Vatikánska sedma Pápež išiel na miesto, kde kresťania riešili, či veria v jedného Boha

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• že Nicejský koncil riešil najdôležitejšiu otázku kresťanstva;
• ako dopadol heretik Arius
• a ako súvisí dátum Veľkej noci s mestom İznik v dnešnom Turecku. 

Ak by ste boli tieto dni vo Vatikáne, pápeža nestretnete. Lev XIV. sa vydal na svoju prvú zahraničnú cestu a jeho kroky viedli do Turecka. Nasledovať bude ešte Libanon. Prečo sa vybral práve sem a ako to súvisí s udalosťou, ktorá sa stala pred 1700 rokmi? O tom sme sa rozprávali so spolupracovníkom Postoja otcom Jánom Krupom vo Vatikánskej sedme, ktorá mala opäť podobu videodiskusie.

Čo riešil koncil. Otec Krupa, ktorý je gréckokatolícky farár a riaditeľ neziskovej organizácie Pre Lumen, ozrejmil, že Nicejský koncil, ktorý sa konal v roku 325 v meste İznik (historicky Nicea) pri dnešnom Istanbule, je uznávaný všetkými cirkvami.

Jeho plodom je tzv. symbol viery, ktorý bol ešte dopracovaný v roku 381 na Konštantínopolskej synode a tá potom bola prijatá ako druhý ekumenický koncil. Z toho vzniklo aj tzv. Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, ktoré poznajú aj veriaci.

„Najtypickejším znakom v tomto vyznaní viery je to, že je trojičné, teda že vyznávame jedného Boha, ktorý je v troch osobách: Otca, Syna a Svätého Ducha,“ priblížil Ján Krupa v Postoj TV.

Toto vyznanie podľa neho skutočne spája cirkvi a je akýmsi lakmusovým papierikom. „Ak ho človek neprijíma, tak si už vlastne nemôže hovoriť, že je kresťanom,“ dodal. 

Vo Svätom písme nachádzame miesta, kde sa o Ježišovi Kristovi hovorí ako o Božom Synovi. Potom sú tam aj miesta, kde sám Ježiš, predovšetkým v Jánovom evanjeliu, hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ Podľa otca Krupu vyvstala otázka: „Ako môžeme zosúladiť fakt, že veríme v jedného Boha, teda vyznávame monoteizmus, ktorý sme my kresťania prevzali zo židovstva, a že zároveň veríme v Ježiša Krista ako Božieho Syna? Sme ešte monoteisti alebo už vyznávame dvojbožstvo? Alebo ako to presnejšie vyznať a vysvetliť?“

Bludár Arius. Túto otázku si kládol aj kňaz Arius (256 – 336 AD), ktorý pôsobil v Alexandrii. Ten dospel k presvedčeniu, že Ježiša Krista síce môžeme vyznávať ako Božieho Syna, ale vnímal ho ako Boha druhej kategórie.

„Bola to zásadná vec, týka sa našej spásy,“ prízvukuje ďalej Ján Krupa. „Ak totiž Ježiš Kristus nie je Boží Syn v plnom zmysle slova, tak potom spása, ktorú nám priniesol, nie je pravá. A to by bol problém,“ opísal. 

Koncil v Nicei ako riešenie skonštatoval, že Syn je splodený Otcom a je teda s Otcom „jednej podstaty“ (homoousion), čiže tej istej prirodzenosti. Zápletka spočívala v tom, že koncil bol inovátorský, keď na objasnenie pravdy viery použil nebiblický pojem homoousion. Tento pojem si však spočiatku každý vykladal trochu inak. To hralo do karát aj Ariovi, ktorému sa podarilo po nejakom čase rehabilitovať. 

Koncil totiž Ariovu náuku označil za herézu a kňaza okolo šesťdesiatky poslal do exilu. Neskôr sa mohol z vyhnanstva vrátiť, no ešte pred opätovným prijatím do cirkvi náhle zomrel. „Existuje perlička, že umrel na latríne, a teda veľmi bolestivou smrťou,“ odľahčuje tému otec Krupa, no dodáva, že môže ísť aj o zlovestnú historickú interpretáciu. Ako presne tento známy heretik zomrel, nevieme, ale skonal nečakane.

Ariovi podľa všetkého išlo o to, aby bránil monoteizmus. „Zjednodušene povedané, bol prísny monoteista. Nemal problém s tým, aby sa v rámci bohoslužby hovorilo o Ježišovi Kristovi ako o Bohu, ale on ho vnímal ako sekundárneho Boha, teda o čosi nižšieho,“ vysvetlil Krupa.

