Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Synodálna cesta v Nemecku Svet kresťanstva
14. marec 2023

Nemecká synodálna cesta

Požehnávanie homozväzkov aj kázne laikov dostali zelenú. Na ťahu je Rím

Zdvihnutý prst z Vatikánu zafungoval len čiastočne. Cirkev v Nemecku si ide ďalej svojou cestou.

Požehnávanie homozväzkov aj kázne laikov dostali zelenú. Na ťahu je Rím

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing a šéfka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová 9. marca 2023 vo Frankfurte. Foto: profimedia.sk

Pápež František dostal na desiate výročie svojho pontifikátu „darček“ z Nemecka. Miestna cirkev ukončila cez víkend v poradí piate a posledné zasadnutie tzv. nemeckej synodálnej cesty (odlišná od celosvetovej synody o synodalite), ktorá uplynulé tri roky vzbudzuje kontroverzie a polemiky.

Aj pápež František sa na adresu nemeckej synody vyjadril minulý rok kriticko-ironicky slovami, že v Nemecku je veľmi dobrá evanjelická cirkev a nepotrebujeme dve.

O reforme Katolíckej cirkvi v Nemecku diskutovalo od štvrtka do soboty vo Frankfurte nad Mohanom 210 delegátov vrátane nemeckých biskupov a zástupcov Ústredného výboru nemeckých katolíkov a ďalších delegátov menovaných týmito orgánmi. V konferenčnom centre bolo prítomných aj približne 20 zahraničných pozorovateľov.

Lídrami procesu sú biskup Limburgu a predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing a predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová.

Zhromaždenie hlasovalo o viacerých citlivých otázkach, a hoci neprekročilo „červenú čiaru“, ktorú jasne vymedzil Vatikán v oblasti schválenia tzv. synodálnej rady, niektoré iné odsúhlasené kroky sú jasným dôkazom, že nemeckí katolíci neustúpili. Naopak.

Ako informuje rakúska katolícka agentúra Kathpress, synodálne zhromaždenie vo Frankfurte sa vyslovilo za to, aby pápež opätovne preskúmal povinný celibát kňazov. V ďalších témach zhromaždenie rozhodlo o konkrétnych reformách pre oblasť Nemeckej biskupskej konferencie.

Napríklad ženy a nevysvätení muži majú mať v budúcnosti možnosť kázať pri katolíckych bohoslužbách. Zelenú dostali obrady požehnávania pre páry rovnakého pohlavia a v cirkvi sa má viac rešpektovať správanie ľudí, ktorí sa považujú za transrodové osoby alebo sa nepovažujú za mužov či ženy.

Rozhodlo sa tiež o ďalšom sprísnení noriem pre zaobchádzanie s páchateľmi sexuálneho zneužívania a pre prevenciu takýchto zločinov.

Posledným prijatým textom bolo hlasovanie vyzývajúce na otvorenie diakonátu pre ženy v celej Katolíckej cirkvi.

Požehnávanie homosexuálnych zväzkov: proti deväť z 58 biskupov

Delegáti vo Frankfurte schválili, že Katolícka cirkev v Nemecku bude od marca 2026 oficiálne požehnávať zväzky homosexuálnych párov.

Z 202 členov synodálneho zhromaždenia hlasovalo podľa agentúry DPA 176 za návrh, 14 bolo proti a 12 sa zdržalo. Podarilo sa tak dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu, pričom podľa zúčastnených je potrebné jasne rozlišovať medzi požehnaním a sobášom. Za tri roky, odkedy začne zmena platiť, sa má vypracovať liturgický formát obradu za účasti biskupov.

Proti návrhu bolo len deväť z 58 biskupov, pričom 11 biskupov sa zdržalo. Počas diskusie sa ozval biskup Passau Stefan Oster, biskup Gregor Maria Hanke z Eichstättu a biskup Rudolf Voderholzer z Regensburgu, blízky priateľ zosnulého pápeža Benedikta XVI.

Členky skupiny KFD, ktorá zastupuje katolícke ženy v Nemecku, protestujú pred začiatkom piateho synodálneho zasadnutia vo Frankfurte nad Mohanom. Požadujú rovnaké práva pre ženy v Katolíckej cirkvi. Foto: TASR/AP

National Catholic Register (NCR) uvádza, že na synodálnom zhromaždení vystúpil ako hosť aj biskup Johan Bonny z belgických Antverp.

