Arcibiskupov obežník V Oroschových slovách je málo pravdy a ešte menej lásky

Ten kontrast je neprehliadnuteľný.

V deň, keď bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský slúžil omšu za obete tragédií na Zámockej a Zochovej ulici, bol kňazom Trnavskej arcidiecézy doručený obežník, v ktorom arcibiskup Ján Orosch relativizuje okolnosti vraždy dvoch ľudí z LGBTIQ+ komunity a konšpiruje o tom, prečo sa v Teplárni nekonali policajné razie.

Prejav slabosti

Najprv pár slov k omši v Dóme sv. Martina. Treba oceniť, že Bratislavská arcidiecéza a viaceré katolícke spoločenstvá iniciovali odslúženie omše za obete z LGBTIQ+ komunity. Bolo to ústretové, liečivé, bolo to katolícke...

Organizátori však neskôr avizovali, že úmysel omše sa rozhodli rozšíriť aj o obete na Zochovej ulici.

V čom je problém?

Ak by od začiatku bolo komunikované, že cirkev sa bude modliť za obete oboch tragédií, bolo by to úplne v poriadku. Takto to však pôsobí dojmom, že organizátori sa v poslednej chvíli zľakli, že reflektor bude príliš upriamený na LGBTIQ+ komunitu, a tak našli spôsob, ako tomu predísť.

Arcibiskupovi Zvolenskému tak vytvorili širší manévrovací priestor, aby mohol byť v kázni všeobecnejší a nemusel ani raz vysloviť slovo LGBTI ani nič podobné.

Rovnako ako ho nepoužil ani košický arcibiskup a predseda KBS Bernard Bober vo vyhlásení vydanom na druhý deň po dvojnásobnej vražde na Zámockej. 

Boli by biskupi rovnako striedmi vo vyjadrovaní, aj keby sa obete verejne hlásili k nejakej náboženskej komunite? Napríklad ku Katolíckej cirkvi?

Kresťania a konzervatívci sa nepochybne musia vzoprieť tlaku progresívneho prostredia, ktoré ich obviňuje, že majú krv na rukách, a ktoré smrť dvoch mladých ľudí zneužíva na pretláčanie genderovej agendy.

Musia to však robiť s úctou k názorovým oponentom a tak formovať svojich odporcov, aj keď je to niekedy neskutočne ťažké, no zároveň hrdo a sebavedome.

To, že biskupi nie sú schopní slovo LGBTI ani len vysloviť, však nie je prejavom ich sily, ale nepriznanej slabosti.

Samozvaný sudca

Naopak, arcibiskup Orosch nemá s neustálym opakovaním termínov LGBTI, gender či homosexualita najmenší problém.

Tých, ktorí poznajú jeho kázne a príhovory, vlastne obežník, v ktorom sa s autorskou ľahkosťou dostal od „našej Matičky – Panny Márie Trnavskej“ priamo k Teplárni, až tak neprekvapil.

„Pliaga homosexuálnej revolúcie sa šíri medzi nami ako morová epidémia,“ uviedol Orosch pred dvoma rokmi v predhovore ku knihe Obraňujme vyšší zákon, ktorú napísal kolektív zahraničných, konkrétne nemenovaných autorov.

„Nie je náhoda, že moje meno sa občas objavuje aj v súvislosti s gender ideológiou a už dvakrát som bol navrhnutý na anticenu Homofób roka. Bol som úprimne sklamaný, keď ju dostal niekto iný,“ ironicky poznamenal v predhovore ku knihe poľského kňaza Dariusza Oka Levanduľová mafia.

Mimochodom, oba tituly vyšli vo vydavateľstve Slovakia Christiana, ktoré je cez Nadáciu Slovakia Christiana prepojené s portálom Christianitas. A ten bývalý hovorca biskupov Martin Kramara označil za dezinformačný web.

Aj keď príhovor v obežníku (rovnako ako uvedené citácie či iné Oroschove vyjadrenia) pôsobí sebavedome, chýba mu druhý spomenutý atribút – postoj úcty a lásky k blížnemu a k pravde.

Arcibiskup rečníckymi otázkami naznačuje, ale ničím nedokazuje, že Tepláreň navštevujú maloleté osoby, užívajú sa tam drogy, no polícia si to nevšíma, aby nebola obvinená z homofóbneho konania.

Aj na zastávke na Zochovej stáli hriešnici, a nie svätci. Zaslúžili si preto stať sa nevinnými obeťami?Zdieľať

„Klebety ničia cirkev... Majú v sebe niečo z Kainovho ducha: zabiť brata svojím jazykom, zabiť brata!“ povedal v jednej zo svojich prvých homílií pápež František a dodal: „Dezinformácia, ohováranie, osočovanie sú hriechom! Je to hriech! Dávame osobne facku Ježišovi skrze jeho deti a bratov.“

Ešte väčším problémom však je, že Orosch sa stavia do pozície samozvaného sudcu. Sofistikovane, no zároveň jednoznačne vynáša ortieľ – vinní. Majiteľ Teplárne, návštevníci i „poľutovaniahodné obete“, ako ich sám označuje, sú vinní pre svoj hriech.

Použil by však rovnaké slová odsúdenia, aj keby nehovoril o obetiach na Zámockej, ale na Zochovej ulici? Aj na autobusovej zastávke predsa stáli hriešnici, a nie svätci. Zaslúžili si preto stať sa nevinnými obeťami?

Samozrejme, tragédia na Zámockej ulici nemení nič na učení Katolíckej cirkvi, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené, sú proti prirodzenému zákonu a v nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.

Ale zároveň sa nič nemení ani na tom, že homosexuálne konanie nie je jediným hriechom a nie je ani prvým v rebríčku, že by bolo potrebné sa k nemu priam obsedantne vracať.

„Láska bez pravdy je vždy otvorená na manipuláciu. Pravda s láskou vždy oslobodzuje a upokojuje,“ napísal arcibiskup Orosch v jednom zo spomenutých príhovorov.

V jeho slovách z obežníka je však málo pravdy a ešte menej lásky. Aj preto v nás vyvolali toľko nepokoja.