Od stredy nie je luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich na čele Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE). Biskupi z krajín EÚ, ktorí pôsobia ako delegáti tohto orgánu, si zvolili v Ríme nové vedenie. Hollericha po piatich rokoch strieda Mariano Crociata, biskup diecézy Latina, ktorá sa nachádza neďaleko Ríma.

Hoci kardinál Hollerich mohol opätovne kandidovať za lídra COMECE, túto možnosť nevyužil. Podľa ACI Stampa sú za týmto rozhodnutím jeho povinnosti, ktoré súvisia s najväčšou rolou v jeho doterajšej cirkevnej kariére – už v októbri bude totiž de facto riadiť synodu biskupov v Ríme.

Dokonca na zasadnutí COMECE v Ríme nie je osobne prítomný, ale nachádza sa v Bogote na kontinentálnom zasadnutí k synode.

Kto je tento muž? Aké sú jeho názory a prečo je dosť pravdepodobné, že o ňom budeme počuť aj počas najbližšieho konkláve?

Nemecko-japonská škola

Začnime však trochu osobne. S arcibiskupom Hollerichom sme sa stretli v roku 2019 v Bratislave, keď prišiel na medzinárodnú konferenciu o nádeji organizovanú jezuitskou teologickou fakultou v Bratislave.

Denníku Postoj poskytol pomerne štedrý priestor na rozhovor, v zrozumiteľnej taliančine hovoril o vtedy živej téme brexitu, o svojom príbehu, situácii cirkvi v jeho rodnej krajine, ako aj o rozdielnych pohľadoch na niektoré témy medzi katolíkmi na západe a východe európskeho kontinentu.

Vtedy, počas nahrávania rozhovoru, sme netušili, že o štyri dni ho pápež František poctí kardinálskym titulom. No odvtedy hviezda kardinála z Luxemburska ešte viac vzrástla.

Čítajte tiež

Vidím malé znamenia, že raz bude cirkev u nás opäť veľká 

Pavol Rábara

Rozhovor s designovaným kardinálom a luxemburským arcibiskupom Jean-Claudom Hollerichom. 

Jean-Claude Hollerich sa narodil 9. augusta 1958 v meste Differdange na juhozápade Luxemburska, pri francúzskych hraniciach. Vyrastal však v meste Vianden, v presne opačnom „rohu krajiny“, na hraniciach s Nemeckom.

Americký magazín The Pillar v profilovom článku o Hollerichovi poukazuje na to, že pochádza z prostredia plného diverzity. Po svojom vymenovaní za arcibiskupa predniesol v miestnej katedrále homíliu vo francúzštine aj luxemburčine.

Na území jeho arcidiecézy – ktorá mimochodom vznikla iba v roku 1988 a pokrýva územie celého štátu – žije silná portugalská katolícka komunita. Portugalcov spomínal arcibiskup Hollerich aj v rozhovore pre Postoj, podľa neho sú práve kostoly, kde počuť portugalčinu, angličtinu či taliančinu, oveľa živšie než pôvodné luxemburské komunity veriacich.

„V meste Luxemburgu máme tri sväté omše v angličtine a kostol býva cez víkend plný. Na juhu je kostol, kde býva portugalská omša v nedeľu o ôsmej ráno a nenájdete tam voľné miesto,“ vravel v spomínanom interview.

Posuňme sa však ďalej v jeho životnom príbehu.

Za kňaza začal Jean-Claude študovať v Ríme na Gregoriánskej univerzite, no ešte päť rokov pred kňazskou vysviackou odišiel ako mladý jezuita do Japonska. Potom sa vrátil a študoval vo Frankfurte, za kňaza bol vysvätený v roku 1990 v Bruseli.

Po kňazskej vysviacke ho čakali postgraduálne štúdiá v Mníchove, venoval sa nemeckému jazyku a literatúre.

