Svätec týždňa Pápež svätý Gregor Dvojeslov očami pravoslávneho teológa

Gregorius Magnus (cca 540 – 604) bol jedným z najvýznamnejších rímskych biskupov v neskorom staroveku.

Bol majstrovským politickým administrátorom a významným teológom, ktorý ak nebol inovatívny vo svojom písaní, poslúžil usporiadaniu a kodifikácii mnohého, čo bolo dôležité v latinskej teologickej tradícii, a odovzdal to ďalej v zhustenej forme, ktorá mala nadobudnúť nesmierny význam pre vychádzajúci stredoveký Západ.

Gregorovo dielo kodifikovalo a zjednodušovalo mnohé z komplikovaného myslenia svätého Augustína a tak umožnilo, aby sa augustinianizmus odovzdával v ľudovej podobe a stal sa tak najvýznamnejším prúdom neskoršej latinskej tradície.

Gregor bol členom aristokratickej kresťanskej rodiny v Ríme v čase, keď Itália aj starobylé mesta boli v úpadku pre Justiniánove vojny s cieľom opätovne ich dobyť a neskôr (od roku 586) pre nájazdy lombardských lúpežníkov zo severu.

Gregorov otec bol kresťanský senátor a v roku 573 sa aj samotný Gregor stal prefektom Ríma (bol to najvyšší možný občiansky úrad).

Čoskoro potom Gregor oznámil svoj odchod z verejného života a svoje rozsiahle majetky v Ríme a na Sicílii venoval veci kresťanskej askézy v podobe utiahnutého života sofistu.

Gregorova veľká vila na Caelianskom kopci neďaleko Kolosea sa stala jeho kláštorom svätého Andreja (dodnes fungujúcim), kde Gregor viedol život učenosti a modlitby so spoločníkmi.

V službách pápeža a pápežovanie

Ako zasvätený askéta bol však Gregor viazaný cirkevnou poslušnosťou a čoskoro mu pápež Pelagius II. prikázal, aby prevzal verejnú službu pre cirkev. Vysvätili ho za diakona a poslali ako pápežského veľvyslanca (apocrisarius) do Konštantínopola, kde Gregor žil v rokoch 579 až 586 a viedol dišputy s patriarchom Eutychom.

V tomto období Gregor začal jedno zo svojich najväčších diel Magna Moralia in Job, zamýšľané ako asketický komentár k textu starozákonnej knihy Jób pre svojich mníšskych spoločníkov. Toto dielo nadobudlo status paradigmatickej patristickej knihy exegézy pre neskorší Západ, neustále sa usilujúc o morálny záver z čítania Písma.

Po prevzatí svojich povinností späť v Itálii ako pápežský sekretár v Ríme Gregor spravoval túto cirkev počas obdobia moru v roku 590 a po smrti pápeža Pelágia v tom istom roku ho zvolili za pápeža (veľmi proti jeho inklinácii) Gregora I.

Gregor zhromaždil mesto rozsiahlymi kajúcimi procesiami na vyprosenie Božieho milosrdenstva. Neskoršie príbehy hovorili o videní anjela, ktorý odložil svoj meč nad Hadriánovým mauzóleom (dnes Castel San Angelo), kde je dnes jeho socha známou rímskou dominantou.

Gregor začal v Ríme veľmi efektívnu administratívu, bolo to symbolické ukončenie dlhého úpadku Rímskej cirkvi a mesta, ktorý sa začal Konštantínovým prenesením hlavného mesta na východ do Konštantínopola.

Gregor povolal mnohých mníchov do rímskej cirkevnej správy, napriek protestom bežného kléru, a tak začal dlhú tradíciu v tomto smere, ktorou sa mal západný katolicizmus vyznačovať aj potom.

Gregorovo úspešné vedenie Ríma a jeho provincie viedlo k tomu, že jeho pápežovanie sa stalo symbolom toho, ako by sa mal pápežský úrad vyvíjať v budúcnosti.

Gregor, uvedomujúc si zbytočnosť miestnej byzantskej cisárskej správy v Ravenne, nezávisle vyrokoval mier s longobardskými útočníkmi.

