Pôst 2025 Vysušme močiar žiadostivosti v sebe

Tento močiar je, samozrejme, Washington, D. C., z ktorého sa plazí všemožná nákaza: slizkí politici, skazené obchody, hmlisté lži, miznúce peniaze a nejasné postupy. Ľudia si žiadajú bojového psa, priam dogu alebo DOGE (čiže ministerstvo pre efektivitu vlády pod vedením Elona Muska, pozn. prekl.), aby ho vyčistil: aby vysušil jeho politické a sociálne hriechy, takže by vláda mohla hladko fungovať a Amerika mohla byť opäť veľká.

„Močiarová teória“ predpokladá skazenosť vládneho systému, ako aj to, že správne fungujúca reforma prinesie akúsi politickú spásu. Toto presvedčenie v sebe obsahuje zrnko pravdy, no katolíci sa musia vyhýbať tomu, že budú ako skutočný problém vnímať „systém“, a nie hriešnych jednotlivcov. Ako učil svätý pápež Ján Pavol II., „prípady sociálnych hriechov sú ovocím, nahromadením a sústredením mnohých osobných hriechov“ (Reconciliatio et paenitentia, 16)

Keď médiá ustavične omieľajú potrebu nápravy „systému“, môže sa tento systém ľahko stať smietkou v oku druhého, ktorá odvádza pozornosť od brvna vo vlastnom oku. Lebo, ako ďalej písal sv. Ján Pavol, ak aj nastanú nejaké štrukturálne a inštitucionálne reformy, budú mať „krátke trvanie a koniec koncov budú márne a neúčinné – aby sme nemuseli povedať, že budú mať opačný výsledok –, ak sa neobrátia osoby, ktoré sú za takú situáciu priamo alebo nepriamo zodpovedné“.

Pôst nás volá preč od tohto mediálneho kriku, ako aj od štruktúr naspäť k Bohu, aby sme si dokázali vytiahnuť brvno, ktoré sme si každý sám vložili do oka. Pôst nás vyzýva vysušiť močiar, ktorý v nás vytvára žiadostivosť, aby nám život nezaplavili hriech, sebectvo a ego.

Tento vnútorný močiar, ktorý vytvára žiadostivosť, čiže nezriadená túžba po hriechu zaťažujúca všetky Adamove deti, je skutočný a je príčinou veľkého zla v nás samých, vo Washingtone aj inde. Keď sa tento močiar pomaly a takmer nebadane šíri, až sa napokon vymkne spod kontroly, môže nás zaskočiť a oslabiť nám vôľu odporovať ešte väčším zlám. To sa stalo kráľovi Dávidovi, ktorý sa spreneveril svojej povinnosti viesť armádu do boja, aby mohol zostať doma a oddychovať na lôžku (2 Sam 11, 1 – 2). Lenivosť sa mu stala príležitosťou na zmyselnosť, ktorá následne viedla k cudzoložstvu a to potom k zákernej vražde.

Pôstne obdobie poskytuje tri nástroje – pôst, modlitbu a almužnu –, ktoré nám pomáhajú vysušiť v sebe močiar žiadostivosti. Každý z nás čelí jednému z troch hlavných prejavov žiadostivosti: zmyselnosti, pýche a márnivosti. Pokánie, ľútosť nad hriechmi, je výkonným nariadením vydaným na federálnej úrovni (Cirkvi), ako aj na miestnej úrovni (jednotlivca) a uvádza veci do pohybu.

„Pôstna disciplína,“ ako píše Adalbert de Vogüé OSB vo svojej knihe To Love Fasting (Milovať pôst), ktorá sa priam zabodáva do duše, „je prvým krokom človeka v snahe o dokonalosť.“ Pôst má „nepríjemný aspekt“, ktorý slúži „ako trest za prečiny“. Je však aj „oslobodzujúcou praxou“, ktorú „by sme mali vnímať ako potlačenie toho, čo je navyše, čo je zbytočné a je nám na príťaž“.

