Poľský kňaz a zakladateľ Hnutia Svetlo-Život František Blachnický nezomrel na pľúcnu embóliu, čo bola do minulého týždňa oficiálna príčina jeho smrti, ale na otravu.

Potvrdila to poľská generálna prokuratúra a minister spravodlivosti. Poliaci chcú páchateľov vraždy nájsť a potrestať.

Silný kašeľ

Posledný deň života ctihodného Františka Blachnického sa začal ako zvyčajne. Ráno sa zúčastnil na spoločných modlitbách, odslúžil svätú omšu, zjedol raňajky a odišiel do vydavateľstva Maximilianum v meste Carlsberg v západnom Nemecku, kde už žil pár rokov v exile.

Poobede si išiel odpočinúť a zdriemnuť do svojej izby, tak ako to mal vo zvyku. O tretej popoludní vybavil telefonát a potom začal silno kašľať. Jeho sekretárka prekvapená silným záchvatom kašľa zavolala lekára.

Takto opisuje posledný deň kňaza Tomáš Terlikowski v knihe Franciszek Blachnicki. Ksiądz, który zmienił Polskę (František Blachnický. Kňaz, ktorý zmenil Poľsko).

Lekár, ktorý prišiel ku kňazovi a popočúval ho, zalarmoval pohotovosť. Kašeľ neustupoval, no kňaz bol veľmi pokojný. Pozrel sa na stenu, kde visel obraz Panny Márie, a to spôsobom, akoby ju videl naživo. Po chvíli údajne zašepkal: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha,“ a stratil vedomie.

Z jeho úst začala vychádzať bielosivá slina. Desať minút po šestnástej lekár potvrdil, že František Blachnický skonal. Jeho spolupracovníci sa pomodlili Magnifikat, tak ako ich to učil.

František Blachnický zomrel 27. februára 1987 vo veku 65 rokov v meste Carlsberg v západnom Nemecku.

Podľa historika Andrzeja Grajewského lekár vtedy nenariadil pitvu a ako príčinu smrti zapísal pľúcnu embóliu. V Poľsku sa však dlhé roky špekulovalo o tom, či smrť zakladateľa Hnutia Svetlo-Život, ktoré pôsobí aj na Slovensku, bola prirodzená, a dlho sa špekulovalo o otrave známeho kňaza, ktorého komunisti nedokázali zlomiť.

V roku 2020 Poliaci začali nanovo vyšetrovať jeho smrť a v polovici marca tohto roku prišli s jednoznačným výsledkom: František Blachnický bol otrávený toxickými látkami. „Dnes už nie sú žiadne pochybnosti, že Blachnický bol zabitý, bol otrávený,“ vyhlásil pred novinármi poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Podľa ministra vyšetrovatelia exhumovali telo zavraždeného kňaza, vypočuli nových svedkov a preštudovali množstvo dokumentov.

„Ako charizmatický kaplán zasiahol do života tisícok ľudí, najmä mladých. Založil Hnutie Svetlo-Život, cez ktoré prešli dva milióny osôb. Bol vnímaný ako veľmi nebezpečný pre komunistický režim, lebo budoval novú formáciu a vytváral možnosť iného formovania mladých Poliakov, zvlášť ďalšej generácie,“ spresnil minister spravodlivosti.

Zomrel potom, ako odhalil agentov

Podľa predsedu poľského Inštitútu pamäti národa (IPN), čo je obdoba slovenského Ústavu pamäti národa, Blachnický vo svojich dielach nazýval komunistický režim „panstvom satana, mystickým telom satana a Antikrista“.

Riaditeľ Hlavnej komisie pre stíhanie zločinov proti poľskému národu a námestník generálneho prokurátora v Poľsku Andrzej Pozorski vysvetlil, že keď v roku 2020 nanovo otvorili vyšetrovanie Blachnického smrti, objavili sa nové, doteraz neznáme skutočnosti. „Otrávili ho podaním toxických substancií,“ potvrdil s istotou prokurátor. O aké látky išlo, však zatiaľ nechcel špecifikovať.

