Nečasové úvahy o „nenávisti“ Hnev, nenávisť a ako sa nimi nenechať pohltiť

A od príchodu internetu je to zo zjavných dôvodov stále ťažšie – nehovoriac už o hlbokých rozdeleniach, ktorým čelíme na začiatku tohto bláznivého volebného roku. Alebo o rovnako hlbokých rozdeleniach v cirkvi. Aké svetlo a akú stálosť môžeme teda asi nájsť v takejto chvíli v našej nečasovej, starobylej katolíckej viere?

Na začiatok odporúčam odolať niečomu naozaj toxickému, čomu sa nevenuje veľká pozornosť: nesmieme dovoliť, aby sa verejná a súkromná polarizácia – dokonca aj v takých prechodných veciach, ako sú obyčajné rozdiely vo verejných opatreniach – zmenili na „nenávisť“. Práve sme si pripomenuli Deň Martina Luthera Kinga. Pri tomto kľúčovom Američanovi je veľa vecí, ktoré sa oplatí si v našej dobe pripomínať, no asi žiadna z nich nie je taká naliehavá ako jeho varovanie: „Nedovoľte, aby ste ich začali nenávidieť.“

Zásadná duchovná rada. Mnohí ľudia, od ktorých by ste mohli očakávať, že budú doktora Kinga obdivovať, tvrdia, že nachádzajú „nenávisť“ všade: „nenávistný prejav“, „šírenie nenávisti“, „nenávisť k ženám“, „nenávisť k čiernym“ či „nenávisť k LGBT“. Sú to šikovné rečnícke obraty, ktoré majú ukryť ich vlastnú slabo zamaskovanú „nenávisť“ ku kresťanstvu, proliferom, oponentom ideológie LGBT či „antirasistickému“ rasizmu a mnohým iným veciam.

Napriek tomu musíme byť neustále na pozore pred pokušením, že sami prepadneme „nenávisti“, aj keď sa snažíme konať proti zlu a podporovať dobro a pravdu. Výraz nenávisť, ako sa bežne používa v týchto dňoch, vyhadzuje druhého človeka von do tmy ako zlého a zavrhnutiahodného. King vedel, že aj keď čelíme odpornému zlu, už samotná takáto nenávisť sa môže stať smrteľným hriechom. Že ak si nebudeme pozorne strážiť dušu, môžu sa z nás stať presne takí istí ľudia, akých „nenávidíme“.

Medzi nenávisťou a hnevom je – či aspoň má byť – u kresťanov a ostatných ľudí dobrej vôle jasný rozdiel. Sv. Tomáš Akvinský, ktorý vedel čo-to o ľudskej duši, povedal: „zlo môžeme nájsť v hneve vtedy, keď sa niekto hnevá viac alebo menej, ako káže správny úsudok. Keď sa však hnevá v súlade so správnym úsudkom, vtedy si hnev zasluhuje chválu“ (Teologická summa IIa IIae q. 158 a. 1).

Inými slovami, „spravodlivý hnev“ je primeraný zlu, ktoré sa musíme pokúsiť napraviť, a nie ho skrývať alebo ignorovať. Sú však dobré a zlé spôsoby, ako na to. A správny, spravodlivý hnev, je svojím spôsobom forma lásky.

Žiadna „spravodlivá nenávisť“ však neexistuje – ak pod nenávisťou máme na mysli v podstate to, že chceme, aby niekto zomrel – a „škvaril sa v pekle“.

V našej postkresťanskej spoločnosti je toho, žiaľ, okolo nás veľmi veľa, a dokonca aj v cirkvi. Je to dôsledok toho, že si neuvedomujme vlastné hriechy a nedokonalosti, potrebu odpustenia a nevyhnutnú úlohu nosiť si navzájom bremená. Inými slovami, je to dôsledok snahy o pozemskú utópiu, ktorá nikdy nebola ani nebude. Kresťanskú herézu.

Kardinál George Pell, ktorý zomrel iba pred rokom, po mesiacoch nespravodlivého väznenia vo svojich Denníkoch z väzenia napísal:

Keď sa pocity zahniezdia, je veľmi užitočné snažiť sa zachovať si pokoj a rozvahu a odolávať pokušeniu k neláske, k nenávisti. Pomáha modlitba svätého Thomasa Mora za odolávanie pokušeniu. „Všemohúci Bože, milostivo mi pomáhaj, aby som nikdy nenaklonil uši svojho srdca k hadovým zákerným vnuknutiam, ale aby som im dokázal rozumom vzdorovať, ovládol som svoju zmyselnosť a chránil sa pred nimi.“ [kurzíva RR]

Mnohí ľudia, ktorí nemali veľmi hlbokú kresťanskú formáciu, nepoznajú takéto jemné, ale zásadné rozdiely medzi hnevom a nenávisťou. A tí, ktorí tento rozdiel poznajú teoreticky, zisťujú, aké ťažké je uplatňovať ho. Ale je to možné. Keď som písal knihu o moderných mučeníkoch, jedna z vecí, ktoré ma vždy fascinovali, bola tá, ako často zomierali a – podobne ako Ježiš – nepreklínali svojich katov, ale sa za nich modlili. Takáto láska sa nedá predstierať.

Túžba zachovať si pokoj a rozvahu  – a vyhnúť sa nenávisti – však môže mimo kresťanstva znamenať čosi iné než to, čo by Pell a More (a čo by sme aj my sami) považovali za duševný pokoj vyplývajúci z dôvery v Boha.

Starovekí filozofi (najmä stoici, ktorí medzi rozrušenými nekresťanmi v týchto dňoch zažívajú čosi ako comeback) často hovorili o stave ataraxie, snahe zostať nepohnutý vecami, ktoré sa dejú okolo vás – čo je zvyk, ktorý je veľmi múdre pestovať vo veľmi rozbúrenom politickom svete – vtedy i teraz.

Takéto pestovanie pokojnosti je však iba psychologický stav či prinajlepšom filozofický odstup, vhodný skôr na pasívne odolávanie, a nie ako v kresťanstve – pre život oddaný dobru a pravde, ktorý podľa možnosti pracuje v tichosti, ale keď treba, nehľadí na to, čo to stojí.

Najlepší z najlepších pohanov vedeli, že oddávať sa nesprávnemu hnevu ničí nielen spoločnosť, ale i dušu. Stoici hovorievali, že hnev je akési „dočasné šialenstvo“. Seneca, významný stoik, ktorý, zdá sa, ovplyvnil dokonca i svätého Pavla, napísal veľmi populárnu divadelnú hru s názvom „Šialený Herakles“, Hercules furens, ktorá ukazuje, ako jeden z veľkých hrdinov starovekej mytológie prepadol bludnému hnevu a zabil si manželku aj deti. (Náš priateľ a občasný prispievateľ, básnik Dana Gioia, hru preložil a napísal o stoicizme zasvätený komentár.)

Mimo kresťanstva však vyhýbanie sa hnevu častejšie znamená snahu o pasivitu, a nie o lásku.

V tomto roku Pána 2024 máme v cirkvi i vo verejnom živote pred sebou veľké zápasy. Nemôžeme inak, len sa do týchto zápasov pustiť; Boh si nás vyvolil, aby sme týmto výzvam čelili, keď nás postavil do tohto času a priestoru.

Máme však pred sebou dvojakú výzvu, vonkajší zápas o to, aby bol svet vďaka nám lepší, na základe toho, čo je pravdivé a správne. A vnútorný zápas o to, aby sa hnev nezmenil na nenávisť, možno tak ako nikdy predtým, lebo je to nebadané pokušenie a smrteľný hriech sám osebe.

Z anglického originálu Untimely Reflections on "Hate" preložil Matúš Sitár.

Robert Royal je šéfredaktor stránky The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone, D. C. Jeho najnovšie knihy sú Columbus and the Crisis of the West (Kolumbus a kríza Západu) a A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.