Pápež v Bahrajne František prichádza do ostrovného kráľovstva posilniť svoju rolu mierotvorcu

Keď v roku 2019 pápež František pricestoval do Abú Zabí, hlavného mesta Spojených arabských emirátov, bola to historická udalosť: prvý raz v dejinách hlava Katolíckej cirkvi vstúpila na Arabský polostrov. Dokument z Abú Zabí sa stal míľnikom v kresťansko-islamskom dialógu.

A teraz nasleduje ďalšia etapa – František vo štvrtok pricestoval do Bahrajnu, kde sa zdrží až do 6. novembra. Oficiálnym mottom tejto apoštolskej cesty je citát z Lukášovho evanjelia (2, 14): „A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Na približne 80-tisíc – pri celkovom počte 1,7 milióna obyvateľov Bahrajnu – sa odhaduje počet katolíkov v tomto ostrovnom kráľovstve v Perzskom zálive. Pre nich je pápežská návšteva splneným snom, vyhlásil v prípravnom štádiu Františkovej cesty biskup Paul Hinder, ktorému podlieha Bahrajn. Podľa slov 80-ročného misijného biskupa zo Švajčiarska apoštolská cesta posilní vieru katolíkov v regióne a rolu pápeža ako mierotvorcu.

František zopakuje svoju výzvu na medzináboženskú harmóniu a bratstvo medzi všetkými ľuďmi. „V tejto konfliktmi zmietanej časti sveta je toto veľmi dôležité,“ podčiarkuje biskup Hinder. A navyše, voľba Bahrajnu je „silným signálom pre šiitský svet“, ktorý tvorí väčšinu obyvateľstva ostrovného kráľovstva, hoci vedenie krajiny je pevne v rukách sunnitskej monarchie.

Program pápežskej návštevy

Podľa Vatikánom zverejneného cestovného plánu František pricestuje do Bahrajnu 3. novembra neskoro popoludní miestneho času. Prvým bodom jeho programu bude zdvorilostná návšteva u kráľa Hamada bin Isu al Chalifa v paláci Sachir. Na rovnaký deň je naplánované aj stretnutie pápeža so zástupcami vlády, diplomatmi a občianskou spoločnosťou, ako je to obvyklé pri pápežských cestách.

Prvým podujatím 4. novembra bude Bahrajnské fórum pre dialóg, konané pod záštitou kráľa Hamada. Toto dvojdňové podujatie organizuje Najvyššia rada pre islamské záležitosti v Bahrajne v spolupráci s Moslimskou radou starších. Organizátori očakávajú účasť 200 náboženských vodcov, vedcov a ďalších osobností.

Diskutovať sa bude o globálnom spolužití, o úlohe náboženských vodcov pri riešení súčasných výziev a o globálnom medzináboženskom dialógu pre svetový mier. Ako podklad pre diskusiu poslúži aj dokument O ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete, podpísaný v roku 2019 v Abú Zabí pápežom Františkom a veľkým imámom mešity Al-Azhar Ahmedom al-Tajjibom.

Pápež sa zúčastní na záverečnom ceremoniáli tohto fóra na námestí pri kráľovskom paláci. Následne je na programe súkromný rozhovor s al-Tajjibom, s ktorým sa František stretol aj počas septembrovej návštevy Kazachstanu. Potom je naplánované stretnutie s Moslimskou radou starších v mešite paláca Sachir.

A nakoniec nová katolícka Katedrála Našej Panej Arábie v Awali bude dejiskom ekumenickej modlitby za mier. Tento pozoruhodný kostol, ktorého architektúra pripomína „stánok stretnutia“ proroka Mojžiša, je najväčšou katolíckou cirkevnou stavbou v Perzskom zálive.

Portréty pápeža Františka a bahrajnského kráľa Hamada. Foto: TASR/AP

Najmä stretnutiam s katolíkmi v Arábii bude venovaný 5. november. Na svätej omši na národnom štadióne očakávajú 28-tisíc ľudí vrátane dvetisíc katolíkov zo Saudskej Arábie. Popoludní sa František stretne s niekoľkými stovkami študentov jedinej katolíckej školy v Bahrajne. Školu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prevádzkujú sestry z apoštolskej komunity Karmel.

Na posledný deň návštevy, 6. november, je naplánované Františkovo stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a ďalšími veriacimi miestnej cirkvi v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v hlavnom meste Manáma. Následne pápež odletí späť do Ríma. Návšteva Bahrajnu bude štvrtou zahraničnou cestou pápeža Františka v tomto roku po Malte, Kanade a Kazachstane.

Udržiava diplomatické vzťahy aj s Izraelom

Malé ostrovné kráľovstvo je niečím výnimočným medzi arabskými ropnými monarchiami. Bahrajn sa skladá z jedného stredne veľkého a tridsiatich malých ostrovov. Je trpaslíkom medzi štátmi Perzského zálivu.

Po odchode Britov v 60. rokoch 20. storočia sa tamojší vládcovia pokúšali založiť federáciu s viacerými emirátmi, to sa však nedarilo. A tak šejk Isa bin Salman Al Chalifa v roku 1971 vyhlásil nezávislosť Bahrajnu a o tridsaťjeden rokov neskôr jeho syn šejk Hamad bin Isa al Chalifa urobil zo seba kráľa.

Odvtedy je tento malý ostrovný štát kráľovstvom rovnako ako Saudská Arábia. Takisto ako jeho veľký sused udržiava dobré vzťahy s USA, ktorým dokonca umožnil mať veľkú námornú základňu na jeho území. Na rozdiel od Saudskej Arábie Bahrajn udržiava diplomatické vzťahy dokonca aj s Izraelom.

