Po stopách patrónok Francúzska Za Teréziou do Lisieux, za Janou do Rouenu (+ foto)

Zvykneme ich volať svätá Terezka a svätá Jana z Arcu. Pritom prvá zomrela ako 24-ročná, kým Jana bola dokonca kruto upálená len ako 19-ročná.

Takže možno by bolo korektnejšie hovoriť o Terezke a Janke alebo – vzhľadom na dospelosť ich viery – jednoducho o Terézii a Jane.

Patrónky Francúzka, za ktorými sme si spravili púť a výlet v jednom.

Ako na duchovných cvičeniach

Kým nás ubytujú, máme ešte čas. Na obed sme si vyhliadli malú palacinkáreň. Keď sa čašníčka ospravedlní, že nevie po anglicky a nemajú ani menu v tomto jazyku, ochotne nám pomoc ponúkne štyridsiatnik od vedľajšieho stola, vyzerá to, že obeduje s bratom a rodičmi.

Prišli sem z rovnakého dôvodu? Dosť možné. Ten dôvod visí na stenách tejto útulnej reštiky, a nemyslím mapu vínnych ciest Burgundska, čo je región na druhej strane krajiny. Ide o niekoľko obrázkov dievčiny, ktorú si uctievajú po celom svete.

Okrem sladkých crêpes tu majú v ponuke aj slanú verziu palaciniek – galletes. Je to jednoducho výborné, trebárs s mäsom, vajíčkom a hlavne so syrom – na výber majú pestré verzie tejto pochúťky. Vlastne aj život Terezky Martinovej bol sladký aj slaný a obe verzie boli vysokej kvality.

Vitajte v Lisieux.

Ubytovanie máme rezervované v Ermitage Sainte Thérèse, čo je veľký pútnický dom, do ktorého sa zmestí skoro dvesto hostí v komfortných izbách. Budova s typickou normandskou architektúrou sa nachádza v susedstve karmelitánskeho kláštora, v ktorom mladá svätica prežila deväť rokov svojho života a kde je aj pochovaná.

Sme v centre mestečka, ktoré pôsobí pokojným dojmom. Požičané auto zaparkujeme pred pútnickým domom. Ubytuje nás rehoľná sestra, ktorej ide taliančina lepšie ako angličtina. Máme izbu s krásnym výhľadom do záhrady. V pozadí na kopci sa črtá kupola Baziliky svätej Terézie.

Prišli sme len na dva dni, preto sa hneď poberáme do baziliky. Tá stojí na okraji mestečka, začali ju stavať po beatifikácii Terézie a dokončená bola po druhej svetovej vojne. Je to majestátny chrám, v ktorom cítiť globálnu popularitu francúzskej svätice.

Bočné kaplnky baziliky sú venované jednotlivým krajinám, zasvätené ich patrónom s presahom na úctu k Terezke. Zaujme práve kaplnka s relikviou svätej Terézie, pričom v krypte baziliky sa nachádzajú ostatky svätých Louisa a Zélie Martinovcov, jej rodičov.

Bazilika svätej Terézie v Lisieux. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Pohľad z izby pútnického domu v Lisieux. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Do baziliky sme vošli Svätou bránou, ktorá je otvorená vzhľadom na aktuálny Jubilejný rok svätej Terézie. Od jej narodenia v roku 1873 ubehlo 150 rokov a presne pred sto rokmi bola blahorečená (1923).

V Lisieux preto na tento rok pripravili viacero podujatí, oslavy vyvrcholia 30. apríla, keď bude v bazilike celebrovať slávnostnú omšu kardinál Jean-Marc Noël Avelinea, arcibiskup Marseille.

Záver jubilea bude 7. januára 2024. Omšu, pri ktorej zatvoria Svätú bránu, bude sláviť kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých. K sláveniu Jubilejného roka svätej Terézie sa pripojilo aj UNESCO.

Francúzske zemiaky a Karmel

Po dlhom dni večeriame spolu s ostatnými hosťami pútnického domu. Inak, ubytovanie aj stravovanie tu ponúkajú za dosť prijateľnú cenu. V jedálni nás nie je veľa. Teraz, na konci februára, ubytovacie zariadenie práve otvorili po zimnej prestávke. Sme tak vlastne jedni z prvých pútnikov v tomto roku. Sedíme vedľa Francúzov, najmä strednej a staršej generácie.