Následne odišiel znovu do Japonska na výrazne dlhší čas. Ako profesor nemeckých, francúzskych a európskych štúdií pôsobil od roku 1994 do roku 2011 na Sophia University v Tokiu, ktorú založili v roku 1913 jezuiti. Bol aj predstaveným jezuitskej komunity na univerzite a medzi rokmi 2008 a 2011 jej vicerektorom. 

Vo viacerých rozhovoroch priznal, že Japonsko ho zmenilo. „Som veľmi vďačný Japoncom za ľudskú formáciu, ktorá sa mi tam dostala. V Európe sme často veľmi priami, a tým aj ubližujeme druhým,“ priblížil svoju skúsenosť v našom rozhovore. Zároveň však Japonsko pri otázke o sekularizácii uviedol ako príklad krajiny, kde sa na náboženstvo dá zabudnúť, „čo hrozí aj v Európe“. 

Arcibiskup Jean-Claude Hollerich na tlačovom brífingu v Bratislave v roku 2019. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Po 23 rokoch strávených v Japonsku ho v roku 2011 pápež Benedikt XVI. vymenoval za luxemburského arcibiskupa. Po návrate do Európy začal rýchlo zbierať funkcie a s tým spojenú zodpovednosť i vplyv.

Rastúci vplyv

Od roku 2014 do roku 2017 stál Hollerich na čele Konferencie európskych rád Justitia et pax. Prezidentom COMECE bol od marca 2018. Zaujímavosťou je, že v tejto funkcii vtedy striedal nemeckého kardinála Reinharda Marxa. 

Mníchovského arcibiskupa „vystriedal“ kardinál Hollerich aj nedávno, ibaže v orgáne, ktorý je oveľa bližšie k hlave cirkvi. Začiatkom marca Vatikán oznámil, že pápež obnovil zloženie Rady kardinálov – poradného orgánu pápeža označovaného skratkou C9.

Napriek tomu, že kardinál Marx ešte nedosiahol kánonický vek (má 69), pápež ho z rady „prepustil“, kým 64-ročného luxemburského preláta Hollericha do nej začlenil.

Ako poznamenáva Katholisch.de, Hollerich tak bude spolu so 76-ročným barcelonským kardinálom Juanom Josem Omellom Omellom predstavovať v Rade kardinálov niečo ako „európsky hlas v pápežovom uchu“.

Spolu s kardinálskym klobúkom, ktorý mu pápež dal v roku 2019, Hollericha v nasledujúcom období menoval za člena Pápežskej rady pre kultúru, Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a aj Kongregácie pre katolícku výchovu.

Lenže ako rástol vplyv a pozície kardinála Hollericha, pribúdali aj jeho kritici. Tých statočne nazbieral predovšetkým výrokom, ktorým zrejme prvý raz upútal na seba väčšiu pozornosť aj v slovenskom prostredí.

Jezuita proti kongregácii?

Prvý raz výrazne prekvapil luxemburský kardinál vo februári 2022. Vtedy v rozhovore pre agentúru CNA Deutsche vyhlásil, že súčasné učenie Katolíckej cirkvi o homosexualite je nesprávne a nemá oporu vo vede.

Hodnotenie homosexuálnych vzťahov ako hriešnych nie je správne, reagoval vtedy Hollerich na iniciatívu nemeckých kňazov, katechétov a ďalších zamestnancov cirkvi, ktorí sa verejne prihlásili k svojej LGBTIQ+ identite. 

„Myslím si, že sociologicko-vedecké základy tohto učenia už nie sú správne,“ povedal kardinál a dodal, že je čas na zásadnú zmenu, ktorej by mohol pomôcť spôsob, akým sa v minulosti o homosexualite vyjadroval pápež František.

Ozvala sa aj kritika (napríklad kardinál Pell), ale doteraz Vatikán ani pápež na Hollerichove slová nereagovali.

Vlani v októbri pridal ďalšiu kontroverziu. V rozhovore pre vatikánske médiá Hollerich uviedol, že podľa neho cirkevné požehnanie pre zväzky osôb rovnakého pohlavia, o ktorom rozhodla Kongregácia pre náuku viery, nie je vyriešenou záležitosťou.

Luxemburský kardinál vtedy odpovedal na otázku o rozhodnutí biskupov Belgicka, ktorí v septembri 2022 v rozpore s Vatikánom zverejnili liturgiu pre požehnanie homosexuálnych vzťahov.

„Úprimne povedané, táto otázka sa mi nezdá rozhodujúca,“ povedal Hollerich pre L'Osservatore Romano.

Vatikánsky doktrinálny úrad sa pritom k tejto otázke vyjadril v marci 2021, keď objasnil, že cirkev nemá právomoc požehnávať zväzky párov rovnakého pohlavia.

Kardinál v rozhovore poukázal na etymológiu talianskych slov pre „požehnanie“ a „prekliatie“: benedire a maledire. „Ak zostaneme pri etymológii ,bene-dire‘ [povedať dobré], myslíte si, že by Boh niekedy mohol ,dire-male‘ [povedať zlé] o dvoch ľuďoch, ktorí sa milujú?“ mienil Hollerich.

Kardinál Hollerich predsedá bohoslužbe 6. februára 2023 na kontinentálnom synodálnom zhromaždení v Prahe. Foto: ČaV/Anicka Guthrie

Luxemburský arcibiskup spresnil, že podľa neho „nie je priestor pre sviatostné manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia“, pretože zväzkom osôb rovnakého pohlavia chýba prokreatívny charakter manželstva. „To však neznamená, že ich citový vzťah nemá žiadnu hodnotu,“ dodal.

Obe tieto vyhlásenia už povedal ako generálny relátor synody biskupov, čo je funkcia, do ktorej ho František vymenoval v lete 2021.

Pápež mu zveril svoju „srdcovku“

Generálny relátor predstavuje kľúčovú postavu synody biskupov, je akoby šéfom podujatia, dohliada napríklad na prípravu finálneho dokumentu, čo bude najmä v prípade tejto synody celkom isto delikátna záležitosť.

The Pillar pripomína, že samotný pápež František sa vo funkcii generálneho relátora ocitol na synodálnom zhromaždení v roku 2001, a to po tom, čo sa newyorský arcibiskup kardinál Edward Egan vrátil do vlasti po teroristických útokoch z 11. septembra.

Čo sa týka postojov kardinála Hollericha k aktuálnej synode, ktorá vyvrcholí zhromaždením biskupov z celého sveta v októbri (a o rok znova), luxemburský kardinál vystupuje diplomaticky.

Na konci novembra 2022 sa cirkevné špičky, ktoré sa zaoberajú synodálnym procesom, stretli vo Vatikáne, pričom mali audienciu u Františka.

Za všetkých predniesol pozdrav pápežovi kardinál Hollerich, v ktorom hovoril o niektorých pokušeniach v súvislosti so synodou.

„Niektorí majú program reformy cirkvi; veľmi dobre vedia, čo treba urobiť, a chcú na to využiť synodu: to je inštrumentalizácia synody. Toto je tou politizáciou. Na opačnej strane sú tu – ak použijeme váš výraz – ,indietristi‘ (spiatočníci), ktorí nechápu, že pravá katolícka tradícia sa vyvíja a zároveň zostáva tradíciou vo svojej dobe. Aj oni by chceli proces synody zabrzdiť,“ hovoril pred pápežom luxemburský arcibiskup.

Pre Hollericha mohla prísť „skúška“ v tom, ako sa postaví voči názorom väčšiny nemeckých biskupov. Podľa niektorých síce vyjadruje sympatie k tzv. nemeckej synodálnej ceste, ale zároveň volí neutrálne pôsobiace slová typu, že treba „hľadať riešenia spoločne“ a podobne. 

Alebo pri téme ženských diakoniek – na jednej strane povie, že nič by proti tomu nemal, no hneď dodá, že „reformy potrebujú stabilný základ“ (Herder Korrespondenz).

Kardinál Hollerich bol prítomný aj na európskom synodálnom stretnutí v Prahe, ktoré sa konalo vo februári a bolo akousi prípravou na riadnu októbrovú synodu v Ríme.

Požiadavky nemeckej delegácie sa na pražskom stretnutí nestretli so širším pochopením. Kardinál Hollerich sa pre kolínske Domradio vyjadril, že nemecká delegácia na stretnutí v Prahe ťažila z tamojších skúseností. „Myslím si však, že pre nemeckú delegáciu bolo dobré vidieť rôznorodosť názorov; že sme v takejto situácii a musíme kráčať jeden s druhým,“ hovoril Hollerich opäť diplomaticky.

Kardinál dokonca upozornil, že celosvetová synoda nie je o svätení žien ani o homosexualite. „Je to synoda o synodalite, cirkvi, spoločenstve, účasti a poslaní,“ zdôraznil Hollerich. Na otázku agentúry KNA o nebezpečenstve schizmy povedal, že o tejto hrozbe hovoria vždy len ľudia, ktorí by sa z nej tešili. „Schizma by sa nemala vyvolávať. Je to nebezpečné. Lepšie je, ak budeme hľadať riešenia spoločne.“

„Papabili“ s nejasnou profiláciou?

Keď je už pozícia kardinála Hollericha taká významná, vynára sa otázka, ako uvažuje o cirkvi v Európe.

Podľa viacerých jeho verejných vyjadrení si uvedomuje, že s Európou to nevyzerá dobre. Myslí si, že pandémia covidu urýchlila sekularizáciu kontinentu o desať rokov. Na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Maďarsku v roku 2021 vyjadril ľútosť nad tým, že „viera v Európe horí veľmi malým plamienkom“.

Keď sa vrátil po dlhých rokoch z Japonska, našiel podľa vlastných slov odlišnú Európu.

Riešenie však nevidí v tradicionalistických prúdoch. Naznačil to aj v našom rozhovore, keď odmietol tvrdenie, že na Západe sú veľmi živé tie farnosti, kde sa slúži tridentská omša.

„To nie je pravda. Máme aj tieto komunity, ale nedá sa povedať, že iba ony sú živé. Majú rovnaké problémy ako ostatné komunity, keď sa bavíme o mladých,“ vravel.

Kardinál Jean-Claude Hollerich (v strede) na omši v pražskej katedrále 8. februára 2023 na európskom synodálnom zhromaždení. Foto: ČaV/Lucie Horníková

Kam teda zaradiť 64-ročného kardinála z Luxemburska?

Označiť ho jednoducho za radikálneho progresivistu nemeckého strihu (ako to časť katolíkov už urobila) by nemuselo byť najvýstižnejšie. Popri svojich mediálne najznámejších vyjadreniach o homosexualite a požehnávaní párov, ktoré boli na hrane či mierne za ňou, vie hovoriť napríklad aj o dôležitosti osobnej spovede.

„Keď som bol s mladými v Thajsku, všetci išli na spoveď. Lenže nie preto, že im to povedal vysokopostavený biskup, ale videli, že aj ja som sa bol vyspovedať,“ spomínal v rozhovore.

Zrejme aj pre aktuálny synodálny proces volí dnes opatrnejší jazyk k najcitlivejším otázkam, najmä k nemeckému prístupu. Je dosť možné, že jeho skutočný názorový profil sa jasnejšie „rozbalí“ po skončení synody.

V každom prípade, už teraz sú jeho postavenie a vplyv solídne. Reč je o jezuitovi zbehlom vo francúzskom aj nemeckom cirkevnom prostredí a k tomu má dlhoročnú skúsenosť s pôsobením v Ázii, do ktorej sa vkladá veľká nádej pre rastúci počet katolíkov.

Nemusí byť preto prehnané tvrdiť, že keď zverejnia dátum konkláve, medzi skloňovanými kandidátmi bude rezonovať aj Jean-Claude Hollerich, SJ.

Na titulnej fotografii luxemburský arcibiskup dostáva titul kardinála na konzistóriu v októbri 2019. Foto: profimedia.sk