Pôstne minizamyslenie Boh nekameňuje

Žena, ktorú farizeji a zákonníci potupne priviedli do chrámu za Ježišom, mohla mať tak 12 až 13 rokov. Bola zrejme čerstvo zasnúbená, ale ešte nežila s manželom pod jednou strechou. Farizeji teda priviedli hriešnicu s dievčenskou tvárou.

Vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol. Jn 8, 1 – 11

Pasca bola dobre pripravená. Akokoľvek Ježiš rozhodne, buď stratí svoju popularitu u hriešnikov, alebo ho budú môcť obžalovať ako rúhača, ktorý nerešpektuje Mojžišov zákon. Ježiš sa namiesto jasnej odpovede zohol. Urobil gesto sklonenia sa. K hriešnici.

Exegéti dodnes skúmajú, čo asi Ježiš začal písať do piesku. Slová Zákona, ktoré hovoria o milosrdenstve? Hriechy farizejov a zákonníkov? A možno nepísal nič konkrétne, iba naznačoval, že srdce z kameňa, ktorým chceli hriešnicu bez milosti ukameňovať, sa má premeniť na príjemný piesok.

Ak inak nedali, Ježiš odpovedal: „Mojžiš prikázal, dobre, ukameňujte ju. Ale nech začne ten, kto je bez hriechu.“ Nemožno ho obžalovať z pohŕdania Mojžišovým zákonom. Tým, že sa kameňovania chtiví muži začali vytrácať, naznačili, že sami sú hriešni. A tak nepriviedli iba to hriešne vystrašené dievčatko. Priviedli aj samých seba. A Ježiš sa opäť sklonil. Aby dal najavo, že Boh je pripravený skloniť sa aj k nim. A neukameňovať ich.

Boh nikoho nesúdi. Sudcov ani odsúdených. Je pripravený odpustiť všetkým, ktorí uznajú, že potrebujú odpustenie a zmenu svojho kamenného srdca. A slová „Už viac nehreš“ neznejú len pre dievčinu naplnenú Ježišovým milosrdenstvom. Ale aj pre všetkých hriešnikov, ktorí sa medzitým niekam vyparili. (Jozef Husovský)