Nový proces blahorečenia Ukryl na fare aj blahoslaveného Titusa Zemana, komunisti mu to spočítali

Bude ďalší Slovák na oltári? V Bratislavskej arcidiecéze sa začala diecézna fáza blahorečenia kňaza, ktorý ukryl na fare aj blahoslaveného Titusa Zemana.

Alfonz Paulen zomrel v komunistickom žalári na následky zlých podmienok a krutého zaobchádzania. Režim ho odsúdil za podporu „zahraničných agentov“ Zemana a Tikla, teda za to, že pomohol saleziánom Titusovi Zemanovi a Leonardovi Tiklovi.

Prečo sa proces začína 69 rokov po Paulenovej smrti?

Alfonz Paulen v čase tzv. Barbarskej noci prichýlil blahoslaveného Titusa Zemana v Šenkviciach, čím mu umožnil vyhnúť sa zatknutiu. V nasledujúcich mesiacoch mu poskytoval potrebnú logistickú podporu na prípravu tajných „prechodov“ klerikov za hranice. Ich životy sa opäť stretli v likvidačnom tábore na Mírove, kde si obaja odpykávali trest za vlastizradu.

Oficiálny proces blahorečenia sa začal 11. apríla 2023, teda 69 rokov a jeden deň po jeho smrti. Podľa postulátorky blahorečenia Terézie Valúškovej aj napriek Paulenovej povesti mučeníctva uplynulo viac ako 60 rokov bez toho, aby bol otvorený proces blahorečenia a svätorečenia.

Príčinou je podľa nej to, že 35 rokov po jeho smrti ešte vládol komunistický režim, pre ktorý boli zastavené všetky verejné aktivity cirkvi.

Ďalšou skutočnosťou je fakt, že po páde komunizmu sa v cirkvi na Slovensku rozbehli viaceré iné procesy blahorečenia a svätorečenia, napríklad biskupov Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku, blahoslavených Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka, redemptoristu blahoslaveného Metoda Dominika Trčku, blahoslavenej Zdenky Schelingovej a Titusa Zemana či Anny Kolesárovej. Potrebné bolo tiež vzdelanie na zabezpečenie procesov.

Jednou rukou kŕmil holuby, v druhej držal ruženec

Svedectvá o Alfonzovi Paulenovi hovoria ako o obetavom kňazovi, ktorý všetkým pomáhal. Jeho synovec Ľubor Paulen prežíval prázdniny počas detstva a dospievania u svojho strýka. Chodieval k starej mame, teda k mame Alfonza Paulena, do Banského Studenca.

„Pamätám si len toľko, že strýko bol dôsledný, spravodlivý a myslím, že aj obľúbený medzi farníkmi. Príchodom strýka tam bolo živo aj medzi deťmi, aj dospelými. Myslím, že k tomu prispel aj môj otec, ktorý tam doručil dve kravy, a na fare tak bolo mlieko pre chudobných. Bola to veľmi chudobná fara,“ hovorí pán Ľubor, ktorý chodil za strýkom aj na faru do Šenkvíc, kde ho neskôr zatkli a zatvorili do žalára.

Arcibiskup Stanislav Zvolenský skladá prísahu na svoj pektorál. Foto: Postoj/Pavol Hudák

U strýka strávil prázdniny ako 14- a 15-ročný chlapec. „Pamätám si, že na fare bolo veľmi živo, striedali sa tam veriaci, bol s každým priateľ a mal veľmi rád holuby. Vždy som ho pozoroval, že v jednej ruke držal ruženec a v druhej ruke mal misku so zrnom a hádzal ho holubom. Pri tom sa modlil ruženec. Mal veľmi veľa holubov,“ spomína si Ľubor Paulen na svojho strýka.

Proces blahorečenia vníma 87-ročný muž s veľkou nádejou a oddanosťou, „lebo jeho život si to zaslúži“. Keď Alfonza Paulena zatvorili, jeho synovca spolu s Alfonzovou matkou vyviezli zo Šenkvíc na Moravu do Vržanova. Podľa neho Paulenova matka veľmi trpela, jeden jej syn bol v Jáchymove a druhý na Mírove.

Mama Zuzany Ďurčíkovej, rodenej Paulenovej, už 15 rokov zbierala dokumenty súvisiace so životom Alfonza Paulena. Motivovala ju k tomu hlboká viera a utrpenie, ktoré niesla v sebe.

„Môj otec bol vyvezený, moja prababička Anna Paulenová, ktorú som osobne poznala, veľmi trpela. Moja mama bola človekom, ktorý sa staral aj o trpiacu babičku. Mama priamo Alfonza Paulena nepoznala, ale je taká vytrvalá a veriaca, že aj keď sme my neverili, ona verila, že to dotiahne do tohto bodu.“

Podľa Zuzany Ďurčíkovej bol Alfonz Paulen výnimočný tým, že bol v prvom rade skromný človek, miloval deti, bol radostný, šíril úsmev a nezištne pomáhal. Nepomáhal len Titusovi Zemanovi, ale svoj život už riskoval počas druhej svetovej vojny, keď pomáhal partizánom.