Anglicky sa nám prihovorí rehoľník po šesťdesiatke. Volá sa Bruno, je rodák z Normandie, no pôsobí v Paríži. Bavíme sa o tomto regióne, o Francúzsku a sekularizácii. Vyzdvihuje úlohu skautov, katolíckych aj bežných, podľa neho majú veľký vplyv na udržiavanie viery. Nepôsobí pesimisticky, v parížskych komunitách podľa neho viera žije v mladých rodinách, napriek všetkému. Má rád pápeža Františka a tradicionalistické hnutie nevníma ako záchranu.

Od náročných tém nás vyslobodí gastronómia.

Keď nám po polievke priniesli francúzske zemiaky, abbé Bruno vraví: „Toto je špecialita, typické jedlo z horských oblastí Francúzska.“ V duchu si hovoríme, ok, aj naša babka ich pozná. Zrejme sme mali na tanieri gratin dauphinois, náramne sa podobali na to, čo poznáme z domu. Nemali však klobásku, ale navrchu plátky syra. Prosto, u Terezky je dobre.

Nasledovala nedeľa, ktorú sme celú prežili v Lisieux. Na rannú omšu sme zašli do kostola, ktorý je súčasťou karmelitánskeho kláštora. Nebolo tam veľa ľudí a po skončení bohoslužby sme zostali v kostolíku, respektíve v jeho bočnej kaplnke – pri hrobe svätej Terézie.

Obraz Terezkiných rodičov pri jej telesných ostatkoch pripomína, že rodina svätých sa rozrastá. Človek tak na tomto pokojnom mieste neprosí o príhovor len ich dcéru, ale aj Louisa a Zelie Martinovcov, ktorí boli v roku 2015 kanonizovaní ako vôbec prví manželia v novodobých dejinách cirkvi.

Aj v susednom obchodíku so suvenírmi a s duchovnou literatúrou vnímať, že rodičia svätej Terézie rastú na popularite a ich životný príbeh má čo ponúknuť nielen kresťanským manželom či rodičom. Päť dcér im skončilo v kláštore, štyri deti zomreli.

Čítajte tiež

Obchodníci, čo vychovali učiteľku Cirkvi. Akí boli rodičia Terézie z Lisieux?

Pavol Rábara

Ešte nikdy Cirkev nevyhlásila manželov za svätých naraz ako pár. Až túto nedeľu. Uprostred synody o rodine v Ríme svätorečí pápež František manželov, ktorí vychovali patrónku misií a učiteľku Cirkvi, ako aj štyri ďalšie rehoľníčky. Kto boli vlastne Louis a Zélia Martinovci?

V miestnom Karmeli stále žijú rehoľníčky, takže pre klauzúru je kláštor samotný neprístupný vrátane izby svätice. To však nemusí prekážať, k dispozícii je malé múzeum, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Sledujeme v ňom životný príbeh dievčatka, vidíme listy, ktoré písala, predmety, ktoré používala.

Osobne ma najviac fascinoval prenosný písací stolík, ktorý si mladá karmelitánka položila na kolená a tvorila. Takto z nariadenia predstavenej matky Agnesy – jej vlastnej sestry Paulíny – spísala svoj životný príbeh, duchovný bestseller Dejiny duše. Znamenal pre ňu titul učiteľky cirkvi a pre milióny veriacich nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Podľa niektorých ide o interpretačný kľúč k evanjeliovému posolstvu.

V múzeu môžeme vidieť aj prierez jej popularity, zaujali fotografie, kde všade vo svete boli ostatky svätej Terezky. Škoda, že ich pobyt na Slovensku v roku 2016 do náučných tabúľ nezaradili.

Avšak zrak sa nedal odtrhnúť od dvoch fotiek z roku 1999, zoradených pod sebou. Na prvej incenzuje kadidlom urnu s relikviami arcibiskup Buenos Aires Jorge Maria Bergoglio a na druhej snímke ju nesie čestná stráž Kremľa.

V karmelitánskom kostole, pri hrobe Terezky a v múzeu dokážete takto stráviť pol nedele a ani si to nevšimnete.

Popoludní vykukne slnko, a tak si môžeme prezrieť areál pútnického domu. Ideálne miesto na modlitbu ruženca alebo len tak na prechádzku. V modernej kaplnke sme sami. Človek si pripadá ako na duchovných cvičeniach, takúto atmosféru hotel nevytvorí. Fajn prostredie aj na čítanie, o Terezinej spiritualite veľmi odporúčame Malú cestu od jej veľkého znalca Conrada de Meestera a takisto Cestu dôvery a lásky od Jacqua Philippa.

Pozostatky svätej Terézie v kostole karmelitánskeho kláštora v Lisieux. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Karmelitánsky kláštor, múzeum je vľavo, vpravo obchodík. V strede kostol prístupný verejnosti. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Časť komplexu pútnického domu. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Informačné tabule o putovaní relikvií svätej Terézie v múzeu. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Vpravo dom v Lisieux, v ktorom Terézia prežila jedenásť rokov. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Večer je v jedálni živo, prišla skupina Talianov a hneď je všetko dvojjazyčné. Gitara a spievaná modlitba na úvod večere, opäť skvelé jedlo s tradičným normandským jablkovým dezertom. Kňaz Bruno má už inú spoločnosť.

Okrem Karmelu a Baziliky svätej Terézie si nemožno v Lisieux nechať ujsť Katedrálu svätého Petra v centre mestečka, do ktorej chodila Terezka na omše pred vstupom do prísneho kláštora. Nemali sme veľké očakávanie, ale majestátny chrám uchvátil. Aj v ňom bolo viacero motívov orientovaných na život svätice.

Mimochodom, výhodou je, že v Lisieux je všetko dostupné peši. Iba k Les Buissonnets sa vyvezieme autom. Ide o dom, v ktorom prežila Terézia jedenásť rokov – od presťahovania z rodného Alençonu až po odchod do Karmelu v pätnástich.

Dom pôsobí ako vila a nachádza sa vo vyvýšenej štvrti nad centrom mesta. Aktuálne je v rekonštrukcii, no dá sa prísť až k bráne. Kráčajúc hore, možno si predstaviť, ako po úzkom chodníku cupotalo dievča, ktoré sa dožadovalo skorého vstupu do kláštora u samotného pápeža.

Les Buissonnets je naša posledná zastávka v Lisieux a pred nami sú ešte dva dni v Normandii. Možností je viacero. Na západ je ikonický Mont Saint Michel, smerom na severozápad od Lisieux, hodinu a pol autom, sa nachádzajú pláže Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword, na ktorých sa vylodili spojenci v júni 1944.

My sme si zvolili ešte dve zastávky, ale ideme na východ. Pôjdeme totiž pozrieť ešte jednu sväticu.

Čítajte tiež

Reportáž z Normandie Po stopách vylodenia

Lukáš Mak

Ako dnes vyzerajú miesta, kde sa pred 75 rokmi odohrala najväčšia vyloďovacia operácia v histórii.

Moderný kostol stredovekej svätice

Svätá Jana z Arcu (nebola z „Arcu“, je to jej priezvisko) býva nazývaná aj Panna Orleánska, lebo pod jej vojenským vedením sa toto mesto oslobodilo od obliehania Angličanov, čo predstavovalo zlom v poslednej fáze storočnej vojny.

Nejdeme však do Orléansu, ale do mesta, v ktorom Janu nespravodlivo odsúdili a kruto popravili.

Rouen je hlavné mesto Normandie s nesmierne bohatou históriou. Bolo to práve toto mesto, ktoré v 10. storočí daroval francúzsky kráľ Karol III. dobyvačným Vikingom. Neskôr, počas storočnej vojny bolo mesto okupované Angličanmi. Preto Jana po upadnutí do zajatia skončila tu. Väznili ju na hrade, z ktorého dnes ostala len jedna veža. Vypočúvanie a vykonštruovaný inkvizičný proces plný porušení pravidiel a účelovostí sa konal v budove arcibiskupského paláca.

Kostol svätej Jany z Arcu na Place du Vieux-Marché v Rouene, vľavo tržnica. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Socha Jany v kostole. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Interiér Kostola svätej Jany. Foto: Postoj/Pavol Rábara

V Rouene bývame kúsok od Place du Vieux-Marché (Námestia Starého trhu). Dnes toto miesto vôbec nepôsobí tak, že tu v roku 1431 zaživa upálili 19-ročné dievča.

Je to zvláštne námestie, v podzemí nie sú tajné chodby, ale parkovací dom (mimochodom, cenovo pomerne výhodný, ak ste prišli do mesta autom). Námestie je obkolesené reštauráciami a kaviarňami.

Starobylé námestie dnes dýcha očividným kontrastom. Historické budovy v normandskom štýle obopínajú moderný kostol v strede námestia, ktorý bol dokončený v roku 1979. Jeho netypická architektúra, najmä strecha, môže pripomínať plamene, ktoré na tomto mieste pohltili telo mladej dievčiny.

Pôsobivý je aj interiér, vitráže v kostole pochádzajú zo 16. storočia, no mnohé prvky sú moderné. Otázka je, prečo kostol a pocta Jane z Arcu prišli po toľkých storočiach. Krátke vysvetlenie súvisí s myšlienkovými prúdmi, ktoré nevzhliadali k stredovekým katolíckym postavám práve s najväčšími sympatiami. Aj samotné svätorečenie Jany prišlo až začiatkom 20. storočia (stojí za pozornosť skvelá prednáška kňaza Juraja Vitteka TU alebo TU).

Pri Janinom kostole stojí ešte 20-metrový kríž, ktorý pripomína miesto upálenia. Obchody s rybami, so syrmi a s ovocím pod krytou tržnicou predstavujú kontinuitu trhového charakteru námestia.

Hoci Kostol Jany z Arcu je pôsobivý, my kráčame ďalej do minulosti, chce to viac stredoveku a gotiky. Netreba stroj času, uličky Rouenu takúto atmosféru prinášajú dostatočne, a komu by sa málilo, spokojný musí byť pri vstupe do Katedrály Notre-Dame.

Spomenieme len dva detaily. V chráme sa nachádza srdce anglického kráľa Richarda Levie srdce. Vikinskú minulosť mesta zase pripomína v jednej z bočných kaplniek vikinská loď a odkaz na svätého Olafa.

V Katedrále Notre-Dame v Rouene nájdeme aj náhrobok, v ktorom je srdce anglického kráľa. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Pohľad z priestorov arcibiskupského paláca, v ktorom je historická expozícia venovaná Jane z Arcu. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Po návšteve impozantnej katedrály smerujeme do miest, kde sa odohral vykonštruovaný proces s mladou Francúzkou. V priestoroch arcibiskupského paláca v tesnom susedstve katedrály je historická expozícia. Nečakajte však pamätné predmety ako v prípade svätice z Lisieux. Tu si pripravili pre návštevníkov videoprojekciu, ktorá sa odohráva vo viacerých miestnostiach historickej budovy.

Je to na vysokej úrovni. Príbeh Jany z Arcu nám priblížia cez dramatizáciu rehabilitačného procesu, ktorý sa konal dvadsať rokov po jej smrti. „Filmom“ nás sprevádza remešský arcibiskup, ktorý viedol očisťujúci proces, pričom vypočúva svedkov vrátane tých, ktorí majú spoluzodpovednosť za odsúdenie a popravu Jany.

Projekcia takisto názorne vysvetlí, ako vyzeralo oslobodenie Orléansu. Inak, netreba sa báť, záverečné upálenie Panny Orleánskej je iba naznačené. Napriek tomu, keď človek vyjde po skončení expozície do ulíc Rouenu, má pocit, že cíti dym z hranice a počuje pochodujúcich rytierov.

Duchovný výlet za Teréziou a Janou bol inšpiratívny. A keďže Normandia ponúka okrem miest spojených s postavami viery aj krásnu prírodu, využili sme požičané auto a zašli do Étretatu.

Nech vás pri googlení neodradí fakt, že figuruje na čelných miestach v rôznych rebríčkoch najfotogenickejších miest Európy.

Zrejme nám patrónky Francúzska vymodlili bezveterné počasie, dokonca sa ukázalo aj slnko. Veru, na túto cestu budeme dlho spomínať.

Pláž v Étretate. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Útesy v blízkom okolí. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Februárový podvečer v Étretate. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Na titulnej foto vľavo Karmel v Lisieux, vpravo Kostol sv. Jany z Arcu v Rouene. Foto: Postoj/Pavol Rábara