Biskup Bonny a ďalší biskupi v Belgicku zaviedli požehnanie párov rovnakého pohlavia ešte v septembri 2022. Antverpský biskup povedal synodálnym delegátom vo Frankfurte, že počas návštevy belgických biskupov ad limina v novembri 2022 pápež František požehnanie ani neschválil, ani neodmietol, ale povedal vraj, že ide o pastoračnú doménu flámskych biskupov, pokiaľ sú všetci jednotní.

Vatikánske Dikastérium pre náuku viery pritom v roku 2021 vyhlásilo, že požehnávanie homosexuálnych partnerstiev nie je povolené.

Rezolúcia k transgenderu: sedem biskupov proti

Ďalší schválený text nesie názov Riešenie rodovej rozmanitosti a bol schválený s podporou 96 percent zo 197 hlasujúcich delegátov. Podporilo ho aj 38 biskupov a len sedem členov episkopátu bolo proti. Trinásti biskupi sa hlasovania zdržali.

Schválený materiál vyzýva na „konkrétne zlepšenia pre intersexuálnych a transsexuálnych veriacich“ vrátane zmeny krstných záznamov tak, aby zodpovedali pohlaviu, ktoré si človek sám určil, ďalej zákazu zohľadňovania pohlavnej identity pri pastoračných úlohách a povinného vzdelávania kňazov a cirkevných zamestnancov, aby sa „zaoberali témou rodovej rozmanitosti“.

Text tiež zakazuje, aby sa „vonkajšie sexuálne znaky“ používali ako kritérium pre „prijatie muža za kandidáta na kňazstvo“, čo by mohlo otvoriť dvere pokusom o vysvätenie žien.

Catholic News Agency (CNA) reportuje, že počas rozpravy sa menšina biskupov vyjadrila proti tomuto opatreniu, pričom zdôraznila, že cirkev by mala zlepšiť svoju pastoračnú starostlivosť o osoby, ktoré sa identifikujú ako transrodové.

Pomocný biskup Stefan Zekorn z diecézy Bistum Münster vyhlásil, že nemôže podporiť text založený na rodovej ideológii, zatiaľ čo pasovský biskup Stefen Oster povedal, že dokument nezdôrazňuje, že primárna identita kresťana by mala byť zakorenená v Ježišovi Kristovi.

Podľa tvrdenia Julianny Ecksteinovej, profesorky teológie na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi, kniha Genezis je nedostatočným základom pre otázky sexuálnej antropológie.

A Viola Kohlbergerová, mladá žena z Augsburgu, sa nechala v sále počuť, že neexistuje žiadna „norma“ pre pohlavie a že tradícia Katolíckej cirkvi brzdí pokrok. „A ja by som to dnes chcela prelomiť,“ povedala.

Keď hlasovanie o rezolúcii k transgenderu prešlo, delegáti vstali a tlieskali, zatiaľ čo niektorí vyvesili dúhové vlajky, dodáva nemecký spravodajca CNA.

Laici môžu kázať, celibát má pápež „prehodnotiť“

Len desať z 58 biskupov hlasovalo proti opatreniu, ktoré vyzýva nemeckých biskupov, aby presadzovali otázku sviatostného svätenia žien na kontinentálnej a univerzálnej úrovni cirkvi.

Návrh prijatý zhromaždením nahradil výzvu na zriadenie „sviatostného diakonátu žien“ výzvou „otvoriť sviatostný diakonát pre ženy“. Rozdiel podľa CNA jasne ukazuje, že nemecká synodálna cesta presadzuje začlenenie žien do už existujúcich sviatostí, čo je myšlienka, ktorú cirkev opakovane potvrdila ako nemožnú.

Delegáti vo Frankfurte prijali aj ďalší návrh, ktorý upravil priority týkajúce sa čisto mužského kňazstva a vyzvali, aby sa táto prax na univerzálnej úrovni cirkvi jednoducho prehodnotila, a nie ukončila.

Mníchovský kardinál Reinhard Marx uviedol, že tento návrh je potrebný na „dosiahnutie konsenzu“ pre zmeny v dogmatickom učení cirkvi o kňazstve.

Niekoľko delegátok bolo po hlasovaní vidieť v slzách, zarmútených, že v texte sa explicitnejšie nevyžaduje, aby kňazi boli aj ženy. „Diskriminácia niekoho pre jeho pohlavie sa musí v Katolíckej cirkvi skončiť,“ cituje CNA delegátku Susanne Schumacher-Godemannovú.

Zhromaždenie vo Frankfurte v prijatom texte s názvom Ohlasovanie evanjelia laikmi v slove a sviatosti uvádza, že biskupi „poverujú pastoračných pracovníkov kázaním pri eucharistickom slávení“ ako súčasť ich cirkevného poslania, „aby mohli svoju kazateľskú službu vykonávať oficiálne a v mene cirkvi“.

Inzercia

Laikom – ženám i mužom – sa tým má otvoriť v budúcnosti možnosť kázať pri katolíckych bohoslužbách.

„Nemecká synoda“ schválila aj opatrenie, v ktorom požiadala pápeža Františka, aby „prehodnotil súvislosť medzi udeľovaním kňazských svätení a povinnosťou dodržiavať celibát“.

Toto opatrenie podporilo 44 zo 60 biskupov, jedenásť sa zdržalo hlasovania a iba piati členovia episkopátu hlasovali proti.

Varovanie z Vatikánu zabralo. Čiastočne

Popri odsúhlasení spomínaných kontroverzných otázok nemecké zhromaždenie neprekročilo „červenú čiaru“, ktorú vymedzil Vatikán.

Reč je o zriadení tzv. synodálnych rád na národnej, diecéznej a farskej úrovni. Podľa Vatikánu takýto model synodálnych rád, ktorý zahŕňa spoločné riadenie cirkvi biskupmi a laikmi, nie je v súlade s katolíckou ekleziológiou.

Ako vysvetľuje NCR, v nemeckom návrhu by laici dokonca mohli dvojtretinovou väčšinou prehlasovať biskupa, respektíve biskupov na národnej úrovni.

Ešte pred konaním synodálneho zhromaždenia vo Frankfurte dostala cirkev v Nemecku akési varovanie. Apoštolský nuncius Nikola Eterović na plenárnom zasadaní biskupov v Drážďanoch (ktoré predchádzalo frankfurtskému podujatiu) pripomenul nemeckým pastierom, že nie sú oprávnení zriaďovať synodálne rady.

Následne predseda biskupskej konferencie biskup Bätzing napísal list trojici kuriálnych kardinálov – štátnemu sekretárovi Pietrovi Parolinovi, prefektovi Dikastéria pre náuku viery Luisovi Ladariovi a prefektovi Dikastéria pre biskupov Marcovi Ouelletovi. Tí totiž napísali do Nemecka ešte v januári, Bätzing ich v odpovedi ubezpečuje, že nemeckí biskupi berú „obavy“ Svätej stolice vážne.

Zároveň uvádza, že čo najskôr po synodálnom zhromaždení vo Frankfurte chce ísť do Ríma hovoriť o spore okolo „nemeckej synodálnej cesty“. Ako priblížila talianska ACI Stampa, v liste kardinálom hovoril limburský biskup o projekte, ktorý by mohol trvať ďalšie tri roky.

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Limburgu Georg Bätzing na úvodnej tlačovej konferencii vo Frankfurte. Foto: TASR/AP

Georg Bätzing si tak v tejto kontroverznej téme synodálnej rady dáva načas. Zdvihnutý prst Vatikánu mal možno zmysel, keďže delegáti vo Frankfurte neschválili vznik synodálnych rád, ale predsa len urobili ďalší krok smerom k „nepovolenému“ orgánu či orgánom.

Do tzv. synodálneho výboru, ktorý má v nasledujúcich troch rokoch pracovať na príprave zriadenia stálej synodálnej rady na národnej úrovni, zvolili dvadsať členov – 19 laikov a jedného pomocného biskupa. Tí sa pripoja k 27 biskupom a 27 členom Ústredného výboru nemeckých katolíkov, ktorí už v synodálnom výbore pôsobia.

Bätzing je spokojný, Stetterová-Karpová chcela viac

Predseda biskupskej konferencie Georg Bätzing na záverečnej tlačovej konferencii vo Frankfurte povedal, že výsledky dávajú biskupom mandát na to, aby v Nemecku už teraz uskutočnili niektoré zmeny a zároveň presadzovali širšie reformy. „Cirkev sa viditeľne mení a to je dôležité,“ povedal Bätzing.

Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová uviedla, že výsledky ukazujú, že synodálna cesta v Nemecku bude pokračovať.

„Tu sa to nekončí. Je to len začiatok,“ uviedla podľa Kathpressu a priznala, že si želala viac. Podľa nej sa nepodarilo „skutočne zmeniť štruktúru Katolíckej cirkvi v Nemecku“. Zároveň však zdôraznila, že ide o veľký úspech a že všetky dôležité rozhodovacie otázky sú teraz na stole.

Ďalším úspechom je podľa nej nová kultúra diskusie. Vyjadrila tiež nádej, že dôjde k ďalším zmenám a reformám.

Zasadnutie sprevádzali aj demonštrácie pred aulou. Niektorí aktivisti požadovali rovnaké práva pre ženy v cirkvi, iní varovali transparentmi pred „herézou a schizmou“, píše Kathpress.

Podľa NCR žiadne z opatrení prijatých na synodálnej ceste nemá v nemeckých diecézach záväzný účinok bez toho, aby ich implementoval miestny ordinár.

Pozorovatelia sa však domnievajú, že opatrenia budú pravdepodobne zavedené vo väčšine diecéz, v niektorých prípadoch preto, že ich biskupi podporujú, kým v iných pre intenzívny tlak na biskupov zo strany zamestnancov cirkvi, katolíckych médií či dokonca aj ostatných biskupov.

V roku 2026 sa má na ďalšom synodálnom zhromaždení diskutovať o tom, či a ako boli uznesenia implementované.

Tentoraz verejné hlasovanie

Na „nemeckú synodálnu cestu“ sa ozýva kritika z rôznych strán. Napríklad ešte počas podujatia vo Frankfurte poskytol rozhovor pre Augsburger Allgemeine niekdajší osobný sekretár pápeža Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein.

„Ak bude synodálna cesta pokračovať v nezmenených deklarovaných cieľoch, Rímskokatolícka cirkev v Nemecku sa rozlúči s jednotou univerzálnej cirkvi,“ vysvetlil Gänswein.

Poukázal pritom na návštevu ad limina nemeckých biskupov v Ríme vlani v novembri, ako aj na spomínaný list troch kardinálov, ktorý pápež František podľa neho „výslovne schválil“. Podľa Gänsweina bolo z tohto listu veľmi jasné, o čo „ide“. Väčšina nemeckých biskupov to však zrejme nechce vnímať.

NCR a CNA Deutsch, ktoré patria pod rovnaký mediálny dom EWTN, podrobili kritike aj spôsob hlasovania. Poukazujú na odmietnutie tajného hlasovania zo strany vedenia biskupskej konferencie a synodálneho predsedníctva, ako bolo dohodnuté v stanovách, a to po tom, čo hlasovanie zlyhalo pre blokujúcu menšinu biskupov.

Totiž na predchádzajúcom synodálnom zhromaždení v septembri minulého roku tesne neprešiel text o zmenách v sexuálnej morálke, keď proti nemu hlasovalo 22 z 55 biskupov. Aby mohol byť text prijatý, museli by zaň podľa stanov synodálnej cesty hlasovať nielen dve tretiny prítomných členov, ale aj dve tretiny prítomných biskupov.

V reakcii na to organizátori zmenili procedurálne pravidlá tak, aby hlasovanie bolo verejné, čo pokračovalo aj teraz na piatom zhromaždení.

Na webovej stránke katolíckych novín Die Tagespost po víkende „svietil“ komentár s titulkom Nepodarená stranícka konferencia. V texte sa o zhromaždení vo Frankfurte hovorí ako o emóciami nabitej a nie veľmi argumentačne vydarenej straníckej konferencii, na ktorej sa bojovalo čiastočne neférovými prostriedkami.

„Delegáti sa pod veľkým časovým tlakom potácali od kompromisu ku kompromisu. Slzy, obvinenia a invokácie nahradili platné argumenty. Niektorí biskupi sa cítili vydieraní. Menšina biskupov verných Magistériu sa niekedy zdala byť vyslovene rezignovaná,“ píše Die Tagespost v komentári.

Skutočne, len výrazná menšina biskupov bola proti kontroverzným materiálom. V niektorých hlasovaniach bolo proti deväť, inokedy sedem nemeckých pastierov. Pričom sa našli iba traja nemeckí biskupi, ktorí hlasovali proti všetkým problematickým návrhom z minulotýždňového zasadania tzv. synodálnej cesty.

Uvidíme, čo na tieto skutočnosti povie Rím.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.