Uhol pohľadu Jula Slováka Ak neprežívaš synovstvo, každý otec ťa sklame

Veľakrát som počul hovoriť v spoločenstvách, ale aj v spoločnosti o takzvanej „fatherless generation“ – generácii bez otcov. Často to skloňujeme a viete, keď o niečom negatívnom príliš veľa hovoríme, zväzuje nás to, lebo venujeme svoju pozornosť veciam, ktoré si to nezaslúžia. 

Stále v určitom kontexte hovoríme, že nemáme otcov, a preto sa nevieme naučiť byť synmi. Chcem sa s vami podeliť o niečo, čo ma osobne pred pár rokmi veľmi zasiahlo. V biblickom príbehu o márnotratnom synovi je jedna pravda, ktorá sa často prehliada – otec tu stále bol. Takže ide o to, aby sme objavili samých seba, našli v sebe synovstvo a dcérstvo.

Áno, nepopieram, že žijeme v dobe, keď práve otcovstvo a rozpadnuté rodiny a náročné rodinné zázemie, nestabilita a nejednota ovplyvňujú vývoj mladej generácie. No reč je o nebeskom Otcovi, ktorý tu stále je a stále bol. Celý čas.

Otázka nájdenia Otca nie je o tom, že by Otec chýbal. Je to o tom, že chýba syn. Ak nie si syn (a tým myslím aj dcéry), každý otec ťa sklame. Každá autorita, líder, kňaz, vedúci, učiteľ či blízky človek – nikto z nás nie dokonalý.

To, čo hľadáš vo svete, nájdeš u Otca

Poznáte ten príbeh o márnotratnom synovi? Syn vezme peniaze, odíde a premárni ich. Vezme dedičstvo a premárni ho, pretože dedičstvo bez identity je len hromada peňazí, hromada majetku.

Všimnime si ten veľký paradox po návrate domov – všetko, čo syn hľadal vo svete, dostal, keď prišiel domov. Veci, ktoré hľadal vo svete – autoritu, jedlo, pokoj, identitu, párty –, mu Otec prichystal, keď prišiel domov.

Nebol problém s Otcom, problém bol v synovi. Otec ho miloval celý čas. Potrebujeme sa naučiť byť synmi a dcérami nášho milujúceho Otca a prísť domov. 

Čítajte tiež

Uhol pohľadu Jula Slováka Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch kosti vysúša

Július Slovák

Nepriateľ ide strategicky po našej radosti. Nedostatok radosti vychádza z nedostatku stretnutia s Bohom.

Dalo by sa povedať, že je ťažké byť pravým otcom, ak som sa nestal synom. Otec je tu celý čas, niektorí z nás len potrebujú prísť domov, pretože hľadajú svoju identitu inde.

Niektorí z nás budú možno musieť riskovať tým, že začnú znova dôverovať. Niektorých zranili rodičia, ľudia v autorite, iní si prešli útrapami a bolesťou a neveria, že by to mohlo niečo zmeniť. No možno práve týmto textom nás Boh chce pozvať urobiť znovu krok k uzdraveniu vlastnej identity.

Dostáva ma, keď si uvedomím, že aj párty, ktorú syn hľadal v meste, dostal od Otca. Nie je to úžasné? Všetko, čo hľadáme, je u Otca, on je milujúci Otec. Celý čas, keď dáva dedičstvo, keď čaká, keď ho pozoruje, keď beží, aby ho objal, keď padne na kolená, keď povie: dajte mu prsteň na ruku, topánky a plášť, zabite vykŕmené teľa – všetko toto je číra otcovská láska. Takéhoto Otca máme, Otca, ktorý nám dáva domov ako miesto prijatia, lásky a jednoty v jeho blízkosti.

„Ľudia, ktorí sa nestanú synmi, sa stanú pravdepodobne kritikmi. Podobne ako starší brat márnotratného syna.“Zdieľať

Ježiš sa tesne pred svojou cestou utrpenia modlil, aby sme my boli tak dokonale jedno, že z toho svet pochopí, ako Otec miluje syna a naopak. Je tragédiou, že sme strávili príliš veľa času rozdeľovaním sa. 

Ježiš chcel, aby sme boli známi tým, že sa budeme milovať navzájom a že budeme jedno. A my sme niekedy známi rozdeľovaním sa, súperením, porovnávaním sa s inými a podobne. Čo keby sme radšej žehnali iným a mali veľkú úctu k sebe navzájom?

Ľudia, ktorí sa nestanú synmi, sa stanú pravdepodobne kritikmi. Keďže sa nestali synmi, našli si kritiku na otca alebo na brata rovnako ako straší brat márnotratného syna.

Dnes by sa to dalo pripodobniť k ľuďom, ktorí trávia svoj život na internete komentovaním a kritizovaním. Dôvod, prečo to robia, často je, že sa nikdy nedostali do situácie, keď mali sedieť vedľa svíň a uvedomiť si, čo majú v Otcovi, nikdy neprišli domov a nečinili pokánie. Nepovedali: „Otec, nemôžem sa už volať tvojím synom, ale dovoľ mi byť aspoň sluhom.“

Zjavenie našej skutočnej identity zničí ducha chudoby v našich životoch. Kým sa to nestane, držíme sa zmýšľania, že to, čo dostávame, je limitované. Dôsledkom toho žiarlime na kohokoľvek, kto „dostane“ niečo, čo my sami nemáme. Toto preniká všetky aspekty našich životov vrátane práce, priateľov či cirkvi.

Premeňme srdce siroty na srdce syna

Chcem vás pozvať obrátiť svoje srdce ako synovia a dcéry a okúsiť Božie objatie. Viem, že nie všetci vychádzame z rovnakých rodín a každý zažil veci, ktoré nás bolia v srdci a z ktorých máme zranenia, ale keď necháme tieto veci, aby sa nám postavili do cesty, nedokážeme si zobrať všetko, čo Boh pre nás má. Podobne ako v príbehu o márnotratnom synovi. Otec tu bol celý čas, problém bol so synom.

„Zjavenie skutočnej identity zničí ducha chudoby v našich životoch. Kým sa to nestane, držíme sa zmýšľania, že to, čo dostávame, je limitované.“Zdieľať

V jednom prieskume som nedávno čítal, že 98 percent všetkých potrebných vnútorných uzdravení sa týka zranení z rodiny a hlavne od otcov. Z iného prieskumu, ktorý bol vykonaný v USA z 15 ročných štatistík, vyplynulo, že:

• 90 percent všetkých väzňov v USA sú muži a 75 percent z nich vyrástlo bez otca,

• 63 percent všetkých samovrážd urobia ľudia z domovov, bez otcov – človek je päťkrát viac náklonnejší k samovražde, ak vyrastá bez otca,

• 90 percent všetkých bezdomovcov alebo detí, ktoré ušli z domu, sú tie, ktoré vyrástli bez otca – je tridsaťdvakrát pravdepodobnejšie, že človek ujde z domu, ak nemá otca,

• 85 percent z detí, ktoré majú poruchy správania, pochádza z rodín bez otca,

• 80 percent zo všetkých násilníkov, ktorí spáchali znásilnenie, vyrastalo bez otca,

• takmer všetci strelci, ktorí strieľali v amerických školách za posledných pätnásť rokov, boli z rodín bez otca alebo boli od otca úplne oddelení.

Nie je to úplne naša kultúra, no je zaujímavé sa nad tým minimálne zamyslieť. Keď toto vidím, prichádza mi na um jediné – nemôžeme si dovoliť ostať žiť v sirotskom duchu, nemôžeme ďalej utekať od riešenia, je to pod našu úroveň, sme Božie deti.

Ak toto nevyriešime, ak neobrátime svoje srdce na srdce synov a dcér, obrátime sa na stranu staršieho brata a budeme závidieť, budeme frflať a budeme hovoriť: „Pre mňa si nezabil ani jedno teliatko, a to som tu bol celý čas“, budeme naďalej živoriť a opakovať rovnaké chyby.

No ak obrátime svoje srdcia, ak sa rozhodneme ísť naspäť domov a nájdeme cestu z „chlieva pre prasce“ k Otcovi, bude nás čakať, aby nám dal všetko, čo sme hľadali niekde inde. On bol tu celý čas!

Dá ti tvoju identitu – to je ten prsteň. Dá ti tvoju autoritu – to je kabát. Dá ti pokoj – to je nová obuv na tvoje nohy – a tiež vystrojí pre teba párty.