Večer s Postojom Musíme rozmýšľať, kde nájsť peniaze na zamestnávanie laikov, povedal arcibiskup

Počúva cirkev svojich veriacich? Aj o tom v rámci podujatia Večer s Postojom diskutoval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský s redaktorom Sveta kresťanstva Pavlom Rábarom a v druhej časti kňaz Anton Ziolkovský, provinciálna predstavená Sociálnych sestier na Slovensku Renáta Jamborová a vedúci redaktor Sveta kresťanstva Imrich Gazda.

Cirkev by mohla v štruktúrach farností zamestnať laikov

Na úvod diskusie arcibiskup Zvolenský odpovedal na otázku, či cíti úľavu, keď ho na čele Konferencie biskupov Slovenska vystriedal košický arcibiskup Bernard Bober. „Je to veľmi dôležitá služba, ale aj záťaž,“ odpovedal s úsmevom bratislavský metropolita, ktorý sa teší, že sa mu otvorí viac priestoru venovať sa Bratislavskej arcidiecéze.

Hlavná téma rozhovoru však bola o záveroch synody o synodalite na Slovensku. Arcibiskup Stanislav Zvolenský si podľa svojich slov postupne číta syntézy zo všetkých farností Bratislavskej arcidiecézy. „Je to dobré čítanie, poviem vždy, Pane Bože, vďaka za týchto ľudí, aj keď je cítiť kritické slová, takisto je cítiť zodpovednosť za život farností, rodín a detí,“ povedal na diskusii Postoja.

Bývalý predseda KBS tiež poukázal, že nie všetky kritické veci a problémy, ktoré sa v syntézach objavili, sa dajú zmeniť zo dňa na deň. Čo sa dá urobiť rýchlo, je napríklad sfunkčniť farské rady.

V rozhovore sa ho redaktor Pavol Rábara pýtal aj na zamestnávanie laikov v štruktúrach cirkvi. Arcibiskup Zvolenský sa o tom prvýkrát verejne zmienil v rozhovore pre nemecké katolícke médiá na konci septembra, keď povedal: „Mali by sme sa zamyslieť, či sme dostatočne silní na to, aby sme tieto (farské) štruktúry finančne posilnili a vytvorili platené pozície na pomoc farnostiam.“

Bratislavský arcibiskup na debate Postoja zopakoval, že si vie predstaviť zamestnávanie laikov v štruktúrach cirkvi. Pripustil, že laici by mohli byť zamestnaní aj vo farnostiach, kde by napríklad pomáhali kňazovi s agendou. Problém sú však peniaze.

„Náš problém je, ako vytvoriť v cirkvi platené miesto tak, aby mal napríklad otec rodiny primeranú mzdu. Diecéza si to ešte môže dovoliť. Sú farnosti, ktoré zvládnu čiastočne zaplatiť jedného alebo dvoch laikov. Ale kde nájsť na to zdroje? Musíme nad tým rozmýšľať. Väčšina farností minie všetky peniaze na prevádzku,“ zamyslel sa arcibiskup.

Kňaz Anton Ziolkovský, redaktor Pavol Rábara, sestra Renáta Jamborová a Imrich Gazda. Foto: Postoj/Adam Rábara

Zároveň zdôraznil, že aj dnes pomáhajú v niektorých farských kanceláriách laici, ktorí to však robia dobrovoľne. Arcibiskup Zvolenský tiež upozornil, aby sme zas na druhej strane v cirkvi nevytvorili iba štruktúry, ktoré budú platené, ale aby sa zachoval tzv. hybridný model, teda popri platených štruktúrach aj dobrovoľnícka práca.

Bratislavský arcibiskup odpovedal aj na otázku, čo si myslí o synodálnych syntézach zo zahraničia, kde sa objavujú návrhy na svätenie žien.

„Rozmýšľam, či môžem byť kritický. Viete, že v synodálnom procese nesmiete zabudnúť, kde je nejaká kompetencia.“ Pripomenul, že pápež deklaratívne v minulosti povedal, že ani on nemá právo zmeniť kňazstvo žien.

Foto: Postoj/Adam Rábara

„Javí sa mi to potom, že to my chceme, a keď to chceme, tak to opakujeme, že kňazstvo žien, kňazstvo žien. Vyzerá to potom, že ste za ženy, že si ich vážite. Ale žiadate od pápeža niečo, na čo sa ani on sám necíti, že to má právo zmeniť. Potom sme si to trošička pomýlili.

