Nemecká synodálna cesta Štyria biskupi odmietli financovať sporný projekt, ktorý odmieta aj Vatikán

Štyria biskupi odmietli financovať sporný projekt, ktorý odmieta aj Vatikán
Arcibiskup Kolína nad Rýnom kardinál Rainer Maria Woelki. Foto: TASR/AP

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Kolínsky arcibiskup a traja bavorskí biskupi zablokovali financovanie synodálneho výboru. „Ide to proti pokynom pápeža,“ uviedli.
Pavol Rábara
Pavol Rábara
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.
Ďalšie autorove články:

Desať rokov Amoris laetitia Lev XIV. zvoláva do Ríma lídrov miestnych cirkví. Chce diskutovať o Františkovom dokumente, ktorý vyvolal polemiku

Cirkevný právnik o exkomunikáciách lefebvristov Vatikán je v tom nevinne, ale niektoré veci by mohol lepšie vysvetliť

Reakcie na exkomunikácie Lefebvristi hovoria o trestajúcom otcovi, konzervatívny kardinál ich prirovnal k schizmatikom z čias sv. Augustína

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Štyria nemeckí biskupi sa postavili otvorene na odpor tzv. nemeckej synodálnej ceste, ktorá vzbudzuje kontroverzie v cirkvi po celom svete.

Ako uvádza talianska ACI Stampa, arcibiskup Kolína nad Rýnom kardinál Rainer Maria Woelki a traja biskupi z Bavorska Gregor Maria Hanke z Eichstättu, Stefan Oster z Pasova a Rudolf Voderholzer z Regensburgu v utorok hlasovali proti financovaniu synodálneho výboru.

Tento sporný orgán má za cieľ pripraviť zavedenie tzv. stálej synodálnej rady, ktorá by dohliadala na cirkev v Nemecku a ktorú jasne odmietla Svätá stolica.

„Plán zorganizovať teraz synodálny výbor v Nemecku je v rozpore s jasným pokynom pápeža. Preto v súčasnosti nemôžeme pokračovať v tomto kroku,“ uviedli štyria biskupi v spoločnom vyhlásení, keď na stretnutí 27 diecéznych biskupov v Berlíne hlasovali proti financovaniu sporného výboru.

Podľa štvorice biskupov hrozí, že by v tejto chvíli s vynaložením veľkého množstva peňazí a úsilia založili ďalší orgán, „ktorého kompetencie nie sú zďaleka jasné – aby sme nakoniec zistili, že to takto nejde“.

„Na synodálnej ceste sa prijali rozhodnutia, ktoré znepokojujú mnohých veriacich na celom svete: ide o vážne otázky náuky, najmä náuky o cirkvi, o sviatostiach,“ dodali Woelki, Hanke, Oster a Voderholzer.

Odpor štyroch prelátov zjavne narobil problém systému financovania celej tzv. nemeckej synodálnej cesty.

Nemecká biskupská konferencia reagovala na krok štyroch biskupov slovami o tom, že pre väčšinu diecéznych biskupov je dôležité, aby sa 15 rozhodnutí synodálneho zhromaždenia čo najskôr realizovalo. No keďže na zabezpečenie finančných a ľudských zdrojov je potrebné jednomyseľné rozhodnutie biskupov a „štyria biskupi vyhlásili, že nebudú akceptovať ďalšie financovanie synodálnej cesty“, musia sa teraz nájsť iné spôsoby financovania.

Rím ich varoval

Začiatkom marca tohto roku sa vo Frankfurte konalo piate a posledné zhromaždenie tzv. nemeckej synodálnej cesty, kde delegáti odhlasovali viacero kontroverzných návrhov.

Vatikán predtým varoval predstaviteľov cirkvi v Nemecku, aby neprekračovali svoje kompetencie. Z Ríma prišlo zvlášť upozornenie, aby cirkev v Nemecku nezriadila synodálne rady, či už na národnej, diecéznej, alebo farskej úrovni.

Podľa Svätej stolice takýto model synodálnych rád, ktorý zahŕňa spoločné riadenie cirkvi biskupmi a laikmi, nie je v súlade s katolíckou ekleziológiou. Ako vysvetľuje National Catholic Register, v nemeckom návrhu by laici dokonca mohli dvojtretinovou väčšinou prehlasovať biskupa, respektíve biskupov na národnej úrovni.

Zdvihnutý prst Vatikánu mal možno zmysel, keďže delegáti vo Frankfurte neschválili vznik synodálnych rád, ale predsa len k nim urobili ďalší krok.

A tu sa dostávame k spomínanému synodálnemu výboru, ktorý má v nasledujúcich troch rokoch pracovať na príprave zriadenia stálej synodálnej rady na národnej úrovni.

V marci do tohto synodálneho výboru zvolili dvadsať členov – 19 laikov a jedného pomocného biskupa. Tí sa mali pripojiť k 27 biskupom a 27 členom Ústredného výboru nemeckých katolíkov, ktorí už v synodálnom výbore pôsobia.

Ako tento týždeň spresnila Nemecká biskupská konferencia, prvé zasadnutie synodálneho výboru je naplánované na november tohto roka.

Jednou z kľúčových otázok zasadania bude financovanie celého projektu tzv. nemeckej synodálnej cesty. Tá podľa agentúry ACI Stampa už stála niekoľko miliónov. Hovorca nemeckých biskupov Matthias Kopp v máji uviedol, že počas prvej trojročnej fázy zhromaždení sa na synodálnu cestu vynaložilo 5,5 milióna eur.

Štyria statoční plus biskup Meier?

Mená štyroch biskupov, ktorí odmietli ďalej financovať problematickú synodu, neprekvapili. Ide v podstate o totožné postavy, ktoré hlasovali v marcovom zasadnutí proti väčšine kontroverzných návrhov.

Medzi nich možno zaradiť aj biskupa Augsburgu Bertrama Meiera, ktorý sa začiatkom júna tiež postavil proti podpore synodálneho výboru. „Pokiaľ nie sú vyjasnené presné ciele ani konkrétne kompetencie synodálneho výboru, stav v tomto smere ešte nie je pripravený na to, aby som mohol prijať rozhodnutie. To sa týka tak mojej účasti, ako aj spolufinancovania výboru,“ citovala ho CNA Deutsch.

Biskup Meier však teraz podľa agentúry nesúhlasil s vysvetlením štyroch biskupov, prečo nemohli hlasovať za financovanie nového orgánu.

Zobraziť diskusiu
Pavol Rábara

Pavol Rábara

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Cirkev Vatikán Financovanie Synodálna cesta v Nemecku
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Krátke správy

pred 4 hodinami

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine. Ide o štvordňovú cestu so zastávkou v Kyjeve. V utorok navštívil stredisko Zakhid-1 v Ľvovskej oblasti, kde sú zajatci z ruskej armády, medzi nimi aj mladí z Bieloruska, Konga, Kórey, Peru, Nigérie či Filipín. „Pápež sa za vás modlí,“ povedal im kardinál a odovzdal im aj kľúčenku ako znak nádeje, aby sa čoskoro vrátili domov. (vatican news)

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine.
14. júl 2026

Návšteva pápeža v Anglicku je „pravdepodobná, žiaduca a dokonca by som povedal, že nevyhnutná“, vyjadril sa apoštolský nuncius vo Veľkej Británii arcibiskup Miguel Maury Buendía. Španiel, ktorý slúži v pápežskej diplomacii skoro 40 rokov, poukázal na štátnu návštevu Vatikánu, ktorú absolvoval vlani kráľ Karol III., takže by mohol Lev XIV. túto návštevu opätovať. Posledným pápežom, ktorý oficiálne zavítal do Spojeného kráľovstva, bol Benedikt XVI. v roku 2010. (ewtn news)

07. júl 2026

Na Kostole Ducha Svätého v Levoči odhalia pamätnú tabuľu venovanú gréckokatolíckemu kňazovi Jánovi Kellnerovi pri príležitosti 85. výročia jeho mučeníckej smrti. Slávnostnú svätú liturgiu spojenú s odhalením a požehnaním tabule bude v sobotu o 10.00 hod. sláviť prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim. O živote misionára, ktorý túžil hlásať evanjelium v Sovietskom zväze, si môžete prečítať v našom archívnom texte.

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť