Pápež František sa v pondelok stretol s diplomatickým zborom akreditovaným pri Svätej stolici. Spoločná audiencia veľvyslancov sa tradične koná na začiatku kalendárneho roka.
Diplomatov, medzi ktorými nechýbal ani slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky, pápež prijal o 10. hodine v Aule požehnaní nad priečelím Baziliky sv. Petra, informoval Vatican News.
V úvode stretnutia v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský veľvyslanec George Poulides.
V nasledujúcom rozsiahlom príhovore pápež František pripomenul kubánsku jadrovú krízu z roku 1962. „Nanešťastie, aj dnes sa stále vyvoláva jadrová hrozba, ktorá vrhá svet do strachu a úzkosti. Môžem len zopakovať, že vlastníctvo atómových zbraní je nemorálne. (...) Pod hrozbou jadrových zbraní sme všetci vždy porazení!“ zdôraznil František.
Zároveň deklaroval nádej, že sa čoskoro podarí dospieť k jadrovej dohode s Iránom.
K tejto krajine sa opätovne vyjadril aj neskôr, keď kritizoval trest smrti: „Právo na život je ohrozené aj tam, kde sa naďalej uplatňuje trest smrti, ako sa to deje v týchto dňoch v Iráne po nedávnych demonštráciách, ktoré požadovali väčší rešpekt k dôstojnosti žien.“
„V súčasnosti prebieha tretia svetová vojna globalizovaného sveta, v ktorej konflikty priamo ovplyvňujú len niektoré oblasti planéty, ale v podstate sa týkajú všetkých. Najbližším a najnovším príkladom je vojna na Ukrajine, ktorá prináša smrť a ničenie, útoky na civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých ľudia prichádzajú o život nielen v dôsledku bômb a násilia, ale aj hladu a zimy,“ pokračoval Svätý Otec.
„Dnes môžem len zopakovať svoju výzvu na okamžité ukončenie tohto nezmyselného konfliktu, ktorého dôsledky ovplyvňujú celé regióny, dokonca aj mimo Európy, pretože má vplyv na výrobu energie a potravín, najmä v Afrike a na Blízkom východe,“ dodal.
Pápež František sa venoval aj ďalším problematickým regiónom, ako sú Sýria, Haiti, Peru, nedávne násilné protesty v Brazílii, izraelsko-palestínsky konflikt či Konžská demokratická republika, kam sa na konci januára vyberie na apoštolskú cestu.
Pripomenul aj dôležitosť slobody prejavu, ochranu práv nenarodených detí, dodržiavanie ľudských práv, predovšetkým žien, právo na vzdelanie, nárast náboženského prenasledovania (každý siedmy kresťan je prenasledovaný pre vieru), ideologický kolonializmus, ochranu životného prostredia, limity ekonomického rozvoja zameraného len na zisk, politickú a sociálnu polarizáciu a podobne.
Osobitne sa venoval trom oblastiam: migrácii, hospodárstvu a práci a starostlivosti o spoločný domov.
Pri príležitosti dnešnej audiencie Tlačové stredisko Svätej stolice informovalo, že v súčasnosti má so Svätou stolicou diplomatické vzťahy 183 štátov plus Európska únia a Zvrchovaný maltézsky rád. Z nich 91 má v Ríme aj kanceláriu veľvyslanectva. V Ríme sú navyše kancelárie Ligy arabských štátov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Vysokého komisariátu OSN pre utečencov.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.