Arabský novinár si fotí interiér katedrály Našej Panej Arábie v Awali. Foto: TASR/AP

Už od konca 70. rokov 20. storočia sa Bahrajn snaží profilovať ako relatívne liberálny a tolerantný štát. Ženy majú právo voliť, v luxusných hoteloch je povolená konzumácia alkoholu. A odkedy Libanon – „Švajčiarsko Blízkeho východu“ – začal nezadržateľne upadať, Bahrajn sa usiluje o tento prívlastok, napríklad hostením mnohých medzinárodných bánk a náboženskou politikou, ktorá na arabské pomery je nezvyčajne pluralitná a profitujú z nej aj zahraniční robotníci, ktorí sa nehlásia k moslimskému vierovyznaniu.

V Bahrajne smú pomerne slobodne praktizovať svoje náboženstvo. V ostrovnom kráľovstve existujú chrámy pre katolíkov, pravoslávnych, anglikánov, protestantov aj sikhov. Napriek tomu tam islam zostáva štátnym náboženstvom. Prozelytizmus a verejné modlitby mimo chrámov nie sú povolené.

A ako vo väčšine štátov Perzského zálivu, aj v Bahrajne je trojtriedna spoločnosť: vládnuci dom a vedúca trieda sú sunniti, väčšina obyvateľstva a robotníkov sú šiiti a rozsiahlo bezprávni zahraniční robotníci sú kresťania, hinduisti alebo sikhovia. Aspoň že medzičasom existuje pre nich samostatný úrad, ktorý má obmedzovať príliš vážne formy vykorisťovania a nezákonnosti.

Miestni katolíci

V Bahrajne žije podľa odhadov 80-tisíc katolíkov, z ktorých mnohí sú prisťahovalcami z Ázie, najmä z Filipín a Indie. Toto ostrovné kráľovstvo dlhodobo uplatňuje pomerne liberálnu náboženskú politiku vrátane udeľovania občianstva jednotlivým kresťanom. Celkovo približne 210-tisíc miestnych kresťanov tvorí niečo vyše desať percent bahrajnského obyvateľstva.

Administratívne spadá Bahrajn spolu s Kuvajtom, Katarom a Saudskou Arábiou pod Apoštolský vikariát Severná Arábia, ktorý bol založený v roku 2011. Od smrti biskupa Camilla Ballina (1944 – 2020) stojí na jeho čele ako apoštolský administrátor medzičasom 80-ročný biskup Paul Hinder, ktorý pochádza zo Švajčiarska a už celé desaťročia pôsobí v Arábii.

Na Arabskom polostrove existujú dva apoštolské vikariáty, čiže predstupne diecéz. Jeden pre južnú Arábiu (Spojené arabské emiráty, Jemen, Omán) a druhý pre severnú Arábiu (Bahrajn, Katar, Kuvajt, Saudská Arábia). V týchto vikariátoch žije približne 3,5 milióna katolíkov, o ktorých sa stará menej ako 140 kňazov.

Až na minimálne výnimky na Arabskom polostrove nie sú žiadni pôvodní kresťania. Väčšinu katolíkov predstavujú zahraniční robotníci, najmä z Indie, Pakistanu a Filipín, ale aj z arabských krajín ako Libanon a Sýria či z Európy.

Muž v uliciach Manáma si robí selfie s pápežom. Foto: TASR/AP

V Bahrajne sú dve katolícke farnosti, jedna v hlavnom meste Manáma a druhá v obci Awali južne od Manámy. Chrám Božského Srdca Ježišovho v Manáme postavili už v roku 1939 s podporou vtedajšieho bahrajnského emira. A bahrajnský kráľ nedávno zafinancoval katolíkom Katedrálu Našej Panej Arábie v obci Awali. Ponúka miesto až pre 2 500 veriacich.

Model novej katedrály bahrajnský kráľ s patričnou hrdosťou ukázal pápežovi, keď ho navštívil vo Vatikáne v roku 2014. Elegantnú budovu posvätil v decembri 2021 kardinál Luis Antonio Tagle a odvtedy ju navštevujú aj kresťania zo Saudskej Arábie. Dva týždne pred posviackou osobitný vyslanec bahrajnského kráľa vo Vatikáne doručil pápežovi oficiálne pozvanie do Bahrajnu, avšak pre pandémiu koronavírusu sa tieto plány nemohli uskutočniť.

Oficiálne diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Bahrajnom existujú od roku 1999. Apoštolským nunciom v Bahrajne je od februára 2021 arcibiskup Eugene Martin Nugent.

Získajú nielen katolíci

Vystúpenia najznámejších globálnych hráčov zo sveta náboženstiev prinesie tomuto malému kráľovstvu v Perzskom zálive značnú prestíž, ktorá by sa mohla vyplatiť aj hospodársky a pre vnútorný mier v krajine.

Bahrajn ako medzinárodné bankové centrum je odkázaný na to, aby sa nedostal do brázdy fundamentalistických náboženských konfliktov, ktoré vyvolávajú nepokoje a vojny v tomto regióne sveta. V tejto súvislosti pápež ponúka vítanú pomoc.

Kvapkou horkosti však zostáva, že Bahrajn – nie inak ako Kazachstan, ktorý pápež navštívil s podobným úmyslom v septembri – je autoritárskym štátom s pomerne nejednoznačným stavom ľudských práv.

Protesty Arabskej jari v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch boli násilne potlačené. Prívrženci opozície sú zatýkaní aj dnes. Toto je však téma, ktorej sa pápež väčšinou striktne vyhýba pri návštevách v krajinách, v ktorým dominuje islam, aby neohrozil štátnu toleranciu voči kresťanskej menšine.