Tlačová beseda k prípadu kňaza Blachnického

Podľa prokurátora vypočuli nielen nových svedkov, ale vyšetrovanie prebiehalo v Maďarsku, Rakúsku, Česku a Nemecku. Prokurátor citoval aj správu jedného z tajných agentov komunistickej tajnej služby v Poľsku, známej ako Służba Bezpieczeństwa (SB), že „činnosť kňaza sa nedá zastaviť, lebo sa ničoho nebojí“. „Bol nepriateľom komunistického režimu a nepriateľa treba zavraždiť,“ objasnil prokurátor postoj komunistického režimu ku kňazovi.

Podľa vyšetrovania komunistická vláda v Poľsku poverila zlikvidovaním Blachnického dvoch agentov SB, čo bol ekvivalent československej ŠtB.

V Poľsku sa špekuluje, či za jeho smrťou nestoja manželia Gontarczykovci, ktorí boli v Carlsbergu najbližšími spolupracovníkmi Blachnického, no v skutočnosti pôsobili ako agenti SB.

Prokurátor a minister obrany potvrdili, že smrť Blachnického nastala krátko potom, ako zistil, že Gontarczykovci sú agenti SB. Odmietli však konkretizovať mená podozrivých a ani nepotvrdili, ani nevyvrátili, či ich v súvislosti so smrťou kňaza vypočuli. Prokurátor reagoval, že v tejto chvíli nemôže verejnosti prezradiť všetky informácie.

Podľa viacerých svedkov, ako aj podľa spomínanej knihy Blachnický asi deň pred smrťou údajne zistil, že Gontarczykovci sú agenti SB. V ten deň, ako zomrel, mal vraj s nimi debatu, ktorá bola ostrejšia a hlučnejšia než obvykle, a na obed prišiel rozrušený.

Manželia, ktorí boli dokonca vo vedení vydavateľstva, ktoré kňaz založil v exile, údajne vykonávali takú činnosť, aby vydavateľstvo skrachovalo, čo sa im čiastočne aj podarilo. Blachnický bol vo finančných problémoch. Andrzej Gontarczyk vraj napríklad uzatváral nevýhodné zmluvy alebo robil úmyselné chyby v tlači, aby sa už vytlačené knihy museli skartovať, a tak vznikala vydavateľstvu a tlačiarni škoda.

Ako poukázal prezident IPN Karol Nawrocki, František Blachnický bol kňaz, ktorý trpel celý život, prenasledovali ho totiž nielen komunisti, ale aj nacisti.

Agenti ho mali zničiť

Životopisy Františka Blachnického sú k dispozícii aj v slovenčine, preto v tomto texte nepôjdeme do detailov.

Narodil sa 24. marca 1921 v obci Rybnik v Sliezsku. Počas štúdia bol aktívnym skautom, čo z neho formovalo zrelého človeka. Počas nemeckej okupácie sa dostal za sprisahanie do väzenia v Katoviciach a v marci 1942 bol odsúdený na trest smrti. Po piatich mesiacoch čakania na vykonanie rozsudku bol omilostený a trest mu zmenili na desať rokov väzenia.

V čase čakania na smrť sa však udiala najdôležitejšia chvíľa v jeho živote. Stalo sa tak 17. júna 1942. V tento deň bol obdarený milosťou hlbokého obrátenia a osobnej viery. Na tento dar odpovedal rozhodnutím stať sa kňazom, čo však mohol zrealizovať až po skončení vojny, keď sa dostal na slobodu.

Medzitým zažil aj skúsenosť pobytu v koncentračnom tábore Osvienčim, kde prežil 14 mesiacov, z toho mesiac v cele, v ktorej bol uväznený aj svätý Maximilián Kolbe. Táto skúsenosť veľmi silno ovplyvnila jeho život a cestu ku kňazstvu.

Po vojne vstúpil do kňazského seminára v Krakove a počas rokov formácie na sebe veľmi intenzívne pracoval. Dvadsiateho piateho júna 1950 bol vysvätený za kňaza.

Do obdobia prvých rokov jeho kňazskej služby siahajú aj počiatky jeho dvoch veľkých diel, ktoré pretrvali až dodnes. Prvým je ženský sekulárny Inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi a druhým je Hnutie Svetlo-Život (HSŽ), ktorého korene možno datovať do roku 1954, keď otec František viedol prvú Oázu Božích detí pre miništrantov.

