Čo sa to deje s „najstaršou dcérou cirkvi“ Katolicizmus vo Francúzsku sa čoskoro môže stať menšinovým, ale ortodoxnejším

Nedávne oznámenie demisie dvoch francúzskych biskupov, ktorí trpia biskupským vyhorením, a zverejnenie potenciálne zničujúcej správy o obvineniach zo sexuálneho zneužívania vo francúzskej Komunite svätého Jána upriamili opätovnú pozornosť na krehký stav cirkvi vo Francúzsku.

Je katolicizmus vo Francúzsku, „najstaršej dcére cirkvi“ a vlasti svätého Ľudovíta a svätej Jany z Arku, na pokraji zániku?

Štúdie o vývoji náboženského zloženia v krajine to naznačili už v uplynulých mesiacoch. Z najnovšej z nich vyplýva, že katolicizmus je náboženstvo s najvýraznejším poklesom príslušníkov a najnižšou mierou odovzdávania viery v rámci rodiny.

Tieto zistenia viedli historika a odborníka na sociológiu náboženstva Guillauma Cucheta k predpokladu, že o niekoľko desaťročí by sa katolicizmus mohol stať menšinovým, pričom predbehnúť by ho mohol islam, evanjelikálny protestantizmus a predovšetkým ľudia bez vyznania.

Zároveň je pravdepodobné, že tento trend bude sprevádzaný tradičnejším a obradnejším správaním katolíkov v menšine.

Ak sa tieto predpovede potvrdia, tvár Francúzska, ktorého 1500-ročné dejiny sa začali pokrstením kráľa Clovisa svätým Remigiom, sa zásadne zmení, rovnako ako samotná katolícka kultúra.

Zlyhanie odovzdávania viery v rámci rodiny

Tento úpadok katolicizmu, pred ktorým Cuchet v posledných rokoch často varoval, sa od roku 2008 dramaticky zrýchlil, ako ukázal prieskum Trajectoires et Origines 2 (TEO2), ktorý si objednal INSEE (Štátny ústav štatistiky a ekonomického výskumu). Výsledky prieskumu boli zverejnené v apríli 2023.

Podľa prieskumu Trajectoires et Origines 1 sa v roku 2020 prihlásilo ku katolíckej viere len 25 % Francúzov vo veku 18  ̶  59 rokov, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo 43 %. Počet osôb bez vyznania medzitým vzrástol zo 45 % na 53 %, počet moslimov sa za rovnaké obdobie zvýšil o 37 % a podľa inej štúdie moslimovia v súčasnosti tvoria približne 10 % celkovej francúzskej populácie.

V rozhovore pre časopis La Vie Cuchet poukázal na „pôsobivý nárast“ evanjelikálnych protestantov v poslednom desaťročí. Tvoria čoraz väčší podiel z 9 % francúzskej populácie, ktorá sa hlási k nekatolíckemu kresťanstvu.

Tieto údaje viedli sociológa k teórii, že katolicizmus by sa jedného dňa (pravdepodobne čoskoro) mohol stať druhým alebo dokonca tretím náboženstvom v krajine.

Pre historika Yanna Raisona du Cleuziou, odborníka na súčasný katolicizmus a autora knihy Qui sont les Cathos aujourd'hui? (Kto sú dnešní katolíci?), je táto teória takmer matematicky samozrejmá.

Katolicizmus je náboženstvo s najvýraznejším poklesom príslušníkov a najnižšou mierou odovzdávania viery v rámci rodiny.Zdieľať

Na základe štúdie európskych hodnôt z roku 2018, v ktorej sa zistilo, že 15 % mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov sa identifikovalo ako katolíci, v porovnaní s 13 % mladých moslimov, du Cleuziou konštatuje, že v mladej katolíckej a moslimskej generácii už dochádza k vyrovnávaniu počtu veriacich.

V rozhovore pre Register uviedol, že hoci prieskum TEO2 len potvrdil dlhodobé trendy, jeho prínosom bolo, že preukázal, že rodinná kultúra je základom pre zachovanie náboženstva  ̶  oblasť, v ktorej sú katolíci spomedzi hlavných francúzskych náboženských skupín najmenej úspešní.

