Proces takzvanej nemeckej synodálnej cesty pokračoval štvrtým plenárnym zhromaždením začiatkom septembra vo Frankfurte nad Mohanom.

Úvodné hlasovanie o základnom dokumente synodálnej cesty, ktorý načrtáva zmeny v oblasti sexuálnej etiky, bolo pre mnohých prekvapivé a prinieslo sklamanie na strane predsedníctva synodálnej cesty, ale aj väčšiny účastníkov. Časť z nich na protest opustila zhromaždenie.

Sklamanie z biskupov

Tesná menšina biskupov hneď v prvý deň synodálneho zhromaždenia zablokovala prijatie základného dokumentu s názvom Život v úspešných vzťahoch – základné princípy obnovenej sexuálnej etiky. Aby mohol byť text prijatý, museli by zaň podľa stanov synodálnej cesty hlasovať nielen dve tretiny prítomných členov, ale aj dve tretiny prítomných biskupov.

Zatiaľ čo takmer 83 percent celého synodálneho zhromaždenia hlasovalo za prijatie textu, dokument odmietlo 21 biskupov, čím tesne chýbala dvojtretinová väčšina.

V 32-stranovom základnom texte sa okrem iného uvádza: „Uznanie rovnocennosti a legitimity neheterosexuálnych orientácií, ich praktík a vzťahov, ako aj odstránenie diskriminácie založenej na základe sexuálnej orientácie je naliehavo potrebné. (...) Sebadôvera vo vlastnú rodovú identitu predstavuje pre všetkých ľudí nevyhnutný základ osobného šťastia v živote. Cirkev má individuálne sebapochopenie rodovej identity každého človeka rešpektovať ako nedotknuteľnú časť jeho jedinečného obrazu Boha.“

Po tomto hlasovaní bol pôvodne plánovaný program zmenený a začala sa otvorená diskusia. Samotní biskupi sa stretli oddelene od laikov a ostatných členov synodálnej cesty.

Na margo vzniknutej situácie sa po hlasovaní emotívne vyjadrila predsedníčka Centrálneho výboru nemeckých katolíkov Irme Stetter-Karp: „Vo všeobecnej rozprave už bola možnosť vyjadriť sa k tomu kriticky. O niektorých hlasoch sme vedeli a rešpektovali sme to. Je mi však ľúto, že tých hlasov je viac, ako sa navonok prezentovalo. Som sklamaná.“

Zmeny v učení o homosexualite

Na rozdiel od hlasovania v úvode synodálneho zhromaždenia o základnom texte, ktorý mal pripraviť pôdu na zmeny v oblasti katolíckej sexuálnej morálky, sa v ďalší deň podarilo schváliť dokument o prepracovaní učenia o homosexualite. Proti hlasovalo už len osem biskupov a ôsmi sa zdržali hlasovania.

Synodálna cesta v Nemecku Je možné zosúladiť ju s celosvetovým synodálnym procesom?

Jana Zlatohlávková

Členovia zhromaždenia schválili požiadavky na dobrovoľný celibát kňazov, svätenie žien či požehnávanie homosexuálnych párov.

Dokument schválený 92 percentami prítomných požaduje zrevidovanie pasáží o homosexualite a cudnosti v Katechizme Katolíckej cirkvi a v Kompendiu.

„Z tohto prehodnotenia homosexuality vyplýva, že nikomu sa neodopiera prevzatie cirkevných úradov ani prijatie kňazskej vysviacky a že žiadna osoba, ktorá je v cirkevnej službe, nemôže byť profesijne znevýhodnená, pretože je homosexuálne orientovaná,“ uvádza sa v dokumente.

Jasnou väčšinou bol prijatý aj ďalší text, ktorý požaduje, aby sa spôsob života, ktorý je v rozpore s tradičným katolíckym učením, už nepovažoval za porušenie lojality voči cirkvi. Predkladatelia to odôvodňujú tým, že zaobchádzanie cirkvi s rozvedenými ľuďmi, ktorí sa znovu zosobášili, či s homosexuálmi vníma čoraz viac ľudí v cirkvi aj mimo nej ako diskriminačné.

„Vernosť Katolíckej cirkvi sa nesmie posudzovať podľa osobnej formy života, najmä podľa sexuálnej orientácie či pohlavnej identity. Podobné problémy sú spojené s udeľovaním kánonickej misie a nihil obstat. Ani v prípade učiteľov náboženstva a akademikov sa vernosť cirkvi nesmie posudzovať podľa osobného životného štýlu,“ píše sa v ďalšom dokumente.

Predseda nemeckých biskupov Georg Bätzing opísal štvrté synodálne zhromaždenie v súvislosti s prekvapivými hlasovaniami ako stretnutie so vzostupmi a pádmi. „Zažili sme, že diskusia a dynamika sú možné. Pre mňa je najdôležitejšie, že sme zostali spolu. Toto bytie spolu je v preklade synodalita.“

Napriek sklamaniu získal základný text o otázkach sexuálnej etiky od biskupov veľkú, hoci nie dvojtretinovú väčšinu. „Frankfurt nie je katastrofa, ako si niektorí kritici myslia. Frankfurt ukazuje cirkev v pohybe,“ doplnil Bätzing.

Predsedníctvo synodálnej cesty. Foto: Synodaler Weg/Maximilian von Lachner

Kriticky sa k tejto situácii vyjadril pomocný augsburský biskup Florian Wörner, ktorý polemizuje s tým, či všetci majú na mysli to isté, keď sa hovorí o synodalite. „Vnímam rozdiel medzi tým, čo o synodalite hovorí pápež František, a tým, čo sme zažili vo Frankfurte. Až príliš často sa na dosahovanie určitých cieľov používajú emócie namiesto vecných argumentov.“

Vyjadril sa tiež k jednotlivým hlasovaniam. „Stála účasť verejnosti až do hlasovania podľa mien, ktoré sú zverejnené na internete, neponúka potrebnú ochranu a slobodu čestne a otvorene sa zaviazať k tomu, čo je pravdivé a skutočne pomáha. Predtým ako urobíme rozhodnutia s ďalekosiahlymi dôsledkami pre cirkevný život v Nemecku, mali by sme si najskôr precvičiť, ako funguje synodalita,“ povedal biskup Wörner.

Ten patrí k skupine biskupov, ktorí sú skeptickí voči nemeckej synodálnej ceste a nesúhlasia s mnohými jej požiadavkami. K známym kritikom už dlhodobo patrí regensburský biskup Rudolf Voderholzer, Gregor Maria Hanke z Eichstättu, Stefan Oster z Passau či kolínsky kardinál Rainer Maria Woelki a niekoľko pomocných biskupov. Svoj nesúhlasný postoj prejavili aj pri ďalších dokumentoch, o ktorých sa hlasovalo počas štvrtého synodálneho zhromaždenia.

Ženy v úradoch cirkvi

Veľkou väčšinou bol schválený základný text Ženy v službách a úradoch cirkvi. Dokument poukazuje na to, že „nový pohľad na úlohu a úrad ženy v biblických textoch a prístup k zásadnej rovnosti všetkých veriacich spočíva v otázke prístupu žien k sviatostnej službe“. Zástancovia zmeny cirkevnej doktríny tvrdia, že by mohli existovať aspoň diakonky.

V dokumente sa hovorí, že sa treba obrátiť na najvyššiu autoritu v cirkvi (pápeža a koncil), či netreba preskúmať učenie Ordinatio Sacerdotalis. Ide o apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II. z roku 1994, v ktorej pápež vyhlásil, že „cirkev nijako nemá moc udeľovať kňazskú vysviacku ženám a že toto rozhodnutie majú s definitívnou platnosťou prijať všetci veriaci cirkvi“.

Synodálny text poukazuje na potrebu podrobiť doterajšiu argumentáciu výhrad voči sväteniu žien kritickému preskúmaniu, či nemá ísť o otvorenosť voči možnej participácii všetkých ľudí na posvätnej službe.

„Keď je žena vylúčená z úradnej reprezentácie Krista, je to škandalózne. Takto sa zatemňuje posolstvo evanjelia mnohým kresťanským ženám. Ženy boli už od začiatku Kristom povolané, aby zvestovali veľkonočné posolstvo,“ píše sa v dokumente.

Podpredseda Nemeckej biskupskej konferencie osnabrückský biskup Franz-Josef Bode povedal, že „rozhodnutím o tomto dokumente sme napísali kus histórie cirkvi v našej krajine a cirkevnej histórie na celom svete. Už teraz sa teším, ako tento dokument prijmú v iných krajinách“.

Foto: Synodaler Weg/Maximilian von Lachner

„Rovnaké práva mužov a žien považujem za samozrejmosť danú Bohom. Ale rovnako tak aj rodovú odlišnosť a rozdielne úlohy, povolania. Vzájomnú previazanosť muža a ženy považujem za bohatstvo pre cirkev a ľudstvo ako celok,“ zdôraznil pri vysvetlení svojho odmietavého stanoviska biskup Voderholzer.

„Tento text kladie otáznik za Ordinatio sacerdotalis a chcel by tento otáznik ešte zväčšiť a sprostredkovať ho univerzálnej cirkvi. Je to teologicky legitímne, ale ako biskup sa nemôžem pod to podpísať. Svoju úlohu nevidím v zväčšovaní otáznika, ale skôr v umiestnení výkričníka za Ordinatio sacerdotalis s dobrými teologickými dôvodmi,“ doplnil biskup z Regensburgu.

Ďalšie texty týkajúce sa úlohy žien boli schválené v prvom čítaní a posunuté na dopracovanie a finálne schválenie na ďalšom synodálnom zhromaždení. Ide o opatrenia proti zneužívaniu žien v cirkvi a otázky hlásania evanjelia ženami slovom a sviatostným vysluhovaním.

Trvalé posilňovanie synodality

V súvislosti s prekvapivým neprijatím zásadného základného textu v oblasti sexuálnej morálky a následnými emotívnymi reakciami sa ešte viac upriamila pozornosť na ďalší schválený dokument, ktorý predpokladá zriadenie takzvanej Synodálnej rady.

Konkrétne sa v ňom píše: „Synodálna rada ako poradný a rozhodovací orgán radí v zásadnom dianí v cirkvi a spoločnosti a prijíma zásadné rozhodnutia naddiecézneho významu o pastoračnom plánovaní, budúcich otázkach a rozpočtových záležitostiach cirkvi, ktoré nie sú rozhodnuté na úrovni diecézy.“

Už pred septembrovým synodálnym zhromaždením sa ozývali hlasy, ktoré kritizovali zavedenie Synodálnej rady. V konečnom dôsledku by išlo o akési permanentné zachovanie terajšej synodálnej cesty.

Kardinál Walter Kasper kritizoval zavedenie Synodálnej rady so zreteľom na históriu cirkvi: „Synody nemožno zakladať inštitucionálne z dlhodobého hľadiska. Tradícia cirkvi nepozná synodálnu cirkevnú vládu. Synodálna rada – ako sa teraz plánuje – nemá oporu v dejinách. Nešlo by o obnovu, ale o bezprecedentnú inováciu. Udusilo by to slobodu Ducha fúkať, kam a kedy chce, a zničilo by to štruktúru, ktorú Kristus zamýšľal pre svoju cirkev.“

Synodálna cesta v Nemecku Druhé zhromaždenie sa skončilo chaosom, proces kritizuje už aj kardinál Kasper

Jana Zlatohlávková

Synodálna cesta sa predlžuje až do roku 2023, diskutuje sa dokonca už aj o zrušení sviatostného kňazstva.

Ďalšie výhrady smerujú k tomu, že Synodálna rada prenesie právomoc zo sviatostne vysvätených osôb na iné orgány, čo je premena moci. A tu sa podľa dogmatika Jana Heinera Tücka ukazuje jasná blízkosť k synodálnym praktikám v protestantskej cirkvi.

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing ocenil prijatie uznesenia o Synodálnej rade, ktoré podľa neho upevnilo synodálny princíp. „Je tu ešte veľa otázok, ktoré treba objasniť, ale urobili sme dôležitý krok.“

Bätzing oznámil, že základný text, ktorý bol zablokovaný menšinou biskupov, bude zahrnutý do procesov celosvetovej synody, ktorá má trvať do jesene 2023. Text je výsledkom práce nemeckej synodálnej cesty a biskupi ho chcú preniesť na úroveň univerzálnej cirkvi.

„V novembri budeme v Ríme na návšteve ad limina. Zoberieme so sebou aj všetky dokumenty z predchádzajúcich synodálnych zhromaždení. Teraz vo Frankfurte som cítil, že sme na to pripravení, a teším sa na debatu v Ríme,“ uzavrel biskup Bätzing.