Oázou v tomto ponímaní sú pätnásťdňové duchovné cvičenia, vedené formou intenzívneho zážitku života cirkvi, ktoré sa opierajú o ružencové tajomstvá a štruktúru liturgického roka.

V rokoch 1954 až 1956 sa zúčastňoval na tajných prácach katovickej kúrie a zároveň v tomto období prežil intenzívny duchovný čas v Niepokalanówe, v meste Nepoškvrnenej, založenom svätým Maximiliánom Kolbem. Tam si prehĺbil svoju mariánsku duchovnosť, ktorá sa následne odzrkadlila vo všetkých ním založených dielach. V týchto rokoch založil a viedol Kruciátu triezvosti, ktorú následne premenoval na Kruciátu striezlivosti, ktorá sa stala základom pre vznik Kruciáty oslobodenia človeka.

Podľa plánov spravodajskej služby mali manželia Gontarczykovci zbierať informácie v medzinárodnom prostredí. Tým sa však podarilo stretnúť s Blachnickým, ktorý ich pozval do Carlsbergu. Zdieľať

Za svoju činnosť v Kruciáte bol v marci 1961 uväznený v tom istom väzení ako počas druhej svetovej vojny. František Blachnický veľmi pozorne sledoval Druhý vatikánsky koncil a jeho učenie a koncilové dokumenty aplikoval do vznikajúceho Hnutia Svetlo-Život.

Po vydaní dokumentu Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života v roku 1972 sa stal základom a inšpiráciou deuterokatechumenátneho trojstupňového formačného systému tohto hnutia. Jeho hlavnou úlohou je pomáhať k osobnej premene životov smerom k ich kresťanskej zrelosti cestou rozličných praktík duchovného života.

Centrom celého Hnutia Svetlo-Život sa stalo mestečko Krościenko nad Dunajcom, ktoré sa nachádza v poľskej časti Pienin kúsok od slovenských hraníc. Tu sa v roku 1973 stala aj udalosť, ktorá je v duchovnom rozmere vnímaná ako konštitučný akt celého oázového hnutia.

S krakovským arcibiskupom. Foto: IPN

Jedenásteho júna 1973 tu krakovský arcibiskup kardinál Karol Wojtyła požehnal sochu Nepoškvrnenej Panny Márie, Matky Cirkvi, a zasvätil jej celé Hnutie živej Cirkvi, ktoré od roku 1976 nesie súčasný názov Hnutie Svetlo-Život. Hnutie združuje deti, mládež, dospelých slobodných, rodiny, zasvätených i kňazov. Pápež Ján Pavol II. sa raz na adresu programu hnutia vyjadril, že je to ekleziológia Druhého vatikánskeho koncilu v praxi.

Komunisti ho diskreditovali v tlači aj pred biskupmi

Ako pripomína prezident Inšitútu pamäti národa Karol Nawrocki, Blachnický vytvoril najväčšie náboženské hnutie v Poľsku. Za svoju činnosť však platil ohromne vysokú cenu. „V časoch komunizmu bol v Poľsku jeden z najprenasledovanejších katolíckych duchovných. Bol prenasledovaný administratívne, bol sledovaný, snažili sa jeho činnosť diskreditovať, a to aj v očiach jeho predstavených a biskupov.“

V roku 1981 sa František Blachnický vybral do Ríma, počas toho bol v Poľsku vyhlásený vojnový stav, a ak by sa Blachnický vrátil do vlasti, hrozilo by mu, že ho okamžite zatknú. Bol tak nútený ostať v exile. Usadil sa preto v nemeckom mestečku Carlsberg. Tam vytvoril poľské stredisko nielen pre Poliakov, ale aj pre iné národy, ktoré chceli bojovať za svoju slobodu a nezávislosť a ktoré boli pod komunistickou vládou.

Aj v západnom Nemecku ho však poľská SB sledovala a nasadila na neho agentov, spomínaných manželov Gontarzcykovcov, ktorí operovali pod prezývkami Yon a Panna. Ich úlohou bolo Blachnického zničiť.