Od týchto svetských starostí nás oslobodzuje zdržanlivosť v jedle a v iných zbytočnostiach, ktoré nás zaťažujú a ktorých nemáme málo. Každé bodnutie či šklbnutie túžby po dobrách, ktoré sme opustili, máme vedome presmerovať v modlitbe na Boha: „Pane, ľutujem svoje hriechy, za ktoré si zasluhujem tieto bolesti. Daj mi milosť, aby som väčšmi než po týchto pominuteľných veciach túžil po tebe.“

Dom de Vogüé dodáva, že ovládnutie túžob prostredníctvom pôstu nám „umožňuje lepšie ovládnuť ostatné prejavy libida a agresivity. Človek, ktorý sa postí, je akoby väčšmi sám sebou, vlastní svoju pravú identitu a je menej závislý od vonkajších predmetov a od podnetov, ktoré sa v ňom prebúdzajú“. Nespútané libido a agresivita vytvorili v nejednej duši – a v nespočetných situáciách – vo Washingtone močaristé prostredie.

Pôst navyše uľahčuje pôsobenie ďalšieho nástroja prislúchajúceho k pôstnemu obdobiu, modlitby. Pôsty v Biblii „dávajú modlitbe maximálnu intenzitu a účinnosť“, učí Dom de Vogüé. Autentická modlitba krotí pýchu, keď sa my, stvorenia, podriaďujeme svojmu Stvoriteľovi, prosíme ho o odpustenie a dovoľujeme mu, aby v nás rástol a zmenšoval nám ego. Osobitné pôstne pobožnosti – každodenná omša, krížová cesta, Božie milosrdenstvo, ruženec, spoveď – v našom močiari postupne vysúšajú pýchu.

Tretí pôstny nástroj, almužna, v nás bojuje proti márnivosti, čo je ďalšia neresť, o ktorú u nás ani vo Washingtone nie je núdza, keď našu lásku presmerúva preč od nás samých k iným ľuďom. Dom de Vogüé prepája horlivosť pri almužne s pôstom: sú „tesnejšie zjednotené skutočným vzťahom príčiny a účinku: pôst si vyžaduje a umožňuje štedrosť k inému“. Každý štedrý skutok, akokoľvek malý, nás dvíha z močiara na Pánov vrch.

„Pri koreni každej situácie hriešneho rázu,“ pokračoval svätý Ján Pavol, „sú vždy hriešne osoby.“ V tomto pôstnom období, ktoré je opäť tu, by sme pri výzvach „Vysušte močiar!“ nemali hľadať nejaký politický program mimo seba, ktorý, ak sme úprimní, predsa len nemá priamy účinok na náš život.

Ak chceme naozaj politickú reformu, potom je potrebné, aby každý jeden katolík, ba každý jeden Američan zreformoval v prvom rade seba samého podľa pôstneho programu Cirkvi. Pokrik „Vysušte močiar!“ môžeme nahradiť výzvou proroka Joela: „Zvučte trúbou na Sione, vyhláste pôst, zvolajte pospolitosť, zhromaždite starcov, všetkých obyvateľov krajiny“ (Joel 2, 15 – 16).

Joel prináša posolstvo od Boha: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho“ (Joel 2, 12 – 13).

Keď toto posolstvo prijmeme – a budeme podľa neho aj žiť –, potom bude Amerika naozaj opäť veľká.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

David G. Bonagura Jr. je spisovateľ a jeho najnovšou knihou je 100 Tough Questions for Catholics: Common Obstacles to Faith Today (100 ťažkých otázok pre katolíkov. Bežné prekážky vo viere v súčasnosti), pričom preložil aj knihu Jerome’s Tears: Letters to Friends in Mourning (Hieronymove slzy. Listy trúchliacim priateľom). Externe vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku aj na Catholic International University a slúži tiež ako náboženský redaktor knižného časopisu The University Bookman, ktorý v roku 1960 založil Russell Kirk. Jeho osobná webová stránka je tu.