Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Svet kresťanstva
30. október 2022

Viera a veda

Stredoveké „reductio“ a moderný redukcionizmus

„Redukcia“ pre nás znamená čosi zmenšiť. Latinské reductio však doslova znamená „priviesť naspäť“.

Stredoveké „reductio“ a moderný redukcionizmus

Svätý Bonaventúra na obraze, ktorý v 17. storočí namaľoval Claude François. REPROFOTO Wikimedia Commons

Keď veľký stredoveký učiteľ Cirkvi sv. Bonaventúra po sérii dišpút konečne dostal titul magister regens teológie na parížskej univerzite, predniesol ako jednu z dvoch požadovaných inauguračných prednášok text, ktorý je dnes známy ako De reductione artium ad theologiam. Tento názov však môže byť zavádzajúci, lebo to, čo má na mysli Bonaventúra, keď používa latinské slovo reductio, sa veľmi líši od toho, čo máme na mysli my, keď povieme redukcia.

„Redukcia“ pre nás znamená čosi zmenšiť. Latinské reductio však doslova znamená „priviesť naspäť“. Bonaventúrova „redukcia“ ostatných disciplín na teológiu teda neznamená scvrknúť ich na teológiu. To vôbec nie. Naopak, cieľom bolo ukázať, ako nás všetky ostatné disciplíny, keď pracujú podľa vlastných metód, môžu priviesť naspäť k Bohu.

Nejde o to, že by sme od profesorov chémie, biológie či fyziky očakávali, že budú na svojich hodinách učiť teológiu. Presne naopak. Podľa kresťanského chápania stvorenia ako prejavu božského Logosu a stelesnenia Božej lásky profesori prírodných vied privádzajú ľudí k Bohu Stvoriteľovi práve tým, keď učia študentov pravdy o svete alebo o ľudskej osobe. Pomáhajú študentom „čítať“ to, čo stredovekí učenci nazývali „kniha prírody“, napísanú tou istou Rukou, ktorá napísala „knihu Písma“.

Ak títo učitelia na začiatok vyučovania pridajú modlitbu alebo študentom pripomenú, že „všetko, čo študujeme, nám pomáha pochopiť to, čo Boh napísal do knihy prírody“, je to úplne v poriadku. Toto by však mal byť iba predpoklad, ktorý si každý prinesie na hodinu; nie je to to, o čom má hodina byť. Netreba robiť navyše aktivity v oblasti sociálnej spravodlivosti, aby človek dokázal, že je „katolík“. Charita sa začína v triede, u prajného a vynikajúceho učiteľa.

Profesori chémie, biológie a fyziky sa pričiňujú o rozvoj katolíckeho vzdelávania vtedy, keď vyučujú chémiu, biológiu a fyziku. Profesori teológie by im nemali hovoriť, ako majú na týchto hodinách vyučovať, tak ako by teológ nemal hovoriť murárovi, ako má postaviť pevnú tehlovú stenu. Katolícka tradícia už dlho rozumie tomu, že každá disciplína má vlastnú metodológiu.

No predsa budú aj určité usmernenia – alebo by sme ich možno mohli nazvať „ochranné zábradlia“ –, ktoré katolíckym inštitúciám pomáhajú chrániť disciplíny pred vonkajšími silami, pred sebou navzájom a občas aj pred nimi samými.

Katolícka univerzita bude každej disciplíne pripomínať, že nemá podliehať pokušeniu pýchy, bohatstva či moci a že by nemala ustupovať tlakom vlád či iných štátnych úradov. Predovšetkým musí byť oddaná pravde.

Preto napríklad ekonomika na katolíckej univerzite nikdy nemôže byť iba o zisku; politika nikdy nemôže byť iba o moci a odbornosť v ostatných disciplínach (vrátane filozofie a teológie) by nikdy nemala slúžiť iba cieľom profesionálnej prestíže či osobnej pýchy. Slúžime svojim študentom, nie sebe a svojmu egu. A neslúžime ani ideológii; slúžime pravde, lebo keď slúžime pravde, slúžime Bohu, ktorý je Pravda.

