Seržant Švajčiarskej gardy Pápežovu spontánnosť je občas náročné zvládnuť, ale už sme zohratý tím

Pápežovu spontánnosť je občas náročné zvládnuť, ale už sme zohratý tím
Foto: osobný archív R. Birchera
Rozhovor s Rolandom Bircherom, členom Pápežskej švajčiarskej gardy, a jeho snúbenicou Adrienne Suvada. 
 
Vypočuť článok
Seržant Švajčiarskej gardy / Pápežovu spontánnosť je občas náročné zvládnuť, ale už sme zohratý tím
0:00
0:00
0:00 0:00
Jana Zlatohlávková
Jana Zlatohlávková
Vyštudovala žurnalistiku a katolícku teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v Slovenskom rozhlase, v TA3 a TV LUX a tiež ako hovorkyňa v štátnej správe. Je vydatá, má tri deti a pred časom vymenila bratislavské mestské prostredie za vidiecky život na myjavských kopaniciach.
Ďalšie autorove články:

Kapucín Borkovský a biblistka Hidvéghyová V cirkvi sme kládli príliš veľký dôraz na bezhriešnosť. Ale Ježiš prišiel kvôli hriešnikom, s dokonalými si veľmi nerozumel

Augustinián Juraj Pigula Každý veľký líder bol nositeľom nádeje. Čím viac sme fascinovaní Ježišom Kristom, tým väčšiu nádej máme

Evanjelický farár na Myjave Strach je jedna z najväčších zbraní, ktorými sme manipulovaní. Veľká noc je o tom, že báť sa netreba

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Pápežská švajčiarska garda je najmenšou armádou na svete. Pápeža chráni už vyše 500 rokov.

Gardisti strážia všetky oficiálne vchody do Vatikánu, vykonávajú vstupné kontroly, monitorujú dianie počas audiencií a cirkevných obradov a sprevádzajú Svätého Otca aj na jeho zahraničných apoštolských cestách či počas návštev politických predstaviteľov. V slávnostných uniformách sú jednoducho neprehliadnuteľní.

Roland Bircher pochádza zo švajčiarskeho mesta Luzern a v garde slúži už 16 rokov. Má hodnosť seržanta a v rozhovore nám spolu so svojou snúbenicou Adrienne dovolili nahliadnuť do života vatikánskeho gardistu.

Adrienne Suvada sa narodila a vyrastala vo Švajčiarsku, má však slovenské korene. Pôsobí na univerzite v Zürichu (ZHAW), je docentkou v oblasti marketingu a komunikácie.     
 

Keď som Adrienne žiadala o rozhovor, nesmelo som sa spýtala, či by ste aj vy ako člen Švajčiarskej gardy mohli odpovedať na niekoľko otázok. Veľmi som nedúfala, ale vyšlo to. Máte v tomto smere nejaké inštrukcie, ako komunikovať s médiami?

Roland: V Pápežskej švajčiarskej garde máme osobu, ktorá sa stará o všetky mediálne záležitosti. Z bezpečnostných dôvodov je dôležité, aby komunikácia bola riadená a nedostali sa na verejnosť informácie, ktoré nemajú byť verejné.

Keď médiá požiadajú iného člena gardy o vyjadrenie, ten sa skoordinuje s človekom zodpovedným za médiá, aby bol informovaný o každom mediálnom záujme a mohol opraviť prípadné chyby vo vyjadreniach.

A čo môžete prezradiť o pracovných záležitostiach napríklad svojim blízkym?

Roland: Aj tu platí mlčanlivosť. Každý, kto pracuje v bezpečnostnom sektore, by sa mal vyhýbať tomu, aby hovoril príbuzným, čo sa deje v práci. Niektoré veci, samozrejme, môže povedať, či už sú to podmienky prijatia do gardy, náplň práce a podobne. Je však potrebné vyhnúť sa špecifickým interným informáciám alebo vyhláseniam o službe.

Adrienne, vy sa teda nerozprávate s Rolandom o jeho práci? Vatikánske zákulisie u vás nie je téma?    

Adrienne: Nerozprávame sa o interných pracovných veciach. Viem, že musí byť zachovaná vysoká úroveň bezpečnosti, preto sa ani nepýtam. Vymieňame si však názory napríklad na všeobecné bezpečnostné otázky v oblasti nového vývoja či taktického využitia.

Ani ja nehovorím Rolandovi nič o svojej práci, čo nesmiem povedať. Obaja podliehame povinnostiam mlčanlivosti.

