Svätá Margita, narodená v roku 1242, bola dcérou uhorského kráľa Bela IV. z manželstva s byzantskou princeznou Máriou Laskarisovou. Podľa legendy ju rodičia už pred narodením prisľúbili obetovať Bohu, ak s Božou pomocou rýchlo pominie obsadenie Uhorského kráľovstva vojskami Tatárov, čo sa aj stalo.

Do kláštora dominikánok vo Vespréme sa dostala ako štvorročné dieťa. V rámci vtedajších zvyklostí vstup dievčaťa vznešeného pôvodu do kláštora vôbec nemusel znamenať jeho doživotný pobyt v kláštore, a to ani po zložení večných sľubov.

Pre kráľovských rodičov či dcéru mohla totiž zo štátnopolitických či z dynastických dôvodov nastať situácia, keď bolo treba uzavrieť manželský zväzok so svojím dovtedajším nepriateľom, čím sa mala vytvoriť záruka na ďalšie mierové spolunažívanie. V takom prípade bolo treba získať dišpenz od dodržania rehoľného sľubu, ktorý mohol vydať arcibiskup, niekedy len sám pápež.

Margita odmietla vystúpiť z rehole a odísť do svetského života. K jej pomerne skorému skonu, zomrela ako 28-ročná v dominikánskom kláštore na vtedajšom Zajačom ostrove, nepochybne prispela prísna askéza.