Rozvedení a sviatosti Prečo musia na Slovensku žiadať o povolenie pristupovať k sviatostiam?

Mnohí katolíci, ktorým stroskotalo manželstvo a zároveň nemajú nový vzťah, chcú pristupovať k sviatostiam. Cirkev im spoveď a sväté prijímanie umožňuje, avšak na rozdiel od mnohých iných krajín na Slovensku sa na to vyžaduje udelenie dišpenzu od biskupa.

Niektorí kňazi, ktorí pochádzajú zo zahraničia a pôsobia na Slovensku, nás upozornili, že naša krajina je v tomto výnimočná. Považujú to za zbytočnú byrokraciu. Podľa nich je Slovensko jedna z mála krajín na svete, ak nie jediná, kde to je potrebné.

Iní kňazi to však za problém nepovažujú a vidia v tom spôsob, ako môže byť cirkev rozvedeným nablízku. Niektorí rozvedení však majú problém podpísať, že budú ochotní manželského partnera prijať naspäť. Čo znamená táto podmienka, ktorá je súčasťou žiadosti o dišpenz? A čo musí splniť človek, ktorý je rozvedený a chce pristupovať k sviatostiam?

V Poľsku a Česku papier k sviatostiam netreba

Rozpad manželstva sa nevyhýba ani veriacim ľuďom. Niekedy sa stane, že jeden z partnerov pre rôzne príčiny opustí rodinu a ide za niekým iným. Alebo týraná žena musí odísť od násilníckeho muža, od alkoholika a podobne.

Ak nastanú okolnosti, že spolužitie s manželom či manželkou nie je pre druhého človeka možné alebo by to ohrozovalo jeho zdravie a život, vtedy Katolícka cirkev umožňuje tzv. odluku a takýto človek, pokiaľ nemá iného partnera, môže pristupovať aj k sviatostiam.

„Postup je takýto: s osobou, ktorá sa civilne rozviedla alebo nežije s manželským partnerom, sa porozpráva kňaz, potom dotyčná osoba napíše žiadosť, kde opíše situáciu, a požiada o odluku a o povolenie pristupovať k sviatostiam. K tomu priloží farár odporúčanie vzhľadom na okolnosti. Tieto dokumenty sa s krstným a so sobášnym listom, prípadne s kópiou civilného rozvodu pošlú na biskupský úrad,“ opisuje postup farský administrátor v bratislavskom Ružinove Marián Husár.

Skúsenosť s týmto postupom má aj Martina Bernátová. „Poznám ľudí, ktorí o to vôbec nemuseli žiadať, lebo ich situáciu poznal kňaz a mohli pristupovať k sviatostiam. Potom poznám ľudí, ktorí si podali žiadosť vo svojej farnosti cez kňaza a ten ju odoslal aj so svojím odporúčaním na biskupský úrad,“ hovorí vedúca trnavského spoločenstva Nová Nádej, ktorá pomáha rozvedeným na ich ceste viery.

Ako zistil Svet kresťanstva, v Českej republike a ani v Poľsku rozvedení nemusia žiadať biskupský úrad o možnosť pristupovať k sviatostiam. Ide najmä o prípady, keď rozvedená osoba nemá iného partnera a nie je vinnou stránkou rozvodu. Jej situáciu posúdi miestny kňaz.

Cirkevný právnik a sudca Spišskej diecézy Peter Majcher vysvetľuje, že u nás na Slovensku nerobíme nič špecifické a ani „navyše“ oproti iným krajinám. Hovorí, že v diecéze vyžívajú inštitút manželskej separácie alebo, inak povedané, odlúčenie pri trvaní zväzku.

Celú legislatívu upravuje Kódex kánonického práva (CIC) v kánonoch 1151 – 1155. Hneď kánon 1151 hovorí: „Manželia majú povinnosť a právo zachovať manželské spolunažívanie, ak ich neospravedlňuje zákonný dôvod.“

„Hovorí sa o povinnosti zachovať manželské spolunažívanie. Túto povinnosť manželia na seba zobrali pri odovzdaní manželského súhlasu, keď vedome a dobrovoľne uzatvárali ,spoločenstvo celého života‘ (kán. 1055 §1 CIC), no a to spoločenstvo majú utvárať ,pod jednou strechou, pri jednom stole a v jednej posteli‘.

