenú až do 20. storočia. K zmenám dochádzalo len v spojitosti s mimoriadnymi slávnosťami – napríklad kanonizácie, konzistóriá na kreovanie kardinálov, sväté roky a jubileá, ako aj uprázdnená stolica, konkláve, korunovácia pápeža a prevzatie Lateránu do držby.

Inzercia

Predsedníctvo pápeža pri liturgických sláveniach bez toho, aby sám stál pri oltári alebo robil všetky úkony, sa v uplynulých týždňoch stalo realitou a treba ho akceptovať bez výhrad a ako primerané. Naďalej je však žiaduce, aby pontifex mal na sebe liturgický odev ako na tohtoročnej slávnosti kniežat apoštolov a nie iba bielu sutanu.

Až do pontifikátu svätého Jána Pavla II. (1978 – 2005) bola sedia gestatoria bežným dopravným prostriedkom pápežov. Nosili ich na nej na bohoslužby a audiencie. Koncom 70. rokov minulého storočia sa prenosná stolička prestala používať. Jej znovuzavedenie sa javí ako nemysliteľné – príliš sa spája s údajným triumfalizmom.

Je však mysliteľná pohyblivá plošina, ktorá sa používala za Jána Pavla II. a Benedikta XVI. (2005 – 2013). Pohyblivá plošina umožňuje pápežovi prejsť davom v sede alebo v stoji. Obsluhovali a tlačili ju dvaja sediari, teda niekdajší nosiči sedia gestatoria. V Ríme sa úsmevne hovorilo o pápežovej surfia, no vykazovala istú eleganciu.

Symbolická prítomnosť

Pápežské cesty do zahraničia neboli bežné až do pontifikátu svätého Pavla VI. (1963 – 1978). Ak sa nejaká pre Katolícku cirkev dôležitá udalosť odohrávala mimo Večného mesta, na zdôraznenie prítomnosti pápeža sa vyslala vysokopostavená delegácia. Na tento účel pápež vymenoval jedného kardinála za svojho legáta a latere (zo strany; teda zo svojho najbližšieho okolia).

Legáta, ktorý bol vybavený najvyššími výsadami, sprevádzali duchovní aj svetskí komorníci a šľachtický člen pápežskej gardy. Aj keď posledné uvedené hodnosti už neexistujú, budúce delegácie by mohli byť zložené z viacerých vysokopostavených laikov a klerikov Pápežského domu.

Na Eucharistickom kongrese, ktorý sa konal v júli 1981 v Lurdoch, sa chcel osobne zúčastniť Ján Pavol II. Zabránili mu v tom zranenia, ktoré utrpel pri atentáte 13. mája toho istého roku. Aby symbolicky uskutočnil svoju prítomnosť medzi veriacimi zhromaždenými v Lurdoch, poslal tam nielen legáta ako svoje alter ego (druhé ja), ale dal mu aj svoju pápežskú palicu. Katolíci na tomto mariánskom pútnickom mieste vnímali toto osobitné gesto pápeža ako jeho „prítomnosť“.

Pôvodne publikované v nemeckom dvojtýždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.