Uhol pohľadu Jula Slováka Strach verzus nádej

Pápež František ešte v roku 2016 povedal účastníkom Pápežskej rady pre laikov: „Potrebujeme laikov, ktorí riskujú, ktorí si zašpinia ruky, ktorí nemajú strach, že sa pomýlia, ktorí kráčajú vpred. Potrebujeme laikov s víziou zajtrajška, nie uzatvorených v maličkostiach života. A povedal som to [aj] mladým: potrebujeme laikov s príchuťou nádeje života, ktorí si trúfajú snívať.“

Len niekoľko dní po zvolení Karola Wojtyłu za pápeža, presne 22. októbra 1978,  zaznelo z jeho úst nad Námestím sv. Petra: „Nebojte sa! Otvorte dvere dokorán Kristovi!“

Podobne v homílii pred miliónovým davom veriacich v Bratislave-Vajnoroch 22. apríla 1990 zvolal jasným hlasom: „Vzkriesený Kristus po všetkých skúsenostiach prenasledovania, nepriateľstva a pokušenia vám hovorí: Nebojte sa!“ 

Toto povzbudenie či niekedy až príkazný spôsob oznámenia tejto veci je tu prítomný od vekov. V Božom slove sa toto povzbudenie nachádza 365-krát, a ako to svätý Ján Pavol II. viackrát zhrnul, jedno „Nebojte sa!“ pripadá na každý deň v roku. „Preto máme pamätať na to, že sme Božie deti a strach v nás a v našom srdci nemá miesto.“

Všetci prežívame strach

K povzbudeniu „Nebojte sa!“ sa vraciam aj dnes, lebo mám pocit, že akosi všade vôkol nás narastá kultúra strachu, beznádeje, smrti a tiež sebectva či nezdravého individualizmu.

Keď sa však zamýšľam, prečo človek veľakrát urobí hlúpe kroky alebo prepadne tejto kultúre, vidím okolo seba obrovské množstvo strachov, ktoré sa čoraz viac usídľujú v srdciach a mysliach ľudí a ticho našepkávajú, aby sme sa báli.

„Strach je najväčší diablov nástroj, ktorý na nás používa s veľkou efektivitou a periodicitou.“Zdieľať

Pápež František v roku 2013 pri jednej z modlitieb Anjel Pána povedal: „Musíme mať viac odvahy hlásať našu vieru v Krista. Nesmieme mať strach byť kresťanmi a žiť ako kresťania.“ Strach je najväčší diablov nástroj, ktorý na nás používa s veľkou efektivitou a periodicitou.

Kto z vás je zneisťovaný strachom, ako to bude zajtra, ako to bude s naším bývaním, ako to bude s našou prácou, s mojimi peniazmi, s mojím povolaním?

V jednom období som si čítal o tom, aké má slovo strach významy v Božom slove, keď nazrieme do gréčtiny alebo hebrejčiny. Strach má viacero ekvivalentov, no to, čo je veľmi zaujímavé, je, že každý z nich sa týka jednotlivca. Gramatický tvar týchto slov to ukazuje.

Dalo by sa z toho usúdiť, že diablovou stratégiou je vždy si vytiahnuť z masy jednotlivca a ničiť ho, likvidovať. Preto je spoločenstvo niečo úžasné a potrebné.

Mám pocit, akoby táto mocnosť strachu okolo nás brala do rúk ovládanie od hry života a čoraz viac preberala kontrolu nad krokmi jednotlivcov, a tak následne aj celých skupín ľudí či spoločnosti.

Áno, vidím všetky tie reálne okolnosti okolo nás, stále pretrvávajúcu vojnu, ekonomickú nestabilitu, infláciu, spoločenské napätia a celkové obdobie neistoty a beznádeje.

No práve v takomto období sa nám ponúka Božia cesta a jeho príkaz „Nebojte sa!“ Povedal nám to Kristus aj po tom, ako prešiel prenasledovaním, umučením a smrťou.

Jediná možnosť, ako nemať strach – dôveruj Bohu

Je len jediná možnosť, ako nemať strach zo smrti, z budúcnosti, ako nemať strach z toho, či bude o mňa postarané. Tou možnosťou je, že budeš dôverovať Bohu.

Hlavná pointa je v tom, že nebudeme uviazaní na svoje istoty – na istotu svojej práce, svojho bývania, istotu svojich dobrodincov. Istota toho, že to nejako pôjde, istota svojho zdravia, istota toho, že keď budem chorý, mám svojich známych lekárov – samé istoty.

Dôvera v Boha je život bez istôt, no nádherný život, pretože Boh jediný je absolútne verný. On jediný je istý, On jediný je ten, ktorý na sto percent dodržiava prisľúbenia.

Zastrašovanie prináša zmätok, stratu odvahy a frustráciu. Jeho cieľom je spôsobiť, aby človek stratil vlastnú perspektívu. Pretože v strachu sa odrazu všetko bude zdať ohromujúce, zložité, ba dokonca nemožné.

No Boh nám daroval svojho Ducha, aby nám pomáhal kráčať životom až do konca. Hovorí nám to aj skrze apoštola Pavla: „Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy“ (2 Tim 1, 7).

Uhol pohľadu Jula Slováka Žehnanie verzus hundranie. Čo si vyberieš?

Július Slovák

Snívam o národe uctievačov, ktorým bude prirodzené viac dobrorečiť ako zlorečiť svojimi slovami. 

Ak teda zastrašovanie dokáže v nás dary a moc od Boha uspať, čo ich prebudí? Prebudí ich smelosť a odvaha, ktorá je založená na sile lásky a rozvahy. Nemôže to byť hocijaká odvaha, ale odvaha pochádzajúca od Boha, odvaha s Láskou, lebo v „láske niet strachu a dokonalá láska vyháňa každý strach“.

Winston Churchill raz povedal: „Keď sa pozerám späť na všetky svoje životné obavy, vidím príbeh starého muža, ktorý sedí na svojej smrteľnej posteli a spomína na to, že vo svojom živote mal hrozne veľa problémov. Väčšina z nich sa však nikdy nestala.“

Veľakrát nás totiž viac vydesia príbehy o tom, čo by sa mohlo stať, ako to, čo sa stane.

Keď odmietneme strach, žijeme v pokoji. No keď dovolíme, aby sa strach nepozorovane vkradol do nášho života, rýchlo sa ocitneme v zajatí a trápení. Strach akoby zatieňuje naše presvedčenia a skresľuje náš úsudok.

Keď si naplníme myseľ negatívnymi proroctvami alebo dovolíme svojim myšlienkam, aby nás zmanipulovali, aby sme mysleli na všetky možné neúspešné výsledky našej úlohy či životnej cesty, pozývame strach, aby ochromil naše napredovanie.

Nehovorím o tom, aby sme si vytvárali iba nejaké pozitívne taktiky myslenia, hovorím o napĺňaní sa jeho láskou, o cieľavedomom trávení času v Božej prítomnosti, na adoráciách, skrze prijímanie sviatostí či na modlitbách v komôrke alebo chválach spoločenstva.

Jednoducho akýkoľvek druh modlitby s cieľom byť blízko Bohu a darovať mu svoj čas a otvoriť srdce. Nechať sa napĺňať jeho láskou a potom to je už jednoduchá rovnica Duch Svätý = Láska. Ak prijímame jeho Ducha, prijímame lásku. A keďže vieme, že kde je láska, nie je strach, naše srdcia sa tak zbavujú strachu.

Zrelý človek nedovolí emóciám, aby ho ovládali

Nezrelosť sa prejavuje napríklad aj tým, keď žijeme zo svojich pocitov. Zrelý človek si váži svoje emócie, ale nedovolí svojim emóciám, aby ovládali jeho reakcie.

Je, samozrejme, veľa iných rozdielov medzi zrelosťou a nezrelosťou, ale v zásade veľakrát prepadneme strachu, keď veríme viac svojim emóciám ako svojej viere.

Uhol pohľadu Jula Slováka Ako prejsť cez údolia

Július Slovák

Uprostred údolí musíme mať na pamäti – nebudem neaktívny uprostred súžení! Neprestanem.

„Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 34).

Netrápte sa o zajtrajšok – prečo? – veď dnes je už aj tak dosť problémov! Ani sa mi nezdá, toto povedal mocný Ježiš!

Neexistujú ľudia, ktorí by nemali problémy a strachy. Sú len ľudia, ktorí nedovolia strachu, aby diktoval ich postoj.

Veľa ľudí bolo v mojej kancelárii hľadať pomoc a povzbudenie, zatiaľ čo ja som chodil do inej kancelárie hľadať povzbudenie! Jednoducho neexistuje človek, ktorý by nemal problém! A nemal obavy.

Nikdy nezabudnime, že všetko slúži na dobré tým, ktorí veria. „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“ (Rim 8, 28).

Povzbudenie do praxe

Možno sa nám to bude zdať príliš jednoduché a v podstate to aj je jednoduché v teoretickej rovine, no uviesť to do dennej praxe nás stojí veľa úsilia. Ale určite to bude stáť za to.

NEBOJME SA KRÁČAŤ ÚZKOU CESTOU, ktorá vedie do zasľúbenej zeme ku Kristovi.

NEBOJME SA SVIETIŤ UPROSTRED TMY jeho nekonečnou nádejou.

NEBOJME SA STAŤ BLÁZNAMI PRE TENTO SVET, aby sme videli, čo je hore a nie čo je dole.

NEBOJME SA SVEDČIŤ o nebeskom kráľovstve tam, kde ešte nezaznelo jeho Slovo.

NEBOJME SA MILOVAŤ nezištne proti logike tohto sveta, stáť za sebou a navzájom si odpúšťať. 

NEBOJME SA TVORIŤ VZŤAHY, záväzky a spoločenstvá.

NEBOJME SA HĽADAŤ PRAVDU o Bohu, o nás, o zámere, s akým nás Boh stvoril.

NEBOJME SA NEUSPOKOJIŤ s priemerom tohto sveta.

NEBOJME SA PRIJÍMAŤ, čo nám Otec dáva, a ďalej šíriť jeho kultúru v službe druhým.

NEBOJME SA BYŤ SVÄTÝMI vo svojej ľudskosti.

NEBOJME SA STRATIŤ KONTROLU a dať sa viesť Tým, ktorý má všetko pod kontrolou.

NEBOJME SA ZOSTAŤ na miestach, ktoré mnohí opustili, a vo vernosti vytrvať vo svojom povolaní.

NEBOJME SA PRINÁŠAŤ NOVÉ VECI, do ktorých nás Kristus povoláva.

NEBOJME SA NÁSTRAH TOHTO SVETA, lebo On premohol svet a sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho.

NEBOJME SA, LEBO ON JE ZA NÁS A S NAMI PO VŠETKY DNI AŽ DO SKONČENIA SVETA.