Ak manželia tak nerobia, tak potom niečo nie je v poriadku a dochádza k neplneniu si manželských povinností a nezachovávaniu Božieho a cirkevného zákona. Týmto už vstupujeme do oblasti hriechu a prekážky, pokiaľ ide o prijímanie sviatostí,“ vysvetľuje Peter Majcher.

Čítajte tiež

Pastorácia rozvedených Nechceme im rozbíjať nové vzťahy, ale poukázať na pravdu a zodpovednosť

Pavol Rábara Lenka Brichtová

Saletín Matej Trizuliak hovorí o vzniku nového spoločenstva aj o výzvach, ktoré sprevádzajú pastoráciu rozvedených katolíkov.

Cirkevný sudca pokračuje, že udelením manželskej separácie dochádza k dovoleniu zo strany cirkevnej autority prerušiť manželské spolunažívanie, ak na to existuje vážny dôvod, ktorý cirkevná autorita najskôr preskúma. Tieto dôvody takisto menuje CIC.

„Ide napríklad o cudzoložstvo; nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo jednej manželskej stránky alebo detí, ktoré vytvára druhá manželská stránka; veľmi sťažený spoločný život a podobne. Aj po udelení odlúčenia manželský zväzok trvá naďalej,“ spresňuje Peter Majcher.

Spomínaný postup platí pre manželstvá, kde partneri žijú oddelene, aj pre tie, kde došlo k civilnému rozvodu. „Inštitút manželskej separácie v prvom rade chráni sviatosť manželstva, chráni manželov a dáva im čas na riešenie ich problémov aj odlúčením od stola a lôžka. Ako cirkevný právnik to považujem za vzácny nástroj starostlivosti o problematické manželstvá,“ pokračuje Peter Majcher, ktorý pôsobí aj ako dekan v Levoči.

Podľa cirkevného práva môže o separáciu požiadať tá manželská stránka, ktorá je „obeťou“ zlého konania druhej manželskej stránky.

Príležitosť prejaviť záujem o rozvedených

Podľa farára a saleziána Mariána Husára sa týmto postupom vyjadruje, že cirkev sa zaujíma o človeka, ktorému sa rozpadlo manželstvo, a dáva takto najavo, že pri ňom stojí. Husár zažíva v praxi situácie, keď sa rozpadne manželstvo aj ľuďom, ktorí chodia pravidelne do kostola a manželské problémy riešia, už keď vznikajú, a to aj s kňazom.

Duchovný takto pozná situáciu a môže im pomôcť s pristupovaním k sviatostiam, keď ich opustí manžel alebo manželka. Hovorí, že keď nejakú ženu opustí manžel a odíde za milenkou a ona sa zdôverí aj kňazovi, hneď sa môže riešiť odluka a možnosť pristupovať k sviatostiam a nečaká sa na civilný rozvod.

Marián Husár vysvetľuje, že ak niekoho opustí manžel či manželka, nemusí vždy čakať na papier z biskupského úradu, aby mohol pristupovať k sviatostiam. „Z pastoračného hľadiska keď niekomu záleží na manželskom vzťahu, trpí, že manžel odišiel, úprimne sa spovedá a túži čerpať oporu vo sviatosti, pre tú ženu to je posila a je zronená, tak jej dám rozhrešenie a vysvetlím, aké kroky má urobiť, aby dostala dišpenz,“ hovorí saleziánsky kňaz.

Farský administrátor na Miletičovej v Bratislave vysvetľuje, že rozvod sa málokedy odohrá náhle, zvyčajne vyplynie z niečoho.

„Napríklad odíde muž a žena ostane sama. Ak to otvorí pred duchovným otcom, môže sa to hneď riešiť a nečaká sa do rozvodu, už sa začína riešiť odluka, nečaká sa,“ dodáva.

Husár hovorí, že tí, ktorí manželstvo rozbijú, nezvyknú mať ani záujem o pristupovanie k sviatostiam a často u nich náboženský život upadá. „Väčšinou keď majú milenku, milenca, vedia, že sa to nedá. Niekedy taký človek prejde aj krízou viery. Sú to zložité veci,“ dodáva Husár.