Ak si niekto myslí, že by sa to malo zmeniť, potom by bolo jednoduchšie, keby zmenil cirkev, že by išiel do inej, kde kňazstvo žien je možné. Ja nechcem nikoho odháňať z Katolíckej cirkvi, ale to je proces rozlišovania. Ja môžem dávať dobré návrhy aj môžem dávať návrhy, ktoré sú neuskutočniteľné, aj keď sa mi to v tej chvíli javí ako dobrá vec,“ poukázal arcibiskup Zvolenský.

Podľa neho by sme v tomto mali byť opatrní. Arcibiskup zdôraznil, že názor na svätenie žien berie s veľkým rešpektom, ale myslí si, že aj takýto dobre mienený návrh by mal prejsť procesom rozlišovania, či je primeraný.

„Takže v tomto sme ostali konzervatívni?“ opýtal sa arcibiskupa moderátor večera Pavol Rábara. „Ostali sme katolícki,“ odpovedal arcibiskup Zvolenský, za čo si vyslúžil potlesk publika.

Synoda nie je akčný plán

V druhej časti diskusie debatovali farár z Novej Lesnej a bývalý sekretár KBS Anton Ziolkovský, provinciálna predstavená Sociálnych sestier na Slovensku Renáta Jamborová a vedúci redaktor Sveta kresťanstva Imrich Gazda.

Sestra Jamborová na začiatok vyzdvihla odvahu pápeža Františka pustiť sa do synody o synodalite. „Vnímam, že sme ako Slovensko a svet urobili kus cesty, a v tom je pre mňa radosť zo synodality a mám vieru a nádej, že Duch Svätý v nás pôsobí.“

„Uvedomil som si, že synoda nemá byť nejaký akčný plán ani úloha, ktorú si máme odfajknúť. Vnímal som to, že Svätý Otec začal proces, ktorý ho v istom zmysle presahuje z toho hľadiska, že je to proces na veľmi dlhé obdobie,“ povedal zasa kňaz Anton Ziolkovský.

Kňaz Anton Ziolkovský. Foto: Postoj/Adam Rábara

Kňaz Spišskej diecézy má dojem, že pápež sa usiloval spustiť proces zmeny mentality, ktorá by úplne absorbovala náuku Druhého vatikánskeho koncilu do praxe.

„Tým, že pápež upriamil pozornosť na synodálny proces, chcel podľa mňa povedať, že skúsme mentálne a duchovne dozrieť, aby sme intuície, ktoré na koncile zazneli, uviedli do praxe,“ vyjadril sa Ziolkovský. Podľa neho cieľom synodálneho procesu je, aby sme zmenili sami seba a boli Božím ľudom, ako o ňom hovorí koncil.

Vedúci redaktor Sveta kresťanstva Imrich Gazda pripomenul, že aj v minulosti sme mali na Slovensku diecézne synody, z ktorých vznikli dvestostranové dokumenty, a položil si otázku, či sa niečo zmenilo. Gazda sa zamyslel aj nad tým, prečo sa do synody mnohé farnosti a kňazi nezapojili.

Imrich Gazda počas diskusie. Foto: Postoj/Adam Rábara

„Vnímal som, že energia cirkvi a spoločnosti sa na začiatku sústredila na návštevu pápeža, tiež ešte bola pandémia. Predsynodálne prípravy sme pre návštevu pápeža zanedbali,“ skonštatoval zástupca šéfredaktora denníka Postoj Gazda. Podľa neho tiež mnohí nepochopili, o čo v synode ide.

„Máme nejaký výsledok a otázka je, čo s tým ďalej. Aby to nedopadlo tak, že sme sa pre niečo nadchli a potom to odznie,“ poukázal Gazda.

Sestra Renáta Jamborová na to reagovala, že synodálny proces je nastavený tak, že sa nám synodálne dokumenty budú vracať do diecéz a farností, a preto neostanú v zásuvke. „Nedá sa povedať, čo je priorita zo záverov, verím, že v Duchu Svätom sa to ukáže. Je to proces, ktorý sa začal a bude napredovať,“ uzavrela provinciálka sociálnych sestier.