Foto: Postoj/Adam Rábara

O Veľkej noci. Nicejský koncil nebol len o trojičnej náuke. Stanovil aj astronomické predpoklady, podľa ktorých sa mala sláviť v cirkvi Veľká noc v jednotnom termíne. Mala to byť prvá nedeľa po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Hoci koncil naviazal termín na kalendár, cirkev v istom momente prijala, že jarná rovnodennosť nastáva 21. marca podľa juliánskeho kalendára.

Rozdielne dátumy slávenia veľkonočných sviatkov tak spôsobuje používanie rozdielnych kalendárov – gregoriánskeho, ktorý využívajú cirkvi na Západe, a pri východných cirkvách zase juliánskeho kalendára, ktorý za gregoriánskym zaostáva o trinásť dní. V takom prípade jarná rovnodennosť môže pripadnúť na iný deň. 

Nicejský koncil však riešil podľa Jána Krupu ešte aj iný problém, ktorý bol na pozadí veľkonočnej otázky. „Niektorí totiž slávili Paschu prakticky rovnako ako Židia, teda 14. nisana, hoci by to bolo pripadlo na hociktorý deň týždňa. No a potom bol ešte alexandrijský a rímsky zvyk, kde sa Pascha slávila vždy v nedeľu po 14. nisane,“ ozrejmil tému otec Krupa. Koncil v tom urobil poriadok. 

Pokiaľ ide o snahy o zjednotenie dátumu slávenia Veľkej noci, situáciu komplikujú aj rozdiely v samotnom pravosláví.

„Kým jedni pravoslávni majú novojuliánsky kalendár, niektorí zostali pri starom juliánskom kalendári. Teda aj samotní pravoslávni majú problém sa zjednotiť,“ rozpráva gréckokatolícky kňaz pôsobiaci v Banskej Bystrici. 

Otec Krupa pripomenul, že vnútorný dialóg v pravosláví skomplikovala aj vojna na Ukrajine. „Jednoducho Moskva ide svojou vlastnou cestou a koniec koncov Rusi sa správajú tak ako celé stáročia. Som skeptický, čo sa týka dosahovania jednoty, ale čo sa týka stupňa jednoty medzi Rímom a Konštantínopolom, tam som veľmi optimistický,“ zhodnotil. 

Pokiaľ ide o spájanie, respektíve ekumenické vzťahy, tak práve v súvislosti s Nicejským koncilom možno hovoriť o bode, na ktorý sa všetci môžu odvolať, a to nielen pravoslávny a katolícky svet, ale aj protestantské cirkvi. „Všetci by tu mohli nachádzať svoje miesto,“ uzavrel Ján Krupa. 

Vo videodiskusii s otcom Jánom Krupom sa ďalej dozviete, aké ďalšie témy riešil Nicejský koncil, medzi nimi napríklad aj otázku kňazského celibátu či ustanovenie metropolitných stolcov, z ktorých neskôr vznikli patriarcháty ako Rím, Alexandria, Antiochia či Jeruzalem.

Vatikánsku sedmu si môžete vypočuť aj ako podcast:

Pozvánka

Na záver dovoľte ešte jedno pozvanie. Básnik, textár, aforista a teológ Jozef Husovský viac ako tri roky denne písal minizamyslenia inšpirované textami z Biblie. Zozbieral ich do knihy Matúšov rock, ktorá vyšla vo vydavateľstve Postoj.

Rád sa o knihe, dojmoch z písania, témach, ktoré kniha obsahuje, ale aj o mnohom inom porozpráva priamo s čitateľmi. Príďte debatovať o tom, ako chutí Biblia dnes.

Na ochutnávku novej knihy Jozefa Husovského sa spolu s autorom môžete tešiť v týchto mestách:

Prešov, sklad hudby Stromoradie, 28. 11. 2025 o 19.00 h – moderátor Ján Knapík, hudobný hosť Martin Husovský. Získať vstupenky.

Bratislava, Teatro Colorato, 3. 12. 2025 o 19.00 h – diskusia spolu s otcom Jánom Bucom, moderátor Pavol Rábara, hudobní hostia Felice a Pavol Kubičár. Získať vstupenky.

Pezinok, kláštor kapucínov – starý refektár, 4. 12. 2025 o 19.19 h – moderátor Pavol Hudák, hudobní hostia Felice a Pavol Kubičár. Vstup voľný.