Každá jedna nás pripravuje na skúšky záverečné, ktoré budú v deň našej smrti pred Kristom, naším učiteľom a sudcom. Mnohé z polročných skúšok, ktoré skladáme ako katolíci, pripravili udalosti, ktoré dokážeme ovplyvniť iba veľmi málo, ak vôbec – ľudia v našej rodine, v práci, v spoločenstve, vo vláde. Ako veriaci vnímame všetky tieto veci ako niečo, čo si pre nás pripravila Božia vôľa. Boh na každého z nás dopúšťa jedinečný súbor skúšok – čiže duchovných testov –, ktorými máme dokázať, že sme ho hodní. On nám vždy dáva svoju božskú pomoc, ale je na nás, ako zareagujeme.

Kiežby sme k týmto „polročným skúškam zo spásy“ pristupovali s rovnakým zápalom, aký mnohí pociťujú pri voľbách v polovici funkčného obdobia prezidenta, ktoré sa v týchto dňoch uskutočňujú v politickej oblasti – svet by bol šťastnejším a svätejším miestom. Význam, ktorý ako národ prikladáme federálnym voľbám – len čo sa zavrú volebné miestnosti, už rozmýšľame nad ďalšími, ktoré budú o dva roky –, sa premenil na nezdravú posadnutosť. „Ak nebudeme mať v týchto voľbách dobrý výsledok, je po nás,“ toto je jediný pocit, na ktorom sa v súčasnosti zhodnú obe strany. Tento spôsob premýšľania je však známkou toho, že nás svet zhltol, hoci sme povolaní zostať nad ním.

Na voľbách nepochybne záleží a robíme dobre, keď túžime po výsledkoch, ktoré najviac povedú k rozvoju prostredia pre vieru, prípadne sa o tieto výsledky pričiňujeme alebo sa za ne aj modlíme. Vláda, ktorá podporuje slobodné praktizovanie náboženstva a kresťanskú morálku, posilňuje posolstvo viery, ktoré sa odovzdáva v kostoloch, rodinách a spoločenstvách.

Pán nám však nesľuboval režim, ktorý nás bude podporovať, ale kríž. Voľby neskončia vždy v prospech náboženstva a početné úkony federálnej, štátnej a miestnej vlády neustále napádajú našu schopnosť praktizovať vieru – nehovoriac už o nevinných deťoch, ktoré sa pre potraty nikdy ani len nenadýchnu. Je bolestnou skutočnosťou, že politický zmätok, ktorému čelíme, predstavuje Božiu vôľu pre nás: Boh dopúšťa, aby výsledky volieb stanovili povahu nasledujúcich skúšok. Ježiš vysvetlil tento jav Pilátovi pred svojou poslednou skúškou: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora“ (Jn 19, 11).

Vďaka Božej prozreteľnosti teda nikdy nebude „po nás“ ani nás nezničí nežiaduci či dokonca nepriateľský vládny režim. Každá náročná politická realita predstavuje nové príležitosti pre náboženský rast jednotlivca i spoločenstva, aj keď je náboženstvo vo verejnom priestore nútené stiahnuť sa. Dejiny ukazujú, že keď sa hojne prenasleduje viera, sú ešte hojnejšie príležitosti k svätosti.

Izraelu Boh uprostred otroctva a štyridsaťročného blúdenia zjavil svoj zákon, aby ho viedol, a dal mu mannu, aby ho živil na púšti. Uprostred zdanlivo nekonečného prenasledovania v Ríme Boh vzbudil nespočetné množstvo svätcov, aby inšpirovali ostatných, až napokon po dlhom čase vyvolali to najnepravdepodobnejšie obrátenie, keď Konštantín legalizoval kresťanstvo. Uprostred izolácie a útlaku v ruských gulagoch Boh priviedol spoluväzňa otca Waltera Ciszeka, aby do utrpenia vniesol vieru, nádej a lásku.

Nesmieme však byť naivní a myslieť si, že skúšky, ktoré vytvárajú vládne režimy, sú nejakým spôsobom veľkým darom pre nás všetkých. Od rímskeho miestodržiteľa Plínia, ktorý písal v roku 110, vieme, že na každého kresťana, ktorého poslali na smrť, lebo sa odmietol klaňať cisárovi, sa ich oveľa viacej radšej zrieklo Krista, než by mali podstúpiť mučenie. Z pamätí otca Ciszeka s názvom With God in Russia (S Bohom v Rusku) vieme, že kým on si vieru uchoval, mnohí iní sa podvolili svojim zvieracím inštinktom.

A vieme, že podľa toho, ako vyjde toto najnovšie kolo volieb, sa iba zvýši možnosť, že nám ďalších Američanov vezmú potraty, klamstvá o ľudskej sexualite a strach z ukončenia pracovného pomeru.

Skúšky robíme preto, aby sme zistili, ako dobre sme sa učili, o koľko sme vyrástli. Test už zo svojej povahy obsahuje možnosť, že ho nezložíme. Keď ide o veľa – a zdá sa, že každý rok ide o viac –, musíme sa utiekať k modlitbe za seba i za všetkých ostatných Američanov, aby sme bez ohľadu na to, ako nakoniec dopadnú voľby v polčase úradovania prezidenta, zložili svoje polročné skúšky zo spásy a tak sa priblížili k Pánovi.

O schopnosť prekonať skúšky sa modlíme vždy, keď sa modlíme Otče náš: Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. To, čo táto prosba komunikuje Bohu, vysvetľuje pápež Benedikt v prvej časti svojho diela Ježiš Nazaretský:

„Viem, že potrebujem skúšky, aby sa môj charakter stal čistým. Ak na mňa takéto skúšky dopustíš – tak ako v Jóbovom prípade –, dáš zlému trochu voľnosti, potom pamätaj, prosím, na obmedzenosť mojich síl. Príliš mi never. Neurob medze, v ktorých mám byť pokúšaný, príliš širokými, a keď toho na mňa bude priveľa, buď blízko pri mne so svojou ochrannou rukou.“

Nech už budú výsledky týchto volieb akékoľvek, katolíci sú povolaní rozlišovať Božiu vôľu v širšom rámci, ktorý obsahuje aj červeno-modrú mapu. Časná oblasť, so všetkými jej nedostatkami, predstavuje spôsob, akým prichádzame do oblasti večnej. Nech nás tieto najnovšie príležitosti a prekážky pripravia na spásu, ktorá na rozdiel od vlád a politiky trvá naveky.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

David G. Bonagura, Jr., vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Je autorom knihy Steadfast in Faith: Catholicism and the Challenges of Secularism (Pevní vo viere: Katolicizmus a výzvy sekularizmu, Cluny Media) a Staying with the Catholic Church: Trusting God's Plan of Salvation (Zostať v Katolíckej cirkvi: Dôverovať Božiemu plánu spásy).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.