Uhol pohľadu Jula Slováka Človek je stvorený ako veľmi dobrý dar

Boží zámer s človekom bol skutočne veľký a neopísateľne vzácny. Daroval nám do správy zem, miloval nás a utkal v nás schopnosť milovať, ktorá je podmienená slobodou, inak by to nebola láska – tak nám dal slobodu, aj keď vedel, čo všetko a ako veľmi riskuje.

Na počiatku Boh stvoril nebo, zem, vody, zvieratá a toto dokonalé dielo stvorenia zavŕšil záverečným grand finále. Stvoril človeka na svoj obraz, a keď sa tak stalo, Boh povedal, že to bolo veľmi dobré!

Nie je to neuveriteľné, keď si uvedomíme, že sme naozaj stvorení na obraz všemocného Boha? Ak Boh stvoril človeka a bolo to veľmi dobré, zdá sa mi, že to znamená, že niekde v každom jednom z nás sa ukrýva poklad. Je to v nás, tá ľudskosť, pokora, vrúcnosť vzťahov, mäkké srdce či pohostinnosť a zmysel pre pomoc slabším.

Ak sme utkaní na Boží obraz, niekde v nás sa ukrýva túžba po spravodlivosti a pravde, no tiež zrelosť a citlivosť, jednoducho nekonečné množstvo iných dobrých a správnych vecí, ktoré do nás Boh vložil od počiatku.

Áno, povieme si, toto všetko narušil dedičný hriech, no Kristus prišiel na svet, aby našiel, čo sa stratilo, a aby znovu obnovil našu blízkosť pri Otcovi a naučil nás kráčať v našej identite.

Nežijeme v dokonalých podmienkach a Božie kráľovstvo v plnosti ešte len príde, no zároveň je jeho kráľovstvo medzi nami a častokrát záleží len na nás, v akej miere mu dovolíme prejaviť sa v životoch nás a našich komunít.

Sme stvorení jeden pre druhého

Boh nepotreboval stvoriť človeka, ale on chcel. On sa chcel ešte viac darovať. Dať niečo zo seba samého. Keď Boh stvoril človeka, tak ho stvoril s touto istou túžbou – darovať sa. To je to, čo má každý človek zapísané v srdci: som dar a chcem sa darovať.

Boh stvoril človeka na svoj obraz – jedinečného, kompletného a samostatného, resp. autonómneho. No zároveň ho stvoril, aby žil v spoločenstve. Boh sám je totiž „spoločenstvom“ troch osôb. Niekde v nás je uložená táto túžba. Človeku nie je dobré byť samému.

Adam na počiatku bol v absolútne ideálnom vzťahu s Bohom, bez hriechu, odetý v Božej sláve, v stvoriteľskej autorite a moci a v tomto stave, keď by sa dalo povedať, že mu nechýbalo absolútne nič, Boh povedal: „Nie je dobre človeku samému.“

Sme stvorení tak, že aj keď sme v tom najintímnejšom vzťahu s Bohom, aj keď je všetko ok a na našom živote nie je podpísaný ani kúsok hriechu, tak nie je dobré, aby sme boli sami. To, že sme spolu, nie je preto, že sme spáchali hriech a potrebujeme si navzájom pomôcť. Je to preto, že nás tak Boh stvoril…

Kúsok skladačky, ktorú potrebujem do života, je ukrytý v každom jednom z vás a ja vás potrebujem, aby som mohol žiť šťastný život, a vy potrebujete mňa, aby ste mohli byť šťastní! Tak sme stvorení!

„Keď Boh stvoril človeka, tak ho stvoril s touto istou túžbou – darovať sa. To je to, čo má každý človek zapísané v srdci: som dar a chcem sa darovať.“Zdieľať

Niekedy si to neuvedomujeme – spoločenstvo, to nie je záväzok, obeta, rekonvalescenčný pobyt z našich hriechov a zranení. To nie je rekreácia alebo kúpele, je to život podľa toho, ako sme boli stvorení, lebo nie je dobré človeku samému.

Niekedy totiž žijeme v omyle, že nás majú nejako doplniť ľudia okolo nás alebo že sú tu len preto, aby nám pomohli. Ale my sme boli stvorení veľmi dobre a žiadny jednotlivec nepotrebuje byť vo svojej hlbokej podstate nejako doplnený na identite.