Aj vy sa vo svojej práci do nejakej miery zaoberáte bezpečnosťou?

Adrienne: Mojou špecializáciou je krízová komunikácia a angažujem sa aj v bezpečnostnom sektore – polícia, armáda či súkromné ​​bezpečnostné spoločnosti. Predsedám tiež školiacemu výboru Asociácie švajčiarskych bezpečnostných spoločností.

Ako sa mladý muž stane členom Švajčiarskej gardy?

Roland: Motívy môžu byť rôzne. V niektorých prípadoch ide o rodinnú tradíciu, u iných zas zohráva úlohu záujem o cirkev, bezpečnosť, kultúru, náboženstvo a podobne.

Aby mladý muž mohol vstúpiť do gardy, musí spĺňať niekoľko podmienok: byť švajčiarskym občanom a katolíkom, byť bezúhonný, mať 19 až 30 rokov a výšku aspoň 174 centimetrov. V čase vstupu do gardy musí byť slobodný a musí sa zaviazať minimálne na 26 mesiacov služby.

V médiách som zachytila informáciu, že požiadavka na 174-centimetrovú výšku sa pred niekoľkými rokmi zrušila. 

Roland: Stále je to smerodajné číslo. Je dobré, keď kandidát spĺňa túto podmienku. Ale v jednotlivých prípadoch môže byť udelená výnimka.

Mali ste už ako chlapec túžbu stať sa členom Švajčiarskej gardy?

Roland: Ako chlapec som bol s miništrantmi viackrát v Ríme a vo Vatikáne. Navštívili sme aj Švajčiarsku gardu. Tieto stretnutia ma fascinovali a rokmi vo mne tento obdiv rástol. Práca v garde je pre mňa ako povolanie.

A ako sa mladé dievča stane snúbenicou člena Švajčiarskej gardy?

Adrienne: Nebol to môj zámer. (Úsmev.) Do Ríma som prišla ešte predtým, ako som sa spoznala s Rolandom. Študovala som komunikáciu na Pápežskej univerzite Svätého Kríža.

Ako Švajčiarka som poznala niektorých strážcov, ale Rolanda som počas tohto obdobia nikdy nestretla. Nemala som vlastne ani veľmi záujem o nadväzovanie bližších kontaktov s mladými Švajčiarmi, sústredila som na štúdium.  

Foto: osobný archív A. Suvada

Ako ste sa stretli?

Roland: Náhodou. Mal som prehliadku v Sixtínskej kaplnke, tam sme sa stretli a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí.

Adrienne: V živote sa nám občas udejú neočakávané veci, zavedie nás to k špecifickým ľuďom, a tak meníme svoje plány. 

Zmenil sa nejako váš pohľad na Švajčiarsku gardu po tom, ako ste spoznali Rolanda? Je to pre vás stále niečo výnimočné alebo vám to už trošku zovšednelo?

Adrienne: Vždy som bola a stále som veľký fanúšik Švajčiarskej gardy. Keďže som istý čas u nich aj pracovala v úrade pre vonkajšie vzťahy, poznám relatívne dobre procesy a viem, ako vyzerá práca strážcov. Keď sme sa spoznali, od začiatku som vedela, že Roland má špeciálny pracovný cyklus a že musíme byť flexibilní.

Stále si myslím, že je pre Švajčiarsko veľkou cťou, že Švajčiari chránia Vatikán a pápeža. Nie je to niečo, čo sa dá považovať za samozrejmosť, a túto poctu si gardisti musia zaslúžiť každý deň nanovo.

Pápežská švajčiarska garda pre mňa stelesňuje švajčiarske cnosti – diskrétnosť, neutralitu, profesionalitu, spoľahlivosť a dochvíľnosť, a preto by mala aj naďalej zohrávať silnú úlohu v rámci vatikánskej bezpečnosti.

História Pápežskej švajčiarskej gardy
Začiatky siahajú do 16. storočia, hoci už predtým vojaci pochádzajúci z územia dnešného Švajčiarska pôsobili v službách pápeža. S nápadom vytvoriť ucelený vojenský útvar prišiel pápež Július II., ktorý poveril Petra von Hertensteina, aby do Ríma priviedol dve stovky švajčiarskych vojakov. Napokon 21. januára 1506 do Večného mesta slávnostne vstúpilo 150 vojakov.
K najznámejšej a zároveň k najtragickejšej udalosti v histórii gardy došlo 6. mája 1527. Pri obrane pápeža Klementa VII. pred žoldniermi Karla V., ktorí plienili Rím, položilo život 147 gardistov. S pápežom sa v Anjelskom hrade, ktorý slúžil ako núdzový východ v čase ohrozenia, zachránilo len 42 vojakov. Na počesť ich hrdinstva skladajú noví členovia gardy slávnostnú prísahu každý rok práve 6. mája.
V minulosti bola Švajčiarska garda viackrát rozpustená či reorganizovaná. K poslednej najvýraznejšej zmene došlo počas pontifikátu pápeža Pavla VI., ktorý začiatkom 70. rokov minulého storočia zrušil ostatné ozbrojené zložky Svätej stolice a ochranu pápeža a Apoštolského paláca zveril výhradne Švajčiarskej garde.
V čase uprázdneného apoštolského stolca garda chráni kardinálsky zbor, ktorý dočasne vedie Katolícku cirkev ako kolektívny orgán.  
Zdroj: Imrich Gazda  Za dverami Vatikánu

Už vyše 500 rokov chránia Švajčiari pápeža. Hovorili ste, že to nie je samozrejmosť. Prečo?

Adrienne: Švajčiarski žoldnieri boli známi svojou bezchybnou službou. V európskych kráľovských rodinách boli rôzni strážcovia. Pápežská švajčiarska garda je posledná, ktorá dodnes existuje.

V samotnom Vatikáne boli aj ďalšie čestné stráže, Švajčiarska garda je však poslednou, ktorá je stále v službe. Nie je teda vôbec samozrejmé, že aj po 500 rokoch sú Švajčiari stále v službách pápeža. Je zrejmé, že svoju prácu naďalej vykonávajú veľmi dobre a ponúkajú vysokú kvalitu.

Aký vzťah ku garde majú samotní Švajčiari?

Adrienne: Tí, ktorí Švajčiarsku gardu poznajú, si ju veľmi vážia. Vedia, aká je to česť, že Švajčiari môžu vykonávať túto službu vo Vatikáne.

„Pre Švajčiarsko je veľkou cťou, že Švajčiari chránia Vatikán a pápeža. Nie je to niečo, čo sa dá považovať za samozrejmosť, a túto poctu si gardisti musia zaslúžiť každý deň nanovo.“Zdieľať

Zaznieva však aj veľa kritických hlasov voči náboženstvu či Katolíckej cirkvi, a preto počuť aj kritiku voči Švajčiarskej garde. No keď majú ľudia možnosť dozvedieť sa o gardistoch viac, v mnohých to vzbudzuje nadšenie.

Roland, ako dlho ste v garde?

Roland: Od februára 2006. Najskôr sa musíte zaviazať na 26 mesiacov služby a potom je možné zostať slúžiť až 25 rokov. Keď niekto dosiahne hodnosť dôstojníka, môže slúžiť aj dlhšie, pretože od dôstojníckej hodnosti sa podpisuje päťročná zmluva, ktorú možno obnovovať.

Koľko členov má v súčasnosti Švajčiarska garda a aké hodnosti dosahujú vojaci?

Roland: Garda má 135 mužov. Sú klasifikovaní nasledovne: regrút, halaparník, zástupca desiatnika, desiatnik, seržant, poručík, kapitán, major, podplukovník, plukovník. Veliteľom je od roku 2015 plukovník Christoph Graf.

Aká je vaša úloha v garde?

Roland: Som zodpovedný za alarmové a operačné stredisko Švajčiarskej gardy.

Chodíte aj v uniforme?

Roland: Väčšinou nosím len oblek. Uniformu si obliekam pri príležitosti štátnych návštev alebo interných ceremónií v garde. Nosiť uniformu je pre mňa vždy mimoriadna česť.

Minulú stredu počas generálnej audiencie skolaboval jeden z členov Švajčarskej gardy. Je asi náročné byť v uniforme celý deň, najmä počas letných horúčav. 

Roland: V horúcich letných dňoch sa to môže stať asi v každej práci. Na uniformu si rýchlo zvyknete a stane sa súčasťou každodenného pracovného života. A v lete je určite výhodou, ak máte zakryté ruky a nohy, pretože sa tak nespálite. K dispozícii máme letný a zimný variant uniformy.

Neplánuje sa uniforma meniť a prispôsobiť viac súčasnej dobe? Alebo sa práve zakladá na tom, že ide o odev so svojou históriou a špecifickosťou?