Gregorovi boli pripísané aj mnohé neskoršie reformy (napríklad liturgické zmeny, ktoré začali byť nazývané gregoriánsky chorál).

Gregorova teologická a duchovná tvorba

Gregorove spisy o teologických záležitostiach boli najmä pastoračné, biblické a hagiografické.

Gregorova rozsiahla biblická exegéza a teologické komentáre boli umiernenou a zjednodušenou formou svätého Augustína a Gregor urobil viac než ktokoľvek iný (azda okrem latinského teológa Prospera Akvitánskeho) pre posilnenie Augustínovho vplyvu na celú západnú cirkev, priznával teologické prvenstvo náuke o milosti a dodával svoje vlastné pohľady na potrebu posmrtného očisťovania duší, pohľad, ktorý nakoniec prerástol do príznačnej rímskej náuky o očistci.

Pastoračná regula

Gregorova Pastoračná regula (napísaná zakrátko po tom, čo prevzal pápežský úrad, a hlavne pre jeho vlastné vedenie) bola navrhnutá ako inštrukčná príručka pre biskupa. Stala sa štandardným textom v západných cirkevných školách. V súlade s ústredným predpokladom bežného vzdelávacieho systému v jeho dobe Gregor povyšuje rétoriku na hlavný nástroj vodcu. No zároveň dodáva, že biskup je predovšetkým pastierom duší, ako aj vodcom a vykladačom božského slova Písma.

Výklad Písma

Gregorove exegetické diela štandardizovali následné západné vnímanie biblickej exegézy ako troch etáp výstavby domu, kde základom bolo vysvetlenie doslovného a historického zmyslu textu; nasledovali steny a strecha alegorického zmyslu, ktorý vykladá vyššie kresťanské tajomstvá prítomné v starých rozprávaniach; a nakoniec budovu zdokonaľujúce a dotvárajúce nádherné dekorácie vo forme morálnych rád, ktoré sú navrhované tak, aby pozdvihovali životy poslucháčov.

Gregorovo naliehanie, aby kazateľ venoval pozornosť všetkým trom aspektom textu, sa ukázalo ako určujúce pre neskorší západný stredovek.

Dialógy

Nesmierne populárne boli aj Gregorove Dialógy. V týchto štyroch knihách Gregor rozpráva životy italských asketických svätcov. Oplývajú zázračným prvkom, ktorý predstavuje dôležitú etapu vo vývoji kultu svätca v čase, keď tak v Byzancii, ako aj na Západe prechádzala radikálnou rekonštrukciou a miestnou demokratizáciou základná myšlienka, ako získať prístup k Božej prítomnosti a priazni.

V druhej knihe Dialógov Gregor popularizoval svätého Benedikta, pustovníka z Nursie, čím poskytol obrovský impulz šíreniu benediktinizmu ako ústredného vzoru pre latinské mníšstvo. Gregorove duchovné spisy mali podobne určujúci účinok na latinský stredovek, pretože Gregor zdôrazňoval mníšsky život ako „dokonalý“ spôsob kontemplácie, ktorý zďaleka prevyšuje laický manželský stav.

Gregor Dvojeslov

V pravoslávnej tradícii je Gregor známy najmä pre liturgiu vopred posvätených darov, ktorá je mu pripisovaná a dnes sa slávi počas Veľkého pôstu. Tento rituál je v podstate službou svätého prijímania, ktorá je spojená s kajúcnou formou večierne a slúžila na umožnenie svätého prijímania veriacim v stredy a v piatky Veľkého pôstu, počas ktorého sa od pondelka do piatka neslávila božská liturgia. Sväté dary sa konsekrujú na božskej liturgii v predchádzajúcu nedeľu.

V pravoslávnej tradícii je Gregor známy na základe svojho hagiografického diela Dialógy ako pápež svätý Gregor Dvojeslov (Gregorios Dialogos).

Pôvodne publikované v The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity, Blackwell Publishing Ltd 2011. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.