Pre mnohých je problém odpustenie

Martina Bernátová, ktorá je rozvedená katolíčka a takisto si prešla spomínaným procesom a dnes sama pomáha veriacim, ktorým stroskotalo manželstvo, poukazuje na to, že nie všetci podali po rozvode žiadosť o dovolenie pristupovať k sviatostiam. „Niektorí nemohli podať túto žiadosť po rozvode, pretože v závere žiadosti je veta o tom, že máme byť otvorení prijatiu manželského partnera. Mnohí po ťažkých zraneniach nemôžu partnerovi odpustiť, a tak nemôžu pristupovať k sviatostiam,“ vysvetľuje.

Salezián Marián Husár takisto potvrdzuje, že toto je často kameňom úrazu. Podľa neho ak si nejaká žena prežije roky týrania či násilia, ktoré zasiahlo aj deti, je pre ňu táto podmienka náročná. Zdôrazňuje však, že cirkev nežiada v takýchto prípadoch opätovné prijatie manželského partnera, ak pretrváva ohrozenie života či zdravia.

„Niekedy to je obrovský psychologický blok a v mnohých prípadoch sa manželský partner nedá naspäť prijať. Niekedy ide aj o vec času, kým dokáže niekto spracovať ťažké veci,“ vysvetľuje don Husár.

Poukazuje na dôležitý postoj v duchu viery, že „ja nebudem potom nechcieť ten vzťah. Ide o nastavenie, že ak by prešiel manželský partner hlbokou zmenou a robil pokánie, tak si uvedomím, že je to stále môj manžel, moja manželka, že ho či ju túžim s pomocou Božou prijať“.

Podľa kňaza je zároveň dôležité, aby napríklad žena, ktorá odíde od násilníckeho manžela, bola sprevádzaná a všetko sa jej vysvetlilo, a to nielen technicky.

Dekan v Levoči Peter Majcher hovorí, že sa počas pastoračnej praxe stretol aj s prípadmi, keď manželom odluka pomohla a vrátili sa k manželskému spolužitiu. „Bohužiaľ, tých prípadov však bolo málo,“ vraví.

Podobná prax ako v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku je aj v Gréckokatolíckej cirkvi. Cirkevný právnik a sudca Košickej eparchie Peter Paľovčík hovorí, že aj u nich nie raz prichádzajú za kňazom veriaci už počas manželskej krízy a prijímanie sviatostí je pre nich posilou.

Druhá skupina sú takí, ktorí sa po rozvode obrátia a chcú mať plné spoločenstvo s cirkvou.

„Vypísanie žiadosti je istým spôsobom prvým krokom k spovedi, prvá časť pokánia. Nemá to byť poníženie, skôr osobné stretnutie s daným človekom a možnosť porozprávať sa o jeho situácii, prežívaní,“ hovorí kňaz Paľovčík.

Kňaz a premonštrát Karol Lovaš, ktorý pôsobí v Českej republike, pre Svet kresťanstva potvrdil, že v Česku nie je vždy potrebné obracať sa na biskupa kvôli povoleniu pristupovať k sviatostiam. Farár v Božejove vysvetľuje, že jednotlivé prípady posudzuje individuálne väčšinou kňaz. Lovaš si však myslí, že prax na Slovensku nemusí byť apriori zlá a niekedy rozvedenú osobu istým spôsobom chráni.

„Ide o to, aby bola osoba chránená, ak by sa napríklad niekto pohoršoval, že rozvedená alebo rozvedený pristupuje k sviatostiam. Takto má nejaký papier, ktorý hovorí o tom, že jej vec bola preskúmaná.“ Podľa Karla Lovaša je však dôležité týmto ľuďom pomôcť a nerobiť z toho zbytočnú byrokratickú záťaž.

Salezián Marián Husár vyzdvihuje, že na žiadosti pristupovať k sviatostiam odpovedá arcibiskupský úrad rýchlo. Na odpoveď sa podľa jeho skúsenosti v Bratislave čaká niekoľko dní, niekedy príde odpoveď do týždňa.

Marián Husár na záver zdôrazňuje, že ľudia, ktorým sa rozpadlo manželstvo, to majú v živote ťažké.

„Mnohí kráčajú sami, vychovávajú deti a idú cestou utrpenia a kríža, pre niektorých to je krížová cesta k svätosti. Nazval by som ich mučeníkmi manželstva. Sú to ťažké príbehy, kde nemôžeme nikoho odsudzovať a posudzovať, to by bolo povrchné,“ uzatvára bratislavský kňaz.