Výbor pre náuku katolíckych biskupov v Spojených štátoch amerických vydal v pondelok dokument, v ktorom katolíckym nemocniciam radí, ako sa postaviť k problematike zákrokov na zmenu pohlavia, informuje Catholic News Agency.

Katolícke nemocnice by takéto zákroky, medzi ktoré patrí napríklad odstránenie zdravých pohlavných orgánov alebo hormonálna terapia, podľa biskupov nemali poskytovať, pretože nerešpektujú prirodzenú jednotu tela a duše ľudskej bytosti.

Vyhlásenie s názvom „Doktrinálna poznámka o morálnych limitoch technologickej manipulácie s ľudským telom“ biskupi napísali v spolupráci s lekárskymi etikmi, lekármi, psychológmi a morálnymi teológmi a pripravili ju ako pomoc pre katolícke nemocnice pri rozhodovaní sa o tom, ktoré zákroky podporujú skutočné dobro ľudskej bytosti a ktoré ho, naopak, poškodzujú.

Je potrebné mierniť utrpenie morálnymi spôsobmi

„Telo nie je predmetom, obyčajným nástrojom, ktorý má duša k dispozícii, s ktorým môže každý človek nakladať podľa vlastnej vôle, ale je konštitutívnou súčasťou ľudského subjektu, darom, ktorý treba prijať, rešpektovať a starať sa oň ako o niečo, čo je osobe vlastné,“ argumentujú biskupi a pripomínajú, že s rozširujúcimi sa možnosťami modernej medicíny je potrebné aj zvážiť, či sú tieto možnosti morálne prípustné.

„Nevyhnutným kritériom pri takýchto rozhodnutiach je základný poriadok stvoreného sveta. Naše používanie technológií musí rešpektovať tento poriadok,“ uvádzajú biskupi.

V súvislosti s tým, či môžu katolícke nemocnice z morálneho hľadiska poskytovať procedúry na zmenu pohlavia, sa biskupi vyjadrili jasne: „Katolícke zdravotnícke služby nesmú vykonávať zákroky, či už chirurgické, alebo chemické, ktorých cieľom je transformovať sexuálne charakteristiky ľudského tela na znaky opačného pohlavia, alebo sa podieľať na vývoji takýchto postupov.“

Na dodržiavanie ľudskej dôstojnosti pacientov je podľa biskupov potrebné, aby sa použili „všetky vhodné zdroje na zmiernenie utrpenia“ ľudí, ktorí trpia pocitom nesúladu so svojím biologickým pohlavím.

„Len morálne primeranými prostriedkami preukazujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti plný rešpekt k dôstojnosti každej ľudskej osoby,“ pripomína však dokument.

Kedy sú zákroky morálne prijateľné?

Podľa biskupov existujú dva scenáre, v ktorých sú „technologické zásahy“ (chemické, chirurgické a genetické úpravy) do ľudského tela morálne ospravedlniteľné.

Prvý scenár je ten, keď ide o opravu určitého defektu v tele. V druhom prijateľnom scenári ide o obetovanie časti tela v záujme celku, čo sa deje napríklad v prípade amputácie. Tieto druhy zákrokov podľa biskupov „rešpektujú základný poriadok a konečnosť, ktorá je vlastná ľudskej osobe“.

Základný poriadok a atribúty ľudského tela však nie sú rešpektované pri operáciách na zmenu pohlavia, ktoré samotné telo v jeho fyzicky zdravom stave nepovažujú za uspokojivé a chcú ho zmeniť.

„Tieto technologické zásahy nie sú morálne opodstatnené ani ako pokusy o nápravu telesného defektu, ani ako pokusy obetovať časť tela v prospech celku,“ tvrdia biskupi.

Argumentujú tým, že pohlavné orgány osoby, ktorá podstupuje tranzíciu, nie sú narušené alebo choré, a preto je nemorálne ich úplne odstrániť alebo upraviť.

Ďalším argumentom biskupov je to, že „keď sa časť tela legitímne obetuje v prospech celého tela, či už úplným odstránením, alebo podstatnou rekonfiguráciou telesného orgánu, odstránenie alebo rekonfigurácia telesného orgánu sa neochotne toleruje ako jediný spôsob riešenia vážneho ohrozenia tela. V tomto prípade je, naopak, samotné odstránenie alebo rekonfigurácia želaným výsledkom“.

Biskupi citovali aj pápežskú encykliku

Katolícke zdravotnícke zariadenia by sa na zmenách pohlavia nemali podieľať aj preto, že takéto zásahy „nerešpektujú základný poriadok ľudskej osoby ako vnútornej jednoty tela a duše s telom, ktoré je sexuálne diferencované“.

Biskupi v dokumente citovali aj pasáž z encykliky Laudato Si od pápeža Františka, v ktorej napísal: „Prijatie nášho tela ako Božieho daru je nevyhnutné pre prijatie a akceptovanie celého sveta ako daru od Otca a nášho spoločného domova, zatiaľ čo domnienka, že máme absolútnu moc nad vlastným telom, sa často nenápadne mení na myšlienku, že máme absolútnu moc nad stvorením.“

„Prijatie nášho tela ako mužského alebo ženského je tiež potrebné pre naše vlastné sebauvedomenie pri stretnutí s inými ľuďmi, ktorí sa od nás líšia. Takto môžeme s radosťou prijať špecifické dary iného muža alebo ženy, prácu Boha Stvoriteľa, a nájsť vzájomné obohatenie,“ píše František v encyklike, v ktorej zdôrazňuje, že toto uvedomenie je dôležité najmä u mladých ľudí.

„Prístup, ktorý nerešpektuje základný poriadok, nikdy skutočne nevyrieši daný problém; v konečnom dôsledku len vytvorí ďalšie problémy. Hippokratova tradícia v medicíne vyzýva všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby v prvom rade ‚neškodili‘. Akýkoľvek technologický zásah, ktorý nie je v súlade so základným poriadkom ľudskej osoby ako jednoty tela a duše vrátane sexuálnej odlišnosti vpísanej do tela, v konečnom dôsledku nepomáha, ale skôr škodí ľudskej osobe,“ zhrnuli svoj postoj biskupi.