Minizamyslenie Zabudnutá cesta

Kto iný ako expert na štúdium zákonov by mal poznať odpoveď na otázku: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Tentoraz, čuduj sa svete, neprišiel, aby priviedol Ježiša do úzkych. Možno chcel naozaj poznať jeho názor.

Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ Mk 12, 28b – 34

Aj keď Ježiš namiesto klasického znenia použije trochu netradične „Počúvaj, Izrael“, čo bolo vtedajšie Krédo, niet pochýb o tom, že Boh je na prvom mieste. Lenže Ježiš sa ešte nadychuje na pokračovanie. A to je pre zákonníka zaujímavé.

Zákonníci a farizeji považovali za jedinú cestu k Bohu prinášanie obiet a zachovávanie Zákona. Ježiš na to úplne zabúda a vyťahuje na svetlo sveta stáročiami zabudnutú cestu, ktorú razili predovšetkým proroci. A to je cesta lásky k človeku.

Echo týchto slov zaznieva aj v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30 – 37). Kňaz aj levita prekročili človeka v núdzi, pretože sa ponáhľali priniesť obetu a zachovať Zákon. Zabudli, že obetu mohli priniesť už tu, na zaprášenej Jerišskej ceste. Sklonením sa k zbitému človeku by z tejto ulice urobili hlavný oltár.

Zákonník a Ježiš si vymenili komplimenty. Ale zákonník odišiel po tej istej ceste, po ktorej prišiel. Ponáhľal sa priniesť obetu a zachovať Zákon. Dobrá debata, životne dôležitý záver, premárnené pozvanie. K zmene. (Jozef Husovský)