Roland: Slávnostná uniforma typickej modro-žlto-červenej farby zatiaľ zostáva nezmenená, pretože je súčasťou príbehu a identifikuje strážcu. V roku 2015 uplynulo sté výročie jej zavedenia veliteľom Julesom Repondom, ktorý viedol gardu začiatkom 20. storočia. 

Plánuje sa však inovácia pracovnej a tréningovej uniformy. Tá je tmavomodrej farby so širokým bielym golierom a nosí sa k nej čierna baretka.

Vy by ste ako odborníčka z marketingovej oblasti niečo menili na uniformách gardistov?

Adrienne: Z marketingového hľadiska je slávnostná uniforma jedinečná a je dôležitým rozlišovacím znakom. Páči sa mi, vnímam ju ako súčasť DNA Švajčiarskej gardy a myslím si, že by ju za žiadnych okolností nemali meniť.

Ale to platí len pre slávnostnú uniformu. V oblasti nasadzovania taktických prostriedkov je dnes dobrý výstroj a vhodné oblečenie nevyhnutnosťou. Pre určité služby, ktoré zabezpečuje garda, je nutné využívať moderné a profesionálne prostriedky.

Odlišujú sa nejako uniformy vzhľadom na to, akú hodnosť má vojak?

Roland: Áno, existujú rozdiely v uniformách. V podstate platí, že čím vyššia hodnosť, tým viac rozdielov oproti známej uniforme.  

Niektoré typy uniforiem členov Švajčiarskej gardy. Zdroj: www.schweizergarde.ch

Čo je pre vás na uniforme to najvzácnejšie?

Roland: Pre mňa sú to pápežské vyznamenania. O tie sa často zaujímajú aj turisti. Keďže som v službe už dlho, mám teraz na uniforme päť medailí.

Za čo ste ich dostali?

Roland: Niektoré medaily dostanete po určitej dobe služby, iné pri špeciálnych príležitostiach, napríklad sme dostávali medailu k 500. výročiu Švajčiarskej gardy. Mnohých turistov to zaujíma a chcú presne vedieť, ktorá medaila čo znamená.

Niektorí turisti berú gardistov ako tých, ktorí „robia dojem“. Možno aj preto, že sú v uniforme, ktorá dýcha históriou. Čo všetko však musí gardista vedieť a v čom spočíva príprava na túto úlohu?

Roland: Jednou z podmienok vstupu do gardy je mať absolvovanú základnú vojenskú službu v švajčiarskej armáde. Po nástupe do gardy strážcovia prechádzajú dvojmesačným výcvikovým kurzom, počas ktorého získajú potrebné služobné vedomosti.

Prvý mesiac trávia vo Vatikáne. Tam trénujú predpisy, získavajú poznatky, ktoré sa týkajú ich pracovného výkonu, spoznávajú miesta, dôležitých ľudí a takisto sa vzdelávajú vo vojenských ceremoniálnych záležitostiach.

Počas druhého mesiaca kurzu sú stráže vo Švajčiarsku na taktickom a bezpečnostnom výcviku.

Čiže gardisti v slávnostnej uniforme nie sú len „na ozdobu“, ste profesionálni vojaci. Akú máte skúsenosť s pútnikmi, ktorí prichádzajú do Vatikánu? Reagujú na vás ako na vojakov či skôr vás považujú za atrakciu?

Roland: Ak mám byť úprimný, väčšina turistov nás vníma predovšetkým ako fotografické predmety. Vedia o Švajčiarskej garde veľmi málo a často zabúdajú, že sme v službe a nie sme živými objektmi pre fotografov. Musíme si teda neustále získavať úctu k sebe.

„Väčšina turistov nás vníma predovšetkým ako fotografické predmety. Vedia o Švajčiarskej garde veľmi málo a zabúdajú, že sme v službe a nie sme živými objektmi pre fotografov.“Zdieľať

Našou výhodou je určite to, že ako Švajčiari hovoríme viacerými jazykmi. No, samozrejme, vnímame tendenciu, že ľudia túžia po obrázkoch na svoj instagramový profil, a preto sa snažia prekračovať hranice.

Aké kuriózne situácie ste si zažili s turistami a pútnikmi?  

Roland: Zažívame často všelijaké kuriózne príhody, napríklad vtedy, keď si ľudia nepamätajú, že je práve nejaký cirkevný sviatok a chcú sa prechádzať vo Vatikáne. Alebo náročné je to pri ľuďoch, ktorí trpia rôznymi bludmi. Z taktických dôvodov však nemôžem poskytnúť žiadne ďalšie podrobnosti.

Mali ste aj vy príležitosti stretnúť sa s Rolandom počas jeho služby?

Adrienne: Ak pracujete v bezpečnostnej oblasti, mali by ste sa vždy plne koncentrovať. Rozptyľovanie od rodinných príslušníkov a priateľov je preto skôr kontraproduktívne. A ja to plne rešpektujem, je mi jasné, že služba je prioritou.

Teraz navyše pracujem vo Švajčiarsku. Predtým keď som bola ešte v Ríme, mohla som ho z času na čas vidieť alebo ho vyzdvihnúť z práce. Ale vždy som sa snažila nechať ho robiť si svoju prácu a nerušiť ho. Keď si strážcovia oblečú uniformu, automaticky prevezmú reprezentatívnu funkciu. Vždy si teda zachovávam profesionálny odstup a dodržiavam predpisy Švajčiarskej gardy.

Ako si udržujete koncentráciu a pozornosť?

Roland: Dôležitá je príprava na službu a vnútorná sila.

Čo je najnáročnejšie pri zabezpečovaní ochrany pápeža?

Roland: Pápež spája viacero funkcií, na jednej strane je tu pre univerzálnu cirkev, na druhej strane je aj „normálnym“ biskupom pre mesto Rím. Veľmi si však vážim, že ho môžem sprevádzať aj na slávnostiach v meste Rím.

A sprevádzate pápeža aj na zahraničných cestách?

Roland: Áno. Mal som už možnosť sprevádzať ho v zahraničí.

Je náročnejšie chrániť pápeža v zahraničí, teda v cudzom prostredí, ako keď ste vo Vatikáne?

Roland: Pre všetky hlavy štátov v podstate platí zásada, že za ochranu štátneho hosťa zodpovedá predovšetkým hostiteľská krajina.

Je to určite zložitejšie, pretože sa pohybujete na cudzom území a musíte sa v ňom najskôr zorientovať. Spolupráca s rôznymi bezpečnostnými dôstojníkmi je však vždy veľmi profesionálna a berú túto úlohu veľmi vážne.

Zažili ste počas svojej služby aj nejaké dramatické situácie?

Roland: Keďže ide o dôverné informácie, z bezpečnostných dôvodov sa k tomu nemôžem vyjadrovať.

Máte možnosť byť s pápežom aj v bližšom kontakte a prehodiť s ním pár neformálnych slov?

Roland: Bol som aj v osobnom kontakte s pápežom Františkom, vždy sa to však týkalo pracovného vzťahu. Profesionalita je v bezpečnostnom sektore absolútnou nevyhnutnosťou.

Pápež František je známy svojou spontánnosťou, rád sa zastaví pri zástupoch veriacich, podáva im ruky, prihovára sa im. Pútnici sú nadšení, gardisti asi veľmi nie. Čo vám v takých situáciách ide hlavou? 

Roland: Pápež František je naozaj veľmi spontánny, rád razí nové cesty a niekedy aj veľmi netradičné. Vďaka tomu je naša práca pri ňom veľmi vzrušujúca. Niekedy je jeho spontánnosť zvládnuteľná, inokedy je to náročnejšie.

U nás aj u kolegov z vatikánskeho žandárskeho útvaru či v talianskej polícii pracuje v zázemí veľa ľudí, ktorí všetko organizujú. Spontánne zmeny preto nie sú vždy jednoduché, ale teraz to už poznáme a sme dobre zohratý tím.

Sedem rokov ste slúžili aj pápežovi Benediktovi XVI. V čom sa títo dvaja pápeži odlišovali, pokiaľ ide o vašu prácu? 

Roland: Veľmi som si vážil, že mi bolo dovolené slúžiť aj pápežovi Benediktovi XVI. Nedá sa to veľmi porovnávať, pretože každý pápež má svoj charakter a svoje vlastnosti. Obdivujem pápeža Benedikta XVI. pre jeho vysokú inteligenciu. Vždy som bol prekvapený, ako dokázal predniesť hlboko fundované prejavy bez akejkoľvek prípravy.

Adrienne, vám sa podarilo prejsť cez pápežskú stráž a osobne sa stretnúť s pápežom?

Adrienne: Mala som to šťastie, že som mohla podať ruku pápežovi Františkovi aj Benediktovi XVI., aj Jánovi Pavlovi II. počas generálnych audiencií, ktoré sa pravidelne konajú každú v stredu.

A áno, keďže mám znalosti z bezpečnostnej oblasti, aj pri takýchto príležitostiach sa automaticky pozerám, ako je zorganizovaná bezpečnosť a kde sú potenciálne medzery. (Úsmev.)

Roland Bircher v uniforme desiatnika spolu so svojou snúbenicou Adrienne Suvada. Foto: osobný archív A. Suvada. 

S akými reakciami sa stretávate, keď poviete, že váš snúbenec je členom Švajčiarskej gardy?

Adrienne: V tomto som taká rezervovanejšia. Ak sa niekto spýta, tak to, samozrejme, poviem. Ale stále pribúda ľudí, ktorí už nevedia, čo je Švajčiarska garda. No ak potom vysvetlíte, že ide o pápežskú stráž, väčšina ľudí už vie, o čom hovoríte.

Reakcie sú vždy veľmi prívetivé a hneď sa ma so záujmom pýtajú mnohé otázky, na ktoré potom musím odpovedať.

Máte popri svojej pracovnej vyťaženosti aj priestor na spoločný čas?

Adrienne: Momentálne je pre nás trochu náročné stretnúť sa. Som spätá s akademickým rytmom univerzity vo Švajčiarsku a nemôžem len tak odísť počas semestra a Roland, samozrejme, musí robiť svoju prácu. No vďaka moderným komunikačným prostriedkom sme v kontakte každý deň. Obaja sme veľmi oddaní svojej práci a chápeme, že profesionálne veci majú niekedy prednosť. A sme veľmi vďační, že môžeme vykonávať svoje profesie.

Čo to pre vás znamená, že Roland je v službách pápeža?

Adrienne: Pozerám sa na to v dvoch rovinách. Tá prvá je na úrovni viery, obaja sme praktizujúci katolíci, takže je pre nás oboch mimoriadne významné, že sa Roland takýmto priamym spôsobom podieľa na ochrane Petrovho nástupcu.

Keď sa na to pozriem z profesionálneho hľadiska, Roland má mandát, aby ochraňoval dôležitú osobu. Považujem to za vzrušujúce pozorovať, ako sa v tejto službe implementujú rôzne bezpečnostné koncepty.

A čo pre vás, Roland, znamená byť súčasťou Švajčiarskej gardy?

Roland: Pre mňa je to česť, potešenie i výzva. Práca pre pápeža je obohatením môjho života. Služba mi poskytla mnoho nezabudnuteľných momentov, ktoré odsúvajú do úzadia všetky náročné momenty a úskalia tejto práce.

Pomáha vám aj viera?

Roland: Viera je dôležitou súčasťou služby, pomáha mi ľahšie pochopiť poslanie a význam úlohy Petrovho nástupcu.

„Bez duchovného základu, bez schopnosti porozumieť svojej viere je ťažké vykonávať službu pre pápeža.“Zdieľať

A viera mi pomáha aj v bežnom živote, aby som sa mohol začleniť do cirkevného prostredia. Je jednoducho mojím dobrým spoločníkom v živote. To, že sme s Adrienne zakorenení vo viere, nám pomáha vzájomne sa podeliť o to pekné, ale aj prekonávať prekážky každodenného života.

Máte v garde aj nejakú duchovnú formáciu?  

Roland: Duchovná formácia je dôležitá, pretože je základom našej práce. Máme kaplána, ktorý nás duchovne sprevádza. Bez duchovného základu, bez schopnosti porozumieť viere je ťažké vykonávať našu službu. Stále potrebujeme skúmať a učiť sa chápať vlastnú vieru.

Má Švajčiarska garda svojho patróna?

Adrienne: Dokonca niekoľkých patrónov – svätého Martina z Tours, svätého Sebastiána a švajčiarskeho národného svätca Mikuláša z Flüe.

Akú prácu môžu vykonávať gardisti po skončení služby v Švajčiarskej garde?

Roland: Nájdu uplatnenie v polícii, pohraničnej stráži, armáde alebo idú na univerzitu. A poznám aj prípady, že bývalí gardisti vstúpili do seminára.

Ja chcem ešte slúžiť niekoľko rokov a potom sa vrátim do Švajčiarska. Mojím prianím je aj neskôr pracovať v oblasti bezpečnostných zložiek.

Adrienne, koľko rokov ešte „dovolíte“ Rolandovi slúžiť vo Vatikáne?

Adrienne: Nebudem to Rolandovi diktovať. Môže zostať, pokiaľ ho bude táto práca napĺňať. Sám to bude vedieť najlepšie. Bez ohľadu na to, ako dlho tam bude, vždy ho budem podporovať a sprevádzať.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
pápež Interview Uniforma Rozhovory
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť