Katolícka cirkev v Nemecku Biskupi idú voliť nového lídra v čase, keď hviezda kontroverznej synodálnej cesty začína slabnúť

Začiatok roka 2026 je pre Katolícku cirkev v Nemecku celkom rušný. 

V polovici januára predseda biskupskej konferencie Georg Bätzing oznámil, že po šiestich rokoch funkčného obdobia už nechce byť znovuzvolený vo februárových voľbách nového vedenia. 

Na konci januára sa v Štuttgarte konalo v poradí šieste plenárne zasadnutie tzv. nemeckej synodálnej cesty (odlišná od celosvetovej synody o synodalite), ktoré však ukázalo ďalšie slabnutie tohto kontroverzného projektu. 

No a na budúci týždeň sa budú konať spomínané voľby nového predsedníctva biskupskej konferencie. Azda ešte zaujímavejšia ako mená možných nástupcov biskupa Bätzinga je atmosféra, ktorou žije cirkev v Nemecku. 

Vráťme sa však do marca 2023, keď piate zhromaždenie synodálnej cesty vo Frankfurte (malo byť posledným) prijalo viaceré kontroverzné rozhodnutia. Napríklad že ženy a nevysvätení muži majú mať v budúcnosti možnosť kázať pri katolíckych bohoslužbách. Delegáti tiež schválili, že Katolícka cirkev v Nemecku bude od marca 2026 oficiálne požehnávať zväzky homosexuálnych párov. 

Prijatá bola aj vyzýva na otvorenie diakonátu pre ženy v celej Katolíckej cirkvi. Zhromaždenie vo Frankfurte sa tiež vyslovilo za to, aby pápež opätovne preskúmal povinný celibát kňazov.

Nemecká synodálna cestaPožehnávanie homozväzkov aj kázne laikov dostali zelenú. Na ťahu je Rím

Pavol Rábara

Lídrom nemeckej synodálnej cesty je biskup Bätzing a predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) Irme Stetterová-Karpová.

Nedokončený zostal ešte projekt stálej synodálnej rady (konferencie). Tá by mala pozostávať z biskupov aj laikov a de facto riadiť cirkev v krajine. Zložená by mala byť z 81 členov, z toho 27 diecéznych biskupov, 27 členov ZdK a 27 ďalších členov. 

Svätá stolica proti tomuto zámeru od začiatku namieta, keďže prostredníctvom tohto orgánu by mali o závažných cirkevných veciach rozhodovať laici spolu s biskupmi, pričom laickí členovia by mohli biskupov prehlasovať.

Kardinál Woelki: Pre mňa sa to skončilo

Americký vatikanistický portál The Pillar sumarizuje, že dedičstvom nemeckej synodálnej cesty je po šiestich plenárnych zasadnutiach a mnohých menších zasadnutiach výborov dokopy 150 strán rezolúcií týkajúcich sa rôznych tém – od ženských diakoniek cez kázanie laikov na omšiach až po kňazský celibát.

Napriek tomu, že Vatikán zatiaľ neodobril vytvorenie spomínanej synodálnej rady, jej prvé zasadnutie si Nemci naplánovali na november tohto roku.

Pozoruhodné však je, čo sa deje okolo samotného projektu synodálnej cesty. 

Šieste plenárne zasadnutie sa konalo na konci januára v Štuttgarte a malo prijať uznesenie o tom, že synodálna rada bude dohliadať na implementáciu synodálnych rezolúcií v jednotlivých diecézach. Toto uznesenie však prešlo len tesne, keďže značný počet biskupov pri tomto kontroverznom hlasovaní chýbal. (Bolo prítomných len 33 biskupov z celkového počtu 57).

Na zasadaní v Štuttgarde nebol prítomný ani kolínsky kardinál Rainer Maria Woelki, jedna z výrazných postáv cirkvi v Nemecku. Ešte pred podujatím oznámil, že sa na ňom nezúčastní. „Pre mňa sa synodálna cesta skončila,“ vyjadril sa v rozhovore pre kolínske Domradio.

Kardinál Woelki pôvodne chápal, že bude päť zhromaždení synodálnej cesty, na ktorých sa aj zúčastnil. (Riešili podľa neho aj užitočné témy ako zlepšenie ochrany detí pred zneužívaním a pod.) No keď nemecká biskupská konferencia neskôr rozhodla o usporiadaní ďalšieho, hodnotiaceho zasadnutia, dal jasne najavo, že participovať nebude.

„Podľa môjho názoru tento orgán nemá mandát hodnotiť, čo jednotlivý diecézny biskup alebo jednotlivá diecéza implementovala alebo neimplementovala z rozhodnutí synodálnej cesty,“ povedal Woelki.

Podľa neho treba počkať, ako rozhodne v tejto veci Rím, a taktiež na februárové zasadnutie biskupskej konferencie, ktorá si bude voliť nového predsedu. 

Woelki išiel v kritike ešte ďalej, keď sa vyjadril, že musí dodržať svoje sľuby súvisiace s biskupským a kňazským svätením. „Sľúbil som, že budem chrániť vieru cirkvi a kráčať po ceste vo svojej diecéze v jednote s pápežom,“ vravel kolínsky arcibiskup. 

Woelki povedal, že „veľkým nedostatkom“ piatich zhromaždení synodálnej cesty bolo, že sa nezaoberali evanjelizáciou, ktorú pápež František zdôraznil vo svojom liste z roku 2019 Putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku.

Kardinál z Kolína však kritizoval projekt synodálnej cesty už skôr, napríklad keď v lete 2023 spolu s biskupom Gregorom Mariom Hankem z Eichstättu, Stefanom Osterom z Pasova a Rudolfom Voderholzerom z Regensburgu hlasoval proti financovaniu synodálneho výboru. (Ten mal byť akýmsi medzistupňom k vytvoreniu synodálnej rady.)

Vývoj v Nemecku sa snažil brzdiť aj Vatikán. V novembri 2023 zdvihol varovný prst vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, keď adresoval nemeckým biskupom nótu, v ktorej vyhlásil, že svätenie žien a zmeny v cirkevnom učení o homosexualite nemôžu byť predmetom diskusie.

Známy je aj list štyroch teologičiek a filozofiek adresovaný pápežovi Františkovi v roku 2023, v ktorom oznámili svoje rozhodnutie opustiť synodálnu cestu, pretože mali obavy v súvislosti s jej vývojom a predovšetkým s myšlienkou vytvorenia synodálneho výboru „zameraného na zriadenie spoločného riadiaceho a rozhodovacieho orgánu“. 

Vatikán – Nemecko 1 : 0V zápase o kontroverznú radu začínajú nemeckí biskupi ustupovať rímskym kardinálom

Pavol Rábara

Vo Vatikáne sa uskutočnilo niekoľko rokovaní medzi zástupcami nemeckého episkopátu a niektorými členmi kúrie (vrátane vtedajšieho prefekta Dikastéria pre biskupov kardinála Roberta Prevosta). Hlavnou témou bol osud kontroverznej synodálnej rady. 

Vo vyhlásení po rokovaniach z leta 2024 sa objavilo konštatovanie, podľa ktorého sa má na žiadosť Ríma súčasný nemecký návrh synodálnej rady v niektorých aspektoch zmeniť. Jednak by sa už nemala nazývať „synodálna rada“ a hlavne – mali by sa aj oslabiť jej kompetencie. Stále sa však čaká na jej finálnu podobu odobrenú Rímom.

Voľba nového lídra

Medzitým dôjde k zmene na čele Nemeckej biskupskej konferencie. Biskup Limburgu Georg Bätzing bol hlavnou tvárou reformných snáh pod hlavičkou synodálnej cesty. Jeho rozhodnutie nekandidovať znova vo februárových voľbách teda prinesie nového lídra episkopátu. 

Komentár v nemeckých katolíckych novinách Die Tagespost poukazuje na to, že favoriti voľby sa na nedávnom synodálnom zasadnutí v Štuttgarte držali v úzadí.

Jedným z vysvetlení môže byť aj fakt, že v tejto chvíli je neisté, či projekt synodálnej rady dostane od Vatikánu zelenú. Niektorí nemeckí biskupi sa tvária, že schválenie je blízko. 

Napríklad biskup Essenu Franz-Josef Overbeck, jeden z účastníkov Františkovej synody o synodalite vo Vatikáne, sa vyjadril v Štuttgarte „optimisticky“ o možnosti, že stanovy nového orgánu budú čoskoro schválené v Ríme. Overbeck tiež avizoval, že čoskoro pocestuje do Vatikánu na záverečné rokovania s kúriou.

Ale späť k voľbe nástupcu biskupa Bätzinga.

Portál The Pillar už v januári (krátko po Bätzingovom oznámení) sumarizoval analýzy nemeckých médií o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom. Najväčším favoritom sa ukazuje 58-ročný arcibiskup Paderbornu Udo Markus Bentz.

Mimochodom, v jeho katedrále sa vlani na jar konalo vystúpenie, na ktorom obnažení ľudia tancovali s ošklbanými kurčatami v detských plienkach.

Kanonický právnik Thomas Schüller tipuje práve Bentza ako Bätzingovho nástupcu, pričom naznačuje, že by opatrne presadzoval program synodálnej cesty a zároveň sa snažil zmierniť rozpory medzi biskupmi.

Druhým horúcim kandidátom je 64-ročný Heiner Wilmer, biskup z Hildesheimu. 

Tiež je opisovaný ako kompromisný kandidát a kedysi bol považovaný za potenciálneho prefekta Dikastéria pre náuku viery. Wilmer je známy svojimi častými audienciami u pápeža, slúžil ako rímsky poradca pre vývoj v nemeckej cirkvi. Jeho výhodou môže byť aktívna taliančina. 

Aj podľa novín Die Tagespost sú top favoriti Bentz a Wilmer. Spomínajú sa ešte Franz-Josef Overbeck z Essenu, Peter Kohlgraf z Mainzu či Dominicus Meier z Osnabrücku.

Voľby sa budú konať vo Würzburgu, kde od 23. do 26. februára zasadne biskupská konferencia. (Voľba predsedu sa očakáva v utorok 24. februára.)

Do volieb sa môžu zapojiť všetci 27 nemeckí diecézni biskupi. Vo voľbách predsedu a jeho zástupcu môžu hlasovať aj pomocní biskupi (zvolení však nemôžu byť), ktorí tvoria viac ako polovicu z predpokladaných 57 oprávnených voličov, uvádza Domradio.

V každom prípade Vatikán bude pozorne sledovať voľby šéfa Nemeckej biskupskej konferencie, keďže ich výsledok ovplyvní vzťahy medzi Svätou stolicou a cirkvou v Nemecku na dlhé roky a hlavne finálovú koncovku – čo bude so spornou synodálnou radou. 

Lev XIV.: Všetko dopadne pozitívne

Mimochodom, aby sme nezabudli na najdôležitejšieho človeka v celej téme. Čo na to nový pápež? 

Na tlačovej konferencii 2. decembra 2025 na palube lietadla pri návrate z Libanonu na otázku nemeckej novinárky povedal: 

„Som si vedomý, že mnohí katolíci v Nemecku veria, že určité aspekty synodálnej cesty, ktorá sa doteraz tešila záujmu v Nemecku, nezodpovedajú ich vlastnej nádeji pre cirkev ani ich vlastnému spôsobu života v cirkvi.

Je teda potrebné pokračovať v dialógu a načúvaní v rámci samotného Nemecka, aby nebol vylúčený hlas nikoho, aby hlas tých, ktorí sú mocnejší, nezatláčal alebo neumlčal hlas tých, ktorí sú síce početní, ale nemajú priestor na to, aby sa vyjadrili a aby ich vlastné hlasy a vlastné prejavy účasti na živote cirkvi boli vypočuté.

Ako iste viete, skupina nemeckých biskupov sa už niekoľko rokov stretáva so skupinou kardinálov z Rímskej kúrie. Aj tu prebieha proces, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa nemecká synodálna cesta neodklonila od toho, čo je potrebné považovať za cestu univerzálnej cirkvi. Som si istý, že to bude pokračovať. Predpokladám, že v Nemecku dôjde na oboch stranách k určitým úpravám, ale som presvedčený, že všetko dopadne pozitívne.“

Situácia okolo nemeckej synodálnej cesty patrí určite medzi najcitlivejšie témy, ktoré Lev XIV. zdedil po Františkovi. No keďže bol sám súčasťou rokovaní s nemeckou delegáciou ešte ako kuriálny kardinál, určite má k téme bohaté poznámky. 

Uvidíme, čo bude ich záverom. Možno aj cesta do Nemecka v budúcom roku, o ktorej sa špekuluje.