Bol zásadový a pracovitý človek, ktorý nosil v srdci vieru. Pomáhal všade, kde to bolo potrebné. Každý o ňom hovorí, že to bol skromný človek a taká bola aj jeho matka Anna.

S kým sa Anka dohovorí v nebi po slovensky

Pavol Rábara Adam Takáč

Prinášame stručný prehľad blahoslavených a svätých slovenského pôvodu, ku ktorým sa v nebi pripojila Anna Kolesárová.

Podľa postulátorky blahorečenia Terézie Valúškovej je zvlášť v Bratislavskej arcidiecéze rozšírené príkladné svedectvo kňazského života Alfonza Paulena a jeho mučeníckej smrti.

„Jeho život sa stal ešte známejším v súvislosti s procesom blahorečenia už blahoslaveného Titusa Zemana, kňaza saleziána. Medzi veriacimi panuje presvedčenie o jeho mučeníckej smrti, keďže bol väznený a mučený pre vieru. Jeho zdravotný stav sa značne zhoršil a na následky nedostatočnej lekárskej starostlivosti a mučenia zomrel,“ povedala na verejnom otvorení kauzy blahorečenia vo farskom Kostole svätej Anny v Šenkviciach.

„Ak by Svätá stolica uznala mučeníctva kňaza Alfonza Paulena, cirkev na Slovensku by bola poctená ďalším mocným orodovníkom v nebi. Mladí ľudia a kňazi by mali pred sebou silné svedectvo, že aj napriek silným skúškam treba vytrvať vo svojom povolaní,“ uviedla postulátorka pred tým, ako požiadala arcibiskupa Stanislava Zvolenského, aby povolil otvorenie procesu blahorečenia.

Podľa promótora spravodlivosti saleziána Jozefa Slivoňa, ktorý bol postulátorom blahorečenia Titusa Zemana, potrebujeme skutočné vzory svätosti a orodovníkov. „Budeme pracovať v komisiách a všetci sa modliť, aby mohol byť Alfonz Paulen pozdvihnutý na oltár,“ povedal Slivoň, ktorý bol aj moderátorom otvorenia diecéznej fázy blahorečenia.

Cieľom diecéznej fázy, diecézneho vyšetrovania, je na základe historických dokumentov a analýzy historického obdobia a tiež vypočúvania svedkov poukázať na svätý život, na hrdinskú smrť a na povesť svätosti a mučeníctva Božieho služobníka Alfonza Paulena.

Okrem toho bude pracovať historická komisia, ktorej úlohou je zhromaždiť všetky historické dokumenty a materiály, ktoré môžu pomôcť úspešnému preukázaniu svätosti života a hrdinstva Alfonza Paulena.

Portrét Alfonza Paulena pred oltárom v kostole v Šenkviciach. Foto: Postoj/Pavol Hudák

Po ukončení zasadnutia sa konala svätá omša, ktorú celebroval arcibiskup Zvolenský za účasti množstva kňazov a veriacich. V homílii pripomenul slová žalmu, ktoré sa v tento deň opakovali: „Milosti Pánovej plná je zem.“

„Čo myslíte, je možné vo väzení prežívať, že milosti Pánovej plná je zem?“ zamyslel sa arcibiskup. Pripomenul to, čo o väzení Paulena povedala postulátorka, že jedným z trestov bol pobyt v cele bez nábytku.

„Bolo to tak jemne konštatované, teda nemal tam ani posteľ, mohol si ľahnúť len na zem. Bolo tu veľmi jemne naznačené utrpenie. Nie je to Božia milosť, keď niekto toto znesie a nezúfa si? Nie je toto Božia milosť, keď niekto toto dlhodobo znáša a nesie toto bremeno bez toho, aby sa to v jeho vnútri premenilo na nenávisť a na hnev?“ hovoril bratislavský arcibiskup.

Počas zasadnutia prevzali dekréty o vymenovaní a zložili prísahu členovia vyšetrovacej komisie: biskupský legát Milan Čaniga, promótor spravodlivosti Jozef Slivoň a notárka aktuárka Mária Kucharovičová. Pridali sa k nim aj členovia historickej komisie a ekonómky procesu blahorečenia: profesor Róbert Letz (predseda komisie), biskup Jozef Haľko, Patrik Dubovský, Marián Babirát, Mária Letzová, Andrea Škublová a sestra Adela Jenčová (ekonómka).

Úlohou historikov bude zhromaždiť dokumenty a materiály, ktoré môžu pomôcť k preukázaniu svätosti života a hrdinstva Božieho služobníka Alfonza Paulena. 

Na Slovensku tiež prebieha proces blahorečenia biskupov Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku. Gréckokatolíci sa zasa snažia povýšiť na oltár redemptoristu Jána Mastiliaka. Jezuiti chcú blahorečiť Tomáša a Františka Munkovcov. Vincentská rodina zasa čaká, ako dopadne rímska fáza procesu blahorečenia Janka Havlíka.

Proces svätorečenia momentálne beží v prípade blahoslavenej Zdenky Schelingovej, na uznanie zázraku sa čaká v prípade biskupov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka.