Plzenská diecéza Biskup Holub otvára niektorým rozvedeným v novom zväzku cestu k sviatostiam

Biskup Plzne Tomáš Holub otvoril priestor na rozlišovanie možnosti prijímania sviatostí manželom, ktorí žijú v novom neregulárnom, čiže nesviatostnom zväzku. Na konci rozlišovania biskup rozhodne, či im umožní prijímať sviatosti.

Diecéza podľa biskupa nadväzuje na ôsmu kapitolu apoštolskej exhortácie Amoris laetitia pápeža Františka. Sprevádzajúcimi na tejto ceste bude diecézny biskup Tomáš Holub a misionári milosrdenstva, vysvetlil v nedeľnom pastierskom liste plzenský biskup.

Proces rozlišovania zveril misionárom milosrdenstva

V úvode pastierskeho listu biskup Holub zdôraznil, že „náš Boh je v Ježišovi Kristovi Bohom blízkym, milosrdným a milujúcim. Bohom, ktorý sa ku každému z nás skláňa s láskou prejavenou až do krajnosti“. Túto pravdu sa biskup podľa vlastných slov rozhodol zdôrazniť konkrétnym pastierskym krokom.

„Rozhodol som sa poveriť misionárov milosrdenstva v našej diecéze, aby od tejto prvej pôstnej nedele v duchu naliehavého odporúčania pápeža Františka ponúkli svoje duchovné sprevádzanie sestrám a bratom z našich spoločenstiev, ktorí zažili bolestný rozchod vo svojom životnom vzťahu a teraz žijú v novom vzťahu,“ píše veriacim v západných Čechách ich diecézny biskup.

Biskup Tomáš Holub pripomína, že cirkev neopúšťa a nevylučuje ľudí, ktorým stroskotal vzťah a žíznia po Božej láske.

„Preto jedným z výsledkov vyššie spomínaného sprevádzania, o ktoré som misionárov Božieho milosrdenstva požiadal, môže byť v duchu exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia aj možnosť pozvať tieto naše sestry a našich bratov znovu na prijatie sviatosti zmierenia a následne k eucharistickému stolu.

Veď pri ňom my všetci po ľútosti nad svojimi hriechmi spoločne prijímame samotného Krista ako pokrm na našu životnú cestu do Božieho kráľovstva,“ píše biskup.

Podrobnosti sprevádzania ľudí, ktorí prijali sviatosť manželstva, rozviedli sa a žijú v novom zväzku, objasnil biskup Holub v smerniciach.

Smernice pripomínajú, že pápež František povzbudzuje „k zodpovednému osobnému a pastoračnému rozlišovaniu v jednotlivých prípadoch“ a zmieňuje sa, že úlohou kňazov je „sprevádzať dotyčné osoby na ceste rozlišovania podľa učenia Katolíckej cirkvi a smerníc biskupa“.

Smernica pre proces rozlišovania má desať bodov. Môžu ho začať manželia najskôr päť rokov od civilného rozvodu, výnimočne tri roky so schválením biskupa.

„Pred týmto termínom je však vhodné manželov duchovne sprevádzať, pomôcť im duchovne sa vyrovnať so zranením spôsobeným rozvodom a pomáhať im v živote s Kristom prijatím v miestnej komunite,“ píše sa v dokumente.

Biskup Tomáš Holub povzbudzuje kňazov, aby aj sami vyhľadali takýchto manželov.

Rozlišovanie by malo trvať viac ako rok

V praxi to bude vyzerať tak, že manželia, ktorým jednému alebo obom stroskotalo sviatostné manželstvo a žijú v novom zväzku, oslovia farára alebo správcu farnosti.

Kňaz má za úlohu zistiť a v prípade potreby aj konzultovať s diecéznym súdom, či sa kánonické manželstvo nedá vyhlásiť za neplatné.

Ak sa dospeje k názoru, že nie, farár manželom poskytne zoznam misionárov milosrdenstva a povzbudí ich, aby sami niektorého oslovili. Môže im aj pomôcť misionára milosrdenstva skontaktovať, prípadne manželov k nemu odprevadiť.

Ak by manželia narazili na kňaza, ktorý by bol neochotný alebo by im nechcel pomôcť, či nesúhlasil s procesom rozlišovania, biskup im dáva možnosť, aby sami kontaktovali misionárov milosrdenstva. Misionári milosrdenstva by takýchto manželov, ktorí žijú v neregulárnom zväzku, mali prijať, pozorne ich vypočuť a ukázať im materskú tvár cirkvi.

Pokiaľ sa misionárovi milosrdenstva spoločná cesta rozlišovania javí ako možná, dohodne si s manželmi ďalšie stretnutie a pokračuje s nimi v dialógu a reflexii vzťahu v predchádzajúcom a aj súčasnom zväzku. Počas toho by im mal pomôcť rozlíšiť a pomenovať objektívne situácie (napríklad platnosť či nemožnosť vyhlásiť za neplatné ich pôvodné manželstvo, ich subjektívny postoj, ochotu na pokánie, odpustenie, uzdravenie a rast v láske k Bohu a blížnym).

Proces rozlišovania by mal trvať aspoň rok, počas ktorého prebehnú aspoň štyri stretnutia.

Čítajte tiež

Pastorácia rozvedených Nechceme im rozbíjať nové vzťahy, ale poukázať na pravdu a zodpovednosť

Pavol Rábara Lenka Brichtová

Saletín Matej Trizuliak hovorí o vzniku nového spoločenstva aj o výzvach, ktoré sprevádzajú pastoráciu rozvedených katolíkov.

Ďalší krok na ceste rozlišovania nasleduje s biskupom. „Pokiaľ v priebehu procesu rozlišovania dôjde k spoločnému uznaniu, že v konkrétnej situácii sprevádzaných manželov existuje otvorenosť na život v Božej milosti, schopnosť v nej rásť a túžba po slávení eucharistie, osloví misionár biskupa s písomným odporúčaním umožniť manželom (ako nástroj dozrievania a milosti) pristupovať k sviatosti zmierenia a eucharistii.

Pokiaľ misionár túto cestu neodporučí, stretne sa na diskusii s biskupom a vysvetlí mu dôvody, ktoré ho k tomu vedú. Potom nasleduje stretnutie manželov a spoločné rozlišovanie u diecézneho biskupa,“ hovorí smernica Plzenskej diecézy.

Smernica pokračuje slovami o tom, že „biskup po zoznámení sa s vyjadrením misionárov milosrdenstva a po osobnom stretnutí s manželmi rozhodne o trvalom ,akte milosrdenstva‘ – umožnení pristupovať k sviatostiam“.

Následne diecézny biskup kladné rozhodnutie oznámi príslušnému farárovi a ten s rozhodnutím „vhodným spôsobom oboznámi farnosť a zároveň sprevádza farské spoločenstvo, aby rástlo v duchu porozumenia a prijatia bez toho, aby to spôsobovalo nejasnosti v učení cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva“.

Ak je predpoklad, že by takéto rozhodnutie spôsobilo konfliktné situácie, môžu manželia pristúpiť k sviatostiam v súkromí alebo v inej farnosti.

Smernica biskupa Holuba zároveň zdôrazňuje, že „pokiaľ biskup manželom neumožní pristupovať k sviatostiam, má im farár ich farnosti, prípadne s pomocou misionárov milosrdenstva, pomôcť zapojiť sa do služby v miestnej komunite“.