Miera generačnej reprodukcie náboženstva je v prípade islamu 91 %, u židov 84 % a len 67 % u katolíkov.

„V západných spoločnostiach sa rozšírilo presvedčenie, že samotné hodnoty náboženstva určujú jeho spoločenský úspech. Zo spoločenského hľadiska je však náboženstvo predovšetkým zdedenou kultúrou určenou na to, aby stelesňovala všeobecnú populáciu,“ povedal Raison du Cleuziou.

Od Druhého vatikánskeho koncilu po krízu zneužívania

Zároveň je táto zmena zloženia vierovyznania nepochybne umocnená neustálym nárastom migrácie do Francúzska v posledných desaťročiach (podľa údajov z roku 2021 sa 10,3 % obyvateľstva narodilo v zahraničí v porovnaní so 6,5 %, ako hovoria dáta z roku 1968), čo podporilo vzostup islamu a evanjelikálnych hnutí.

Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že úpadok katolíckeho náboženstva a jeho odovzdávania v rodine sa datuje do polovice 60. rokov 20. storočia.

Vo svojej knihe Comment le monde a cessé d'être chrétien (Ako náš svet prestal byť kresťanský) z roku 2018 Cuchet načrtol otrasy, ktoré nastali po Druhom vatikánskom koncile, a uviedol, že „koniec pastoračného naliehania na povinný charakter praktizovania náboženstva, ktorý prišiel spolu s koncilom, zohral na kolektívnej úrovni zásadnú úlohu v rozkole“, čo viedlo k výraznému poklesu praktizovania náboženstva od roku 1966.

Podľa Raisona du Cleuziou tento jav pokračoval a neúprosne sa zhoršoval, až kým kríza COVID-19 a „Sauvéova správa“ z roku 2021 o sexuálnom zneužívaní v cirkvi neurýchlili existujúci trend úpadku ešte viac.

„Každá nová kríza, o to viac v rozdeľujúcich otázkach, ako je sexuálna morálka, podporuje masové odchody; zostávajú len tí najodolnejší,“ povedal du Cleuziou.

Polemika Je správa o sexuálnom zneužívaní v cirkvi vo Francúzsku ideologicky zaujatá?

Solène Tadié

Kňaz Michel Viot hovorí o svojej kritickej knihe, v ktorej sa venuje správe Jean-Marca Sauvého. Táto správa na jeseň 2021 otriasla Francúzskom a celou Katolíckou cirkvou. Viot však tvrdí, že jej autori sú zaujatí.

Posilnenie menšiny

Najväčšiu húževnatosť podľa historika dnes často nachádzame u tradicionalistickejších katolíkov, a to práve preto, že si od 70. rokov 20. storočia vybudovali pomerne kritický postoj voči cirkevnej inštitúcii a jej rozhodnutiam v pokoncilovej pastorácii.

Túto teóriu potvrdzuje aj nedávna štúdia novín La Croix, ktorá ukázala, že tieto tradicionalistické a pomerne konzervatívne rodiny na rozdiel od ostatných veriacich „úspešne“ zabezpečujú odovzdávanie duchovna a starostlivo uprednostňujú náboženskú socializáciu svojich detí.

Raison du Cleuziou to vysvetľuje ako dôsledok menšinového fungovania týchto konzervatívnych náboženských spoločenstiev, ktoré si podobne ako iné skupiny, napríklad židovské komunity, viac uvedomujú svoju neistotu a možný zánik.

„Keď je skupina v menšine, má tendenciu byť náročná na mieru presvedčenia svojich členov, aby zabezpečila svoje prežitie, ktoré závisí nielen od slobodného dodržiavania zásad a pravidiel, ale aj od odovzdávania viery, ktorá čo najviac zachováva pravidlá a rituálnosť,“ povedal.

Najväčšiu húževnatosť dnes často nachádzame u tradicionalistickejších katolíkov.Zdieľať

„Práve preto sa vo Francúzsku najlepšie etablovali katolíci dôsledne dodržiavajúci náboženské princípy, pretože si zachovali kódexy, zákazy a jasné hranice medzi tým, čo je v poriadku a čo už v poriadku nie je,“ dodal.

Takýto trend je podľa neho v úplnom rozpore s tým, čo francúzska cirkev presadzovala od roku 1700 postojom, ktorý je celkom typický pre oslabenú väčšinu  ̶  zameraný na otvorenosť a ústretovosť a nenáročný na sociálno-kultúrne normy a kódexy, ktoré bezpochyby poznačujú identitu cirkvi.

Cleuziou je preto presvedčený, že katolícke Francúzsko sa čoskoro výrazne zmení a aspoň na určitý čas sa zakotví v silnom potvrdení významu dogmy v náboženskej skúsenosti.

Tradicionalizmus, budúcnosť francúzskej cirkvi?

S týmto názorom súhlasí aj Père Danziec (Otec Danziec)  ̶  známy pseudonymný komentátor francúzskych katolíckych médií, ktorý varuje pred blížiacim sa kolapsom hierarchie francúzskej cirkvi.

Podľa tohto kňaza z tradicionalistického Inštitútu Krista Kráľa Najvyššieho kňaza nedávne sexuálne škandály, ktoré otriasli cirkvou, obzvlášť urýchlili jej úpadok.

„Aby ste mohli čeliť výzvam dnešnej spoločnosti, musíte byť naozaj silní v každom ohľade a zdá sa, že francúzske duchovenstvo ostalo po zverejnení Sauvéovej správy úplne omráčené,“ povedal pre Register a načrtol tak paralelu s atmosférou, ktorá predchádzala náhlemu rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Príčiny odlivu nemeckých katolíkov Niektorí vinia Rím blokujúci Synodálnu cestu, iní hovoria o ústupčivosti svetu

Ján Krupa

Cirkev notoricky krúži okolo tých istých tém a čoraz menej sa stará o svojich veriacich, kritizuje katolícky týždenník Die Tagespost.

Všeobecnú nespokojnosť s katolicizmom, prázdne kostoly a vlnu zatvárania seminárov vo Francúzsku však zároveň sprevádza silná náklonnosť k tradicionalistickým hnutiam, najmä medzi mladými ľuďmi, ako to dokazuje ďalšia nedávna štúdia, ktorá dodáva vierohodnosť hypotézam o postupnej zmene smerovania cirkvi a sprísnení praktizovania náboženstva.

V máji museli organizátori každoročnej kresťanskej púte do Chartres, na ktorej sa stretávajú katolíci sláviaci tradičnú latinskú omšu, prvýkrát po 40 rokoch ukončiť registráciu približne desať dní pred podujatím, pretože sa naplnila kapacita 16 000 osôb.

Organizátor púte Jean de Tauriers v rozhovore pre Register uviedol, že každoročne sa zaznamenáva približne 10 % nárast účastníkov a že viac ako polovica z nich je mladšia ako 21 rokov.

„Mnohí z nich sú takzvaní ,recommmencers  ̶  znovupríchodzí‘, ktorí sa vracajú k náboženstvu alebo si aspoň kladú otázky, hnaní túžbou po spiritualite a náboženskom zakotvení,“ povedal na záver púte 29. mája 2023. „Popri tom vidím v týchto účastníkoch aj túžbu po vysokých štandardoch, keďže naša trojdňová púť je poznačená aj fyzickým a duchovným vypätím.“

Poukázal tiež na to, že aj účasť diecéznych kňazov sa zvyšuje.

Tieto skutočnosti vedú Pèreho Danzieca k presvedčeniu, že hoci sú Cuchetove a Cleuziouove predpovede o pokračujúcom úpadku cirkvi vo Francúzsku veľmi pravdepodobné, tento trend by sa mohol rýchlo zvrátiť, a to oživením tradičnej viery.

„Čoraz viac ľudí priťahuje triptych koherencie, transcendencie a náročnosti a sú presvedčení, že ak má byť človek kresťanom, má ním byť v každom aspekte svojho života.“

© 2021 EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.