Čítajte tiež

Fenomén Toufar: Čo vidia Česi na umučenom farárovi?

Pavol Rábara

Kto bol katolícky kňaz Josef Toufar, ktorého má ateistické Česko v obrovskej úcte.

Počas obdobia v exile sa ho komunistická vláda v Poľsku snažila zdiskreditovať doma a v zahraničí, a to prostredníctvom diskreditačných textov v tlači. Historik a novinár Andrzej Grajewski, ktorý píše pre Gość Niedzielny, vysvetlil pre Poľskú tlačovú agentúru, že kňaz Blachnický vždy prekážal vláde.

„SB sledovala Blachnického v každej etape jeho života a pri každej jeho činnosti: keď zakladal Kruciátu triezvosti, keď študoval v Lubline a aj v Krościenku, keď budoval Oázu a ešte aj keď emigroval.“ Tajná služba sa snažila Blachnického zdiskreditovať aj v očiach biskupov, keď im podsúvala rôzne dokumenty a falošné listy. To sa im aj čiastočne podarilo a niektorí biskupi Blachnického činnosť vnímali negatívne.

V tlači sa objavili články, že Blachnický odpadol od Katolíckej cirkvi a pridal sa k letničnému hnutiu. Po emigrácii do západného Nemecka si František Blachnický v Carlsbergu kúpil na lízing tlačiarenský stroj a založil vydavateľstvo Maximilianum, ktoré malo financovať a vydávať knihy pre Poľsko a aj ďalšie komunistické krajiny. Vedenie tlačiarne zveril práve agentovi Andrzejovi Gontarczykovi, ktorému dôveroval. Aj to bol dôvod, prečo nemala tlačiareň očakávané príjmy.

Sledovanie Blachnického v SRN sa začalo ešte pred príchodom poľských agentov, zapojená do toho bola aj tajná služba NDR Stasi.

Podľa plánov spravodajskej služby Poľska mali manželia Gontarczykovci zbierať spravodajské informácie v kresťanskodemokratickom medzinárodnom prostredí. Tým sa však podarilo stretnúť s otcom Blachnickým, ktorý ich pozval do Carlsbergu. Vzbudili jeho dôveru, keďže sa vydávali za aktivistov Solidarity a kňazovi povedali, že prešli duchovným obrátením, čo ho zrejme presvedčilo. Mali dobrý príbeh, vďaka ktorému boli dôveryhodní.

Okolo roku 1986 sa do emigračných kruhov dostala prvá informácia, že Gontarczykovci boli už v 70. rokoch regrutovaní ako spolupracovníci SB z Lodže. Únik prišiel z archívu SB. Vo februári 1987 aktivista Bojujúcej Solidarity v západnom Nemecku Andrzej Wirga informoval kňaza o minulosti manželov, ale otec František najprv varovaniam neveril. O Gontarczykovcov sa už však vtedy zaujímala nemecká kontrarozviedka Bundesamt für Verfassungsschutz, ktorá ich podozrievala zo špionážnej činnosti.

„Tesne pred smrťou si bol kňaz istý, že Gontarczykovci sú agenti. Večer 26. februára v rozhovore s Gizelou Skopovou a so Zuzanou Podlewskou, ktoré boli s ním od začiatku jeho pôsobenia v hnutí oáz, povedal, že Gontarczykovci v tlačiarni skončili. Na druhý deň ráno mal kňaz s Gontarczykovcami rozhovor, po ktorom sa rozrušený vrátil domov. Zomrel, keď si po obede ľahol, aby si odpočinul,“ tvrdí Grajewski.

Podľa historika sa potom na jar 1988 Gontarczykovci vrátili cez Rakúsko, Juhosláviu a Maďarsko do Poľska. Tam poskytli rozhovory očierňujúce zosnulého kňaza a štát sa o nich postaral. Dostali veľký byt. Po roku 2004 bývalá agentka dokonca pôsobila na ministerstve.

František Blachnický je od roku 2000 pochovaný v Kostole Dobrého pastiera v Krosćienku nad Dunajcom blízko slovenských hraníc. V roku 1995 sa začal proces jeho blahorečenia a v roku 2015 pápež František vydal dekrét o jeho hrdinských cnostiach.