Ak si toto uvedomíme, odrazu nadobúda otázka správy vlastného života úplne nový rozmer. Ak nevieš, kto si, nie si slobodný, a ak nie si slobodný, znamená to, že si od niekoho alebo niečoho závislý, a to často bez toho, aby si sa rozhodoval ty sám.

Práve otázka samostatného rozhodovania a schopnosti robiť vlastné kroky je dnes jedným z veľkých zápasov doby. Človek bol stvorený ako dar pre iných a ako ten, kto má vládnuť, podmaniť si zem a spravovať ju.

Adam dostal Evu, keď si uvedomil, že nemá nikoho, komu by sa daroval, a nedostal ju preto, že by bol nekompletný. Adam bol taký celistvý a prijatý v identite, že svojím spôsobom nepotreboval ďalšieho človeka. Adam neplakal pred Bohom, že potrebuje niekoho, aby bol kompletný.

Žena nebola stvorená na to, aby urobila Adama kompletným, aby ho doplnila. Eva bola stvorená, aby Adam nebol sám. On potreboval niekoho, aby naplno vyjadril svoju slobodu ľudskosti a identity a mal sa komu darovať. Eva bola rovnako ako Adam dokonale celistvá a stvorená kompletne, nič jej nechýbalo.

Takto sme stvorení všetci a to, čo je niekde v hĺbke nás, je veľmi dobré. Boh sa rozhodol nám zveriť všetky potrebné nástroje, aby sme boli schopní spravovať zem, a ja verím, že je čas, aby sme volali na Boha, aby tieto dary v nás obnovoval k životu, a aktivovali ich, aby sme sa naučili v našich životoch správne vládnuť.

Obnovenie Božieho zámeru

Ako by asi vyzeral svet okolo nás, keby sme dovolili Bohu, aby v nás obnovil našu pôvodnú identitu, aby obnovoval v nás všetku vrúcnosť, bratskú lásku, ochotu slúžiť, zmysel pre spravodlivosť a pokoru?!

Viete si to predstaviť, ak by sme pri svojich rozhodnutiach vychádzali vždy z plnosti svojej identity v Bohu a nie zo svojich zranení či bolestí? Viete si predstaviť, ako by mohli vyzerať naše služby, práce, projekty a všetko, čomu sa venujeme, ak by sa jednoducho vytratilo porovnávanie, súťaživosť, závisť a snaha zapáčiť sa človeku? Čo by sa stalo, keby ľudia žili s postojom „som dar a chcem sa darovať iným“?

Niekedy tá pomyselná zmena sveta vlastne nepotrebuje tak veľa, možno sa len potrebujeme vrátiť alebo nejakým spôsobom dovoliť Bohu, aby dal obnovenie do nášho vnútra a aby v nás znovu rástla viera v Božie kráľovstvo a jeho hodnoty.

„Svet okolo nás potrebuje obnovenie Božieho zámeru, obnovenie srdca, identity, sily, nádeje, duchovných darov či vášne pre Božie kráľovstvo.“Zdieľať

Aby sa v nás zvnútra našej Bohom utkanej identity predralo na povrch to, čo do nás Boh vložil pri stvorení, a to, o čom premýšľal, keď každého z nás tak zázračne utkal v lone matky. Aby v nás bola obnovená sila, keď sme unavení a preťažení, aby prišlo obnovenie vášne pre jeho diela.

Možno sme pozvaní žiť naozaj život, keď budeme vedieť ako Kristus, že prijať na seba úlohu sluhu a slúžiť iným nie je ponižujúce, ale práve naopak, je to prejav sily našej identity.

Možno svet potrebuje len trochu viac pokory, možno môžeme len povzbudiť svojich susedov a kolegov, pomôcť babičke oproti, zaplatiť chudobnej rodine jeden nákup, prinášať ľuďom v našom okolí povzbudenie či úsmev.

Myslím si, že svet okolo nás potrebuje OBNOVENIE Božieho zámeru, obnovenie srdca, identity, sily, nádeje, duchovných darov či vášne pre Božie kráľovstvo.

Presne na túto tému budeme viac hovoriť na blížiacej sa Godzone konferencii 2023 už budúci víkend. Určite čeknite konferencia.godzone.sk, verím, že sa stretneme. :-)