Katolícka inštitúcia bude takisto každej disciplíne pripomínať, že musí rešpektovať svoje hranice. Biológovia, chemici a fyzici by nemali vyslovovať filozofické tvrdenia, ktoré nemajú oporu v metódach ich vied, ako napríklad: „Evolúcia dokazuje, že Boh neexistuje.“ (Nič také nerobí.) A ani filozofi či teológovia by sa nemali vyjadrovať o „vede“, ak nepoznajú najnovšie vedecké zistenia.

Katolícka univerzita by mala vo všetkých svojich snahách praktizovať reductio, no mala by odporovať všetkým neoprávneným formám „redukcionizmu“. A aké sú to tie „neoprávnené“ formy?

Pre svoje ciele môžeme identifikovať tri formy „redukcionizmu“.

Inzercia

Po prvé, „metodologický redukcionizmus“, ktorým sa vedci snažia „redukovať“ javy na ich konštitutívne prvky. Materiálne veci „redukujeme“ na ich atómové štruktúry. Fyzické črty „redukujeme“ na genetické príčiny. Tento „metodologický redukcionizmus“ je spoločný prírodným vedám a vlastný ich metodológii.

Problémom je, že vedci a ešte častejšie verejnosť, najmä médiá, často praktizujú „epistemologický redukcionizmus“ – je to tvrdenie, že keď redukujeme veci na ich konštitutívne časti, už sa o nich nedá vedieť nič iné. Väčší radikáli občas praktizujú až „ontologický redukcionizmus“, čiže tvrdenie, že veci nie sú nič iné než ich konštitutívne časti.

Týmto posledným dvom formám redukcionizmu katolícka intelektuálna tradícia vždy odporovala. Žiadať od prírodovedcov, aby nezablúdili do týchto foriem redukcionizmu, znamená iba žiadať od nich, aby zostali verní vlastnej disciplíne a nezatúlali sa do epistemológie či metafyziky.

Katolícka inštitúcia bude navyše trvať aj na tom, aby všetky disciplíny zostali otvorené plnšiemu pohľadu na ľudskú osobu a na ľudské blaho, ktorý sa nachádza v srdci katolíckej intelektuálnej tradície. Na katolícku univerzitu patria všetci, ktorí úprimne hľadajú pravdu.

Tí, ktorí katolícku vieru nenávidia, ktorí každú vieru považujú za smiešnu alebo sú presvedčení, že katolícke chápanie ľudskej osoby je hnusné a odporné, prípadne chcú, aby sa katolícka univerzita usilovala o peniaze a prestíž, ktoré majú iné školy, by sa asi nemali trápiť na katolíckej univerzite a mali by si nájsť prácu niekde inde.

Bonaventúrovo reductio a túžba katolíckej univerzity chápať každú pravdu z hocijakej disciplíny tak, že nás „privádza naspäť“ k Bohu, sa vôbec nepodobajú na tvrdenie moderného „scientizmu“, že jedinou formou poznania je vedecké poznanie a že všetka skutočnosť vrátane ľudí nie je nič viac než súbor atómov. Katolícka intelektuálna tradícia tvrdí, že každý kúsoček pravdy, ktorý získame o svete, nám umožňuje zazrieť tvorivú Božiu lásku a múdrosť.

No ani jedna disciplína nám nehovorí všetko, čo potrebujeme vedieť, lebo skutočnosti, ktoré Boh stvoril, najmä ľudia, sú oveľa viac, než dokážeme pochopiť, keď ich redukujeme na čosi malé, čo dokážeme ovládať a riadiť.

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Randall Smith je profesor teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšou knihou je From Here to Eternity: Reflections on Death, Immortality, and the Resurrection of the Body (Odtiaľto do večnosti. Úvahy o smrti, nesmrteľnosti a vzkriesení tela).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.