Cirkev a chyby minulosti Vatikán sa dištancoval od kolonizačnej mentality, odmietol tzv. doktrínu objavov

Vatikán vo štvrtok oficiálne odmietol tzv. doktrínu objavov (súbor pápežských búl z 15. storočia), ktorá legalizovala zaberanie pôdy pôvodných obyvateľov v koloniálnej ére a dodnes tvorí základ niektorých majetkových zákonov. TASR informuje podľa agentúry AP.

Vatikán priznáva, že pápežské buly z 15. storočia „primerane neodrážali rovnakú dôstojnosť a práva pôvodných obyvateľov“.

Vo vyhlásení dvoch dikastérií (ústredných úradov) Vatikánu – pre kultúru a integrálny ľudský rozvoj – sa píše, že tieto dobové dokumenty boli „zmanipulované“ na politické účely koloniálnymi mocnosťami. Takto ospravedlnili nemorálne činy voči pôvodnému obyvateľstvu, „ktoré sa niekedy vykonávali bez odporu cirkevných autorít“.

Spravodajský web Vatican News pripomenul vyhlásenia pápeža Pavla III. z roku 1537, že pôvodní obyvatelia nesmú byť zotročení ani okradnutí.

Vatikánske úrady v najnovšom vyhlásení konštatujú, že je správne „uznať tieto chyby“ aj hrozné dôsledky asimilačnej politiky z koloniálnych čias na pôvodné obyvateľstvo a požiadať ho o odpustenie.

Ide o reakciu na desaťročia sa objavujúce požiadavky pôvodných obyvateľov, aby Svätá stolica formálne zrušila pápežské buly, ktoré v záujme šírenia kresťanstva poskytli portugalskému a španielskemu kráľovstvu podporu pri rozširovaní ich území v Afrike a Amerike.

Pápežské buly sú základom tzv. „doktríny objavov“. Ide o právny pojem v rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z roku 1823. Na  jeho základe sa ujala premisa, že vlastníctvo a zvrchovanosť nad konkrétnym územím prešli na Európanov, pretože ho „objavili“.

Objavil sa aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z roku 2005 v prípade indiánskeho národa Oneida. Jeho autorkou bola rešpektovaná – medzičasom zosnulá – sudkyňa Ruth Baderová Ginsburgová.

Požiadavka na formálne odmietnutie týchto pápežských búl bola opäť nastolená vlani počas návštevy pápeža Františka v Kanade. Ospravedlnil sa vtedy pôvodným obyvateľom aj za systém rezidenčných škôl, ktoré násilne odoberali indiánske deti rodičom a potom ich asimilovali.

Podľa agentúry AP je príznačné, že odmietnutie doktríny objavov nastalo počas pontifikátu prvého latinskoamerického pápeža. František ešte pred cestou do Kanady ospravedlnil v roku 2015 aj pôvodným obyvateľom Bolívie za zločiny koloniálneho dobývania Ameriky.

Web Vatican News konštatuje, že ide o dôležitý text, ktorý osem mesiacov po ceste pápeža Františka do Kanady jasne potvrdzuje odmietnutie kolonizátorskej mentality katolíckou cirkvou.

Vo vyhlásení Vatikánu sa pripomína, že mnohí pápeži v dejinách odsúdili násilie, útlak, sociálnu nespravodlivosť a otroctvo. Zároveň sa v ňom píše, že existuje mnoho príkladov biskupov, kňazov, rehoľníkov aj laikov, ktorí „obetovali svoj život na obranu dôstojnosti týchto národov“.

Vo vyhlásení sa však spomína aj to, že „mnohí kresťania sa dopustili zlých činov“ voči pôvodným obyvateľom, „za ktoré (však) nedávni pápeži opakovane žiadali odpustenie“.