Slovo kňaza Neseďme na dvoch stoličkách

V nedávnom prieskume mnohí obyvatelia Slovenska deklarovali, že radšej byť mostom ako patriť priamo k Západu alebo Východu. Je to fikcia bez prepojenia s realitou.

Geograficky sme síce v strednej Európe, kultúrne patríme k Západu. Dominantným presvedčením je katolicizmus, nie pravoslávie. Môžeme vykročiť k Východu, ale to bude naša voľba. Je bizarné, keď sa nám nepáči na stoličke, na ktorej sedíme stáročia, polovicou zadku sa snažíme zabrať tú druhú a pritom básnime o tretej, ktorá neexistuje.

Vždy sme postavení pred voľbu. Chlapec môže flirtovať s viacerými dievčatami, ale chodiť môže len s jednou. Mladí ľudia môžu zdanlivo donekonečna predlžovať mladosť cestovaním a žúrmi, no v jednom momente si musia vybrať cestu stability a usadiť sa. Môžeme zvažovať, či vstúpiť do manželstva alebo zasväteného života, ale nie je v poriadku stráviť celé roky rozhodovaním alebo úvahou, či sa to nedá nejako skĺbiť. Každý si musí vybrať.

Ježiš žiada, aby sme si vybrali tým, že sa niečoho vzdáme, keď striktne hovorí: „Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Čo máme? Nejaký majetok, lásku, vzťahy, záľuby, obľúbenú hudbu a jedlo. Keď o to prídeme, čo nám zo života zostane?

Na druhej strane Boh stále od ľudí žiada, aby boli tvoriví: „Ploďte sa, naplňte zem.“ Naše vzťahy aj majetok sú dielom našej tvorivosti. Ak Boh odkazuje, že máme byť kreatívni, určite nechce, aby sme o to všetko prišli. Využívanie Božích darov je prostriedkom na budovanie Božieho kráľovstva.

Čo máme zahodiť, ak sa máme zriekať? Zahoďme všetko, čo bráni žiť v spoločenstve s Bohom. Máme byť Ježišovými učeníkmi, čiže napodobňovať jeho životný štýl. Zrieknuť sa všetkého, čo máme, je na prvom mieste vecou vnútorného postoja, nie toho, čo vidíme navonok. Aj chudobný človek, zasvätená osoba či kňaz môžu byť od niečoho závislí, hoci navonok sú v takomto živote prítomné obmedzenia. Bohatý človek môže byť vnútorne slobodný, ak vie narábať s majetkom.

„Zrieknuť sa všetkého, čo máme, je na prvom mieste vecou vnútorného postoja, nie toho, čo vidíme navonok.“Zdieľať

Sú okamihy, keď je nevyhnutné príkaz o zriekaní vziať doslovne. Typickým príkladom je sv. František z Assisi. Bohatý dedič zámožného otca podľa životopiscov sa jedného dňa rozhodne zbaviť časti majetku a podeliť sa. Urobí bláznivú vec, pre ktorú by väčšina nemala pochopenie. Nerobí to pre senzáciu, nepotrebuje silou mocou upútať pozornosť.

Vo vnútri cíti, že ak to neurobí, nebude vnútorne slobodný a nebude môcť kráčať v jednoduchosti za Kristom, ako by si želal. Jeho príbeh a životný štýl, ktorý si zvolil, jeho autentický duchovný život v ďalších rokoch: toto všetko je dôkazom, že bláznivý začiatok jeho misie nebol pózou ani reklamným ťahom, ale volaním po slobode žiť naplno pre Krista.

Nad týmto príkladom treba vážne uvažovať. Nemáme sedieť na dvoch stoličkách. Máme byť Ježišovými učeníkmi a zbaviť sa toho, čo nám bráni v napĺňaní poslania. Sú situácie, keď je potrebné konať. Niekoho môže zväzovať dom alebo byt, v ktorom žije. Jeho veľkosť, vybavenie, spomienky. Potrebuje ho opustiť, vzdať sa ho, predať, presťahovať sa, aby sa oslobodil a mohol začať odznova.

Iný zvažuje prestať s fajčením alebo pitím alkoholu, ale pritom sa nevie zbaviť škatuliek od cigariet alebo fliaš. Sú takí, čo sa chcú zabávať. Hudba, filmy, streamovacie stanice, počítačové hry. Žrúti času. Nie je lepšie nájsť silu, zrušiť predplatné alebo dokonca hardvér predať?

Ak dokážeme urobiť takéto kroky, veľa získame. Nielen voľný čas, ale najmä vnútornú slobodu na konanie dobra, niečoho nového a veľkého, čo pomôže v duchovnom i ľudskom dozrievaní, v našich vzťahoch. Prestaneme sedieť na dvoch stoličkách. Staneme sa Ježišovými učeníkmi. Dokážeme si usporiadať životné priority. Niesť vlastný kríž a pritom sa nezničiť.

Tak si vyberme. Nechcime srdcom spočinúť na zemi, keď nebo je také široké a hlboké a ponúka oveľa viac. Nech je mojou stoličkou spoločenstvo s Kristom. Dokiaľ sa pevne nerozhodneme sadnúť si na ňu, nebudeme pripravení ho napodobňovať a stávať sa jeho učeníkmi.

Toto je naše poslanie. Zriekanie sa je prostriedkom, vďaka ktorému očisťujeme seba, vlastné plány a úmysly, aby sme porozumeli, čo je v